Best of 2015

Koniec roka máme tak nejako pred dverami. Kto by to bol povedal, že? Nadpis myslím hovorí jasne, dnes sa pokúsim opäť zhrnúť to najlepšie na čo som počas tohto roka narazil. Mimochodom, skutočne mám pocit akoby som podobný článok písal nedávno. Len toť pár týždňov dozadu... a ono houby, rok to už bol! Pri pohľade na tento voľne zostavený rebríček by si jeden mohol povedať, že tam niečo dôležité chýba. Nuž, som si istý, že Zaklínač 3 je skvelá hra, ale... Viete ako to je u mága, pokiaľ sa tam nedá vytvoriť aspoň jedna postava, je hra odsúdená byť odložená na vedľajšiu koľaj. A povedzme si úprimne, tak ako minulý rok, i tento rok nebola núdza o krásne, tradičné RPG a dungeony.

Dojmy: Fallout 4

Vojna, vojna je vždy rovnaká... Svojim spôsobom je to strašné klišé, začínať článok o Falloute týmto citátom, ale tak nejako to vždy sedí. Navodzuje atmosféru, ktorá je paradoxne iná ako atmosféra dvoch pôvodných hier stvorených pod hlavičkou Interplay. Fallout od Bethesdy je iný. A nemôže za to len zmenená perspektíva pohľadu na jeho svet. Iná spoločnosť, iní ľudia, iný prístup k tvorbe – to všetko sa v zásade odráža na výslednom diele. Nakoľko je to rúhanie sa a znesväcovanie pamiatky originálnych hier, tak túto úvahu ponechám na radikálnych fanúšikov z miest kde nie je povolený vstup mutantom a potulujúcich sa šialených brahmín. Ale niektorým veciam sa predsa nevyhnem.

Retro: Eye of the Beholder (GameBoy Advance)

Povedal som si, že by to po nejakom čase chcelo opäť nejaké retro. Povedzme čo takto z roku 2002? Nie, nezbláznil som sa, teda aspoň myslím, že nie úplne. Možno sa pýtate, a dohral si už... X? Nie, pravdepodobne nie. Dokončil si už Shadowrun? Negatívne, nie ani týmto smerom to nepôjde. Tak prečo – sakra – strácaš čas s Eye of the Beholder pre Gameboy Advance? Pretože svet je divný, všetko je lož a len mlieko je voda... aby to teda dávalo úplný zmysel. Skrátka som potreboval niečo čo vyzerá pixelovo, je to trochu niečo nové, keď už som teda dokončil Black Pits súčasť to vylepšenej verzie Baldurovej brány. Chcelo to skrátka niečo čo nemusím nutne dohrať, ako to tak už býva.

Dev Diary: Shadows over Bratislava - Ide to, ale pomaly

Zo soboty na nedeľu som uprostred  noci začal naživo streamovať prechod mojím modom. Jednak ma to nútilo čítať nahlas napísané texty – čo je celkom dôležitá vec – a jednak som možno chcel ukázať na čom to vlastne celé tie roky pracujem. Ako ten hodinový živý test dopadol? No, z diváckej stránky nie moc slávne, ale čo chcete o pol druhej ráno! :-) Ale získal som aspoň prehľad o niektorých stránkach úvodu príbehu a chybách, ktoré sa v hre stále vyskytujú.

Archív: Knights of the Chalice

Text recenzie, ktorý nasleduje bol napísaný pre (nech mu je večná sláva) starý-dobrý gamesweb. Ako som nedávno zistil, na svojich stránkach som sa príliš hre Knights of the Chalice nevenoval. Kde-tu som ju spomenul, ale inak stále ostáva celkom neznámou. Pritom je to výborné RPG v starom duchu. A musím sa priznať, že smer, ktorým sa vydáva pokračovanie sa mi vôbec nepáči (schematické i keď hi-res zobrazenie). KotC je pritom tak nádherne retro – vizuálne aj používateľským rozhraním. To už tak príjemné nie je, ale dá sa naň zvyknúť, ostatne to si môžete pripomenúť v nasledujúcom texte:

Hry vás naučia rozumieť cudziemu jazyku, ale...

Mám problém. Ono je to svojim spôsobom celkom príjemný problém, ale predsa je to problém. V stručnosti povedané sa volá anglický jazyk. Nikdy som sa ho neučil a predsa sa s ním dorozumiem – nejako. Samozrejme, za všetko môžu počítačové hry, nič viac a nič menej. Problém trochu je, akým spôsobom sa človek ten jazyk naučí. Celé sa to začalo celkom nevinne. Hraním sa...

