Čo si robil keď Corona zaklopala na dvere? Cez týždeň home office... a poviem vám, že nič nenahradí komunikáciu ksicht ku ksichtu, obzvlášť ak chcete aby sa vyhlo nedorozumeniam, zlému pochopeniu písanej komunikácie a iné srandy. Dva dni home officu sú fajn – pokiaľ si to vyžaduje špecifická úloha. Tri týždne? Bolí to... a to som pritom introvert, ktorý sa zaobíde bez dlhodobého bratríčkovania s inými ľuďmi. :-) Corona mi dáva vedieť; nie tak úplne chlapče! A mimo práce? Pokiaľ je tak pekne ako bolo tento víkend, tak samozrejmá je prechádzka – pokiaľ nám nezakážu aj to! Opäť platí rovnaká pravda ako pri home office. Jeden by si myslel, že ho herný koníček vychoval sedieť na zadku a 24 hodín sa hrať. Chyba! Po týždni bez exteriéru som si išiel vyhryznúť nohy. Potrebujem slnko, potrebujem nasávať jeho lúče plnými dúškami... Corona necorona. Aspoň raz za čas. Nuž a potom je tu ešte problém s rúškom. Funím v tom jak Darth Vader, pretože mám neustále pocit, že môj organizmus nedostáva dostatok vzduchu. A to radšej nespomínam svoje druhé očné príslušenstvo, ktoré je 50% prechádzky v hlbokej hmle a človek riskuje zrazenie autom alebo druhým človekom. Bum. Ale prejdime k príjemnejším zábavám, ktoré sa dajú počas corony dobiehať... Dnešná kapitola má názov, na čo čumím (čo hrám, bude nabudúce) alebo pohyblivé obrázky v akcii.