Shadowrun: Hong Kong

Poznáte to, keď sa niečo poserie, tak sa to poserie poriadne. Šiesty svet je podľa všetkého plný posraných vecí. Ľudia každodenne otročia vo veľkých korporácia, dennodenne pracujú pre ich chamtivých nadriadených, ktorí sa nestarajú o nič len zisky. Peniaze musia prúdiť, ako by povedal klasik. Každý deň do práce, každý deň z práce..., aby ste mohli znova do práce. Prípadne tam stvrdnete celý boží deň. Ehm, to mi znie až príliš povedomo. Ach, áno, potom sú tu ešte glorifikovaný kriminálnici – shadowrunneri, mágia, draci, duchovia. To už tak reálne nevyzerá. Skrátka, Shadowrun a Hong Kong je jeho ďalším počítačovým spracovaním.

Jak Koke - Shadowrun: Stranger Souls

Knihy odohrávajúce sa v rámci existujúcich väčších svetov nikdy nemali ambície byť niečím viac ako zábavou na chvíľu. Vtiahnutím človeka do svojho sveta, ktorý už dobre poznám, a rozpovedať mu nejaký príbeh. Niekedy originálnejší, často však menej originálny, nasledujúci istú, veľmi povedomú šablónu. Hneď na začiatok je dobré povedať, že i Stranger Souls je presne taká. Už od začiatku veľmi povedomá a pritom neznáma...

Prvé dojmy: Satellite Reign

Skupina štyroch agentov v dlhých plášťoch sa pohybuje sebavedomo po uliciach bližšie nešpecifikovaného mesta. Ich úlohou je zlikvidovať cieľ. Vražda konkurenčnej osoby. Korporátny boj veľkých spoločností nebol nikdy jednoduchý a hlavne čistý. Ľudia sú len aktíva, ktoré sa dajú nahradiť. Pomaly sa blížia k svojmu cieľu. Aby sa nakoniec na okolí strhlo peklo, ktoré zalarmovalo i miestne poriadkové sily. Našťastie mali naši agenti okolo seba vytvorený živý štít z ovládnutých civilných obyvateľov... Myslím, že takto nejako by sa dal opísať postup a hranie hry Syndicate. V prípade Satellite Reign môžete na niečo podobné skoro zabudnúť...

Dev Diary: Shadows over Bratislava - Keď to nejde...

Bolí ma z toho hlava, neviem kde mám začať a kde to vlastne končí. Tá mapa ma pravdepodobne zabije, jedného dňa. Koľko je to už odkedy som na tom začal robiť? Roky! A momentálne je to zhruba rok čo sa trápim s touto jednou mapou. Zdalo sa, že to konečne funguje a... nie! A ja netuším prečo. Som človek návrhového charakteru, technická realizácia mi nie vždy vychádza. :-). Nadovšetko, je to vlastne len moja chyba!

X-COM: Terror from the Deep

Terror from the Deep je zvláštna hra. Na prvý pohľad vyzerá skoro úplne rovnako ako jej predchodca, len sa trochu zmenila farebná paleta. Hrá sa veľmi podobne, ale predsa je v nej niečo iné. A teraz, keď už OpenXcom vypustil do sveta toľko vytúženú podporu TFTD, bolo na čase sa k tomu pokračovaniu legendárneho UFO: Enemy Unknown vrátiť.

Dune: The Building of a Dynasty

Sú príbehy, ku ktorým sa dostávame zvláštnym spôsobom. Niekto o ne zakopne, niekto má rozhľad od narodenia, vie kde sa čo šustne a odporučí vám ho, a niekto sa zase len tak preháňa svetom a občas sa niečím nadchne. Ak príde na rad reč o pozitívnom vplyve hier, určite v nej nebudem chýbať s prispením mojej trošky do mlyna. Zrnka piesku rozvíjajúceho imagináciu jedinca. Niekedy sú hry impulzom pre to, aby človek objavil niečo väčšie. Duna Franka Herberta oslávi 50. narodeniny. A nebyť jednej nemenovanej hry, možno by som sa o tomto vesmíre nikdy nedozvedel. Alebo možno sa dozvedel až príliš neskoro.

Retro: Star Trek The Next Generation - Birth of the Federation

Prírastky do zbierky starých hier už v posledných rokoch nie sú toľko frekventované, ako by som si to sám predstavoval. Avšak nedávno sa mi podarilo si zaobstarať jednu z klasických Star Trek hier, 4X stratégiu Birth of the Federation, ktorá toho mnoho dlží sérii Master of Orion. Bol to jeden z tých lepších nákupov, keďže bežne sa cena tejto hry pohybuje okolo 34 libier. Mne sa ju podarilo kúpiť za necelých 20, i keď trochu tomu zodpovedá i stav krabice. Nie je nijako výrazne poškodená, ale je na nej viditeľné, že hra bola často používaná a teda hraná. Ako je na tom však samotná hra?

Prvé dojmy: Elminage Gothic

Aby nebolo tých dungeonov a RPG hier málo, občas sa na PC objaví aj niečo viac obskúrnejšie z východných luhov a hájov (a tým nemyslím Košice). Neviem čím to je, ale dungeony inšpirované klasickým Wizardry sa tešia v Japonsku stále veľkej popularite. Pravda nikdy nie tak úplne na PC platforme, adaptované na konzoly, ale predsa vychádzajúce z prapôvodných Wizardry hier.

Prvé dojmy: Serpent in the Staglands

Jedno RPG stíha druhé RPG a človek si pomaly začína myslieť, že už to s tvorbou tohto žánru všetci preháňajú. A pred pár rokmi by som si dal koleno vŕtať za akékoľvek kvalitné RPG. :-) A dnes sa snažím, aby som sa ich náhodou neprejedol. V každom prípade Serpent in the Staglands je ďalším prírastkom novodobého zlatého veku RPG. Nezávislá, s nižším rozpočtom a jasnou štylistickou víziou, tak by sa stručne dala zhrnúť hra Serpent in the Staglands.

V jednoduchosti je krása

V jednoduchosti je krása. Aspoň tak sa to niekedy hovorieva. A ako to tak vždy býva i na tomto kuse múdrosti bude čosi pravdivé. Dotýka sa to i samotných hier. Veď vďaka ich úzkej previazanosti na technológie, i hry začínali veľmi jednoducho. Boli to základné zhluky pixelov, ktoré však vo svojej najprimitívnejšej podstate fungovali veľmi dobre. Samozrejme, digitálne hry dávnych dôb boli trochu iné ako tie dnešné, avšak myslím si, že mnohé z nich nestratili nič na kráse a elegancii.

Manažment hier alebo poriadok musí byť!

Kolekcie hier, ich hranie, zbieranie a spúšťanie... ono sa to nezdá, ale i na pevnom disku môžete mať podobný bordel ako občas doma, v reálnom svete. Nie, že by som ja doma nejaký mal, to len sa občas niektoré krabice zatúlajú niekam kde by nemali, pretože nemajú miesto na uloženie. Prípadne vám to všetko padne na hlavu..., no nič, to je na iný článok. Skrátka pri pohľade na štruktúru svojich herných adresárov som si povedal, že by to chcelo trochu zjednotiť a poupratovať.

Poďme si pohovoriť o... Dragon's Dogma

Keď príde reč na najlepšiu hru minulej konzolovej generácie, nebýva so mnou príliš reč. Všetky tie dopredu jednoznačné tituly len odmávam rukou. Nikdy ma príliš nezaujali, a myslím si, že sa zbytočne preceňujú. A úprimne, nikto mi nikdy nedokázal povedať čím by mali byť výnimočné alebo špeciálne. Pre mňa je to väčšinou hra, ktorá sa mi zapíše do pamäte, ktorú si poriadne zapamätám. Keď nie celú, bez detailov, aspoň ten pocit, ktorý som mal pri jej hraní. Dragon’s Dogma toto má a ešte k tomu niečo naviac.

Retro: Star Trek - Starfleet Academy Starship Bridge Simulator

Z čírej zvedavosti som sa začal hrabať v Star Trek hrách pre 8bit a 16bit konzole. Len tak z nudy, zaháňal depresiu nad hokejovými majstrovstvami. Skúsil som ich niekoľko a množstvo z nich bolo tak trochu zvláštnych, čo sa ovládania týka – teda skôr vesmírnych súbojov. Star Trek: The Next Generation: Future's Past na SNES, i jej Mega Drive alternatíva, mala na pohľad jasný systém á la Star Control (alebo Spacewar!), ale ovládať sa to nedalo. Preto som nakoniec siahol po Starfleet Academy pre SNES. A na moje prekvapenie to zatiaľ nie je vôbec zlé.

Poďme si pohovoriť o... Star Trek Online

Je to neuveriteľné, ale Star Trek Online je tu už päť rokov a celý ten čas ho hrávam. Napriek tomu, že to nie je nijak výnimočná MMORPG, a napriek faktu, že skutočne neznášam online a MMO hry vo všeobecnosti. Aby si všetko ešte viac odporovalo, mohol by som začať výpočtom MMO hier, ktoré som kedy skúšal a nikdy pri nich neostal... tak dlho. Ultima Online, Age of Conan, World of Warcraft,  City of Heroes, Champions Online, Star Wars: The Old Republic, Neverwinter, Dungeons & Dragons Online a samozrejme Elder Scrolls Online... a to tak bude asi všetko. A pritom jediná ku ktorej sa pravidelne vraciam je Star Trek Online.

Keď pošta príde, ale adresát sa to nedozvie

Čo sa tak asi môže pokaziť? Na ceste z Ameriky na Slovensko asi veľa, pár krát sa mi stalo, že sa zásielka niekde zatúlala a už ju nikto nevidel. Až do momentu, keď mi obchod poslal tovar znova (čo mimochodom milujem na nakupovaní zo zámoria). Horšie je to keď sa vám zatúla niečo z ebay, niečo čo je jedinečné a nedá sa to len tak nahradiť. Prípadne sa to k vám ani nedostane, pretože... Ako to slušne napísať a neuraziť?

Dojmy: Hero Generations

Hero Generations je jedna z tých hier, ktoré majú pre mňa osobne veľmi zaujímavý koncept. Rozvoj a budovanie v časovej línií a striedanie sa generácií hrdinov – ako názov napovedá. Avšak keď sa na ňu pozrieme zo širšieho pohľadu začne vo vás rásť pocit, že niečo chýba. Ako sa hovorí, že by celý koncept potreboval ešte trochu dotiahnuť skrutky.

Záverečné dojmy: Pillars of Eternity

Duša je plameň, ktorý poháňa ľudskú existenciu. Alebo niečo podobné. Čo je vlastne duša? Imaginárny koncept alebo veličina, ktorá formuje bytie jedinca? V prípade nášho skutočného sveta... spýtajte sa zástupu filozofov a teológov, ktorí tejto téme zasvätili svoju profesionálnu životnú dráhu. V prípade sveta virtuálneho... zdá sa akoby práve tvorcovia z Obsidianu boli touto témou posadnutí – Planescape Torment, Mask of the Betrayer a teraz Pillars of Eternity. Fascinujúci zážitok.

Prvé dojmy: Pillars of Eternity

Pillars of Eternity je vo svojej hlbokej podstate Baldur’s Gatge 3. Vyzerá veľmi podobne, hýbe sa veľmi podobné, pocit pri hraní máte veľmi blízky a dokonca sa hrá veľmi podobne. A to i napriek tomu, že sa neodohráva vo Forgotten Realms a nevyužíva pravidlá Dungeons & Dragons. Možno je to tak dobre. Podobné veci by boli pre hru len záťažou, takto je v istom ohľade sviežim novým svetom.

Space Shock (prototyp)

Po úspechu hry Legend of Grimrock sa pomaly začali na scénu vracať klasické štvorčekové dungeony. Bohužiaľ však nie v práve najlepšej forme. Vyrojilo sa nám niekoľko klonov, ktoré sú – v najlepšom prípade – priemerné. Z tých, ktoré naozaj stoja za povšimnutie tu tak stále ostáva len Legend of Grimrock, jeho pokračovanie a Might and Magic X. Zvyšok je skôr zvláštnym mixom mobilných portov a nedotiahnutých nápadov. Coldfire Keep patrí medzi tie hrateľnejšie, ale tiež sa celkovou kvalitou drží skôr v rovine tesného priemeru. Retro štylizovaný, slovenský dungeon Dungeon Heroes – pokiaľ viem – je zatiaľ nedokončený a potom tu máme pár rozrobených projektov. Ale to je dnes. Ešte predtým – pred druhým Grimrockom a MMX, tu bol však jeden projekt, ktorý ma nadchol – volal sa Space Shock.

Retro: Treasures of the Savage Frontier

Na počiatku bola tma. Pretože na začiatku vždy býva tma... Hmm, prečo mám taký pocit, že som práve začal niečo parafrázovať a asi to ani nedokončím. Skrátka, na začiatku bola chuť zahrať si tradičné RPG z tzv. gold box série. Unavený bardovým príbehom som inštinktívne siahol na Gateway to the Savage Frontier. A pred pár dňami úspešne tento príbeh ukončil, aby sa moje zoskupenie dobrodruhov mohlo vydať za ďalším dobrodružstvom v pokračovaní. Ale skôr než sa za tým dobrodružstvom vydá, rád by som sa na krátku chvíľu vrátil k tomu predchádzajúcemu.

Prvé dojmy - Cities: Skylines

Mám rád hry, kde si môžem stavať, budovať, pomenovávať a jednoducho rozvíjať niečo – či už je to družina v RPG hre, malé kráľovstvo kdesi uprostred neznámej krajiny, stredovekú dedinu, ktorá musí prežiť zimu, transportnú spoločnosť, či len jedno veľké moderné mesto. Skrátka existuje množstvo hier a niekoľko druhov žánrov, v ktorých sa dokážem nájsť. Ostatne pokojne sem môžem zaradiť aj XCOM, pretože tam tiež rozvíjam svojich vojakov, staviam základňu a vidím všetko rásť (alebo ísť do pekla, ale to už je druhá vec :-)). Istotne tak nebude prekvapením, že som sa opatrne tešil na nové SimCity. Síce sa mi nepáčilo ako sa opäť zbavili číslovania série, ale tešenie tu bolo. Bohužiaľ, dnes už všetci vieme ako to dopadlo – katastrofálne.

Seven Dragon Saga a Dunegons of Aledorn

Hry postavené na gold box engine boli/sú vynikajúce. Každá samozrejme sama za seba a v samotnom koncepte sa možno nájdu muchy. Ale ako celok pôsobia, resp. sa i dnes hrajú veľmi dobre. Keď človek potom počuje, že sa ľudia od SSI rozhodli vrátiť na hernú scénu s filozofiou, ktorá stála práve za týmito hrami – nuž určite je nadšený. Veď je to výborný nápad, to nemôže zlyhať! Mno, záleží čo na to váš kickstarter. Ako hovorieval Jánošíkov starý otec: „Nie je všetko zlato, čo sa vyští.“ ;-)

Retro: Gateway to the Savage Frontier

Vracať sa k starým hrám niekedy býva pomerne ťažké. Alebo možno by som mohol napísať bolestivé, pretože vás hra môže nakoniec sklamať. A to i napriek tomu, že na ňu máte len dobré spomienky. Bard’s Tale, napríklad. S Gateway to the Savage Frontier je to trochu iné, tú hru som hral a čo mi pamäť slúži nakoniec aj dohral – niekedy okolo rokov 1992 alebo 1993. Teda pekných cca 22 rokov naspäť. Čo si už dnes z toho pamätám? Nič a jeden návod, ktorý som mal od kamaráta. Pretože bez návodu to skrátka vtedy nešlo. Jednak bola moja angličtina na leveli 0, a jednak som si nemal kde prečítať „záznam v denníku #24“, napríklad. Áno, to že bola hra cracknutá mi ju umožnilo si zahrať, ale to je asi tak všetko – vďaka kohosi šibalskému plánu. :-) Jedno však viem určite, gold box hry som vždy považoval za vynikajúce. Prečo som si teda z celého radu hier vybral práve Gateway?

Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown - Niekedy sa konca nedočkáš...

Príbeh barda sa zrejme neskončí najlepšie. Verte mi, rád by som aby skončil šťastne, aby sa všetci zúčastnení šťastne dožili svojej smrti, ale nie všetko ide presne podľa vašich plánov. Mojou základnou motiváciou pri hraní bola myšlienka plynulej kontinuity vytvorenej družiny do potenciálneho štvrtého dielu. Po necelých dvadsiatich hodinách strávených s hrou som však tento boj pomaly vzdal. Bard’s Tale je relatívne legendárna, historická cRPG séria, ktorá bohužiaľ (a to nehovorím o hrách často) nedokázala odolať zubu času.

Spock, Star Trek a počítačové hry

Tak nám umrel pán Spock, oznámil som širšiemu rodinnému osadenstvu v piatok 27. februára. Všetci pochopili. Je zaujímavé, ak by som povedal, že umrel Leonard Nimoy, pravdepodobne by som musel vysvetľovať o koho sa jedná. A veľmi rýchlo by som opäť skončil pri pánovi Spockovi, legendárnej postave fenoménu zvaného Star Trek. Niekedy herec vytvorí postavu, ktorá sa stane väčšou než on sám. Alebo presnejšie povedané stane sa jeho vlastnou súčasťou. Možno z počiatku i proti jeho vlastnej vôli. Leonard Nimoy patril k tej časti ľudí, ktorý sú ľahko rozpoznateľný nielen vizuálne, ale i vďaka svojmu špecifickému hlasovému prejavu.

The Book of Unwritten Tales

Nechce sa mi tomu síce veriť, ale pravda je, že som naposledy hral nejakú adventúru v roku 2012! Nieže by som nemal backlog plný adventúr, ostatne to bol v minulosti jeden z mojich obľúbených herných žánrov. Len sa akosi na ne nedostáva. Lenže pred pár dňami som videl trailer na pokračovanie The Book of Unwritten Tales a uvedomil som si, že sa mi kópia prvého dielu váľa na virtuálnej poličke GOG. Neváhal som teda a siahol po tejto – pôvodom – nemeckej hre.

Dojmy: Hand of Fate

Z času na čas sa objaví hra, ktorá si dovolí skĺbiť niekoľko na pohľad nezlučiteľných konceptov. Ako je napríklad herný žáner bojovej hry a hry kartovej. Tak by sa v jednoduchosti dal opísať koncept Hand of Fate. Človek by mohol aj začať pochybovať o tom, či takéto spojenie žánrov dokáže fungovať. Dokáže.

DreamForge Intertainment

Keď sa občas pozriete do minulosti, na hry ktoré ste hrali, nájdete tam niektoré obľúbené spoločnosti. Napríklad ja som mal v minulosti celkom rád Westwood či SSI. Má to však jeden malý háčik. Spočíva v tom, že napríklad spomínaná SSI vlastne slúžila často ako vydavateľ hier, nie ako ich tvorca. A tak som pomaly zisťoval, že SSI je síce výborný vydavateľ, ale za hrami stoja práve ich tvorcovia ako bola napríklad spoločnosť DreamForge Intertainment.

Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown, časť 2.

V predchádzajúcej časti sme nechali našich hrdinov kdesi v uliciach Skara Brae. Kde sa statočne snažili dohodnúť s miestnou populáciou na rozumnom riešení celej situácie. Mno, nešlo to hladko. Aj tak by ma zaujímalo, aký mocipán vypustí do mesta kopec grázlov a príšer, aby to tam vyhladili. Čomu chce potom vládnuť?

Dojmy: Darkest Dungeon (beta)

Nevyhľadávam často tematicky temné diela. Vo fikcii mám radšej veci, ktoré sú naladené optimistickejšími farbami, resp. pokiaľ aj na hrdinov príde temnota, tak záver garantuje lepšie zajtrajšky. To celkom môžem. Zas na druhej strane, občas taká temnota môže byť celkom oslobodzujúca. RPG plné narušených hrdinov, i tak by sa dala nazvať hra menom Darkest Dungeon, ktorá sa momentálne nachádza vo svojej beta fáze.

Jeden nad ostatnými...

Hovorí sa, že ľudia starnú a ako starnú stávajú sa múdrejšími (mno, o tomto by sa dalo pochybovať, ale ostaňme u toho, že sa to hovorí...), posúvajú sa vo svojich životoch, vyvíjajú sa, aby potom nakoniec niekedy umreli. Úprimne povedané, nemám ten pocit, že sa to týka práve mojej maličkosti. Teda až na ten koniec, tým som si bohužiaľ akosi istý. Ono sa to má totiž tak...všetko starne a Zem sa točí. Ale ja mám pocit, že som mentálne na tom takmer rovnako ako v dobách keď som prvý raz začal čítať herné časopisy...

Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown, časť 1.

Niekde zhruba v druhej polovici 90-tych rokov som mal také obdobie, kedy som mal pocit, že by bolo dobré sa vrátiť k starším RPG hrám a trochu ich poznať. Začal som pátrať po internetoch – väčšinou v internetovej kaviarni a neskôr v práci – po RPG, ktoré som do tej doby nehral. V tomto období som sa tak dostal aj k sérii Bard’s Tale...

Veci minulé a tak trochu budúce...

Rok 2014 bol rozhodne zaujímavý. Nie, že by som nejako cestoval ako ten predtým, ale získal som PhD. – človek by povedal, no konečne si po sto rokoch doštudoval :-) A stránky tiež neboli  tak úplne zanedbávané – napriek tomu, že som vlastne jeho takmer polovicu dokončieval dizertačnú prácu, čo samozrejme zožralo najviac životného času.  Dokonca dostali svoju vlastnú doménu – júj! Je tu nový rok a otázka čo ďalej...