Dojmy: Chapter Master

Hustá hmla prekrývala povrch celého bojiska, prelievala sa z jednej strany na druhú. Kapitán Ragnar sledujúc to divadlo prírody, vedel, že v tých vlnách sa skrýva nespočetná hrozba špinavých cudzákov. Bol pokojný. Zažil to už neraz. Ticho prerývané zvukmi sekajúcich klepiet, občasného mľaskania či výstražného revu nejakého veľkého chrobáka. Prieskumníci hlásia cez tritisíc jedincov na bojovom poli – minimálne. Zažil už aj horšie... V tom sa hmla na východnom krídle rozostúpila a obrovská vlna cudzákov sa vrhla proti hradbám mestského úľa Samsara. Otras bol cítiť niekoľko kilometrov ďalej. „Za česť, za slávu Cisára!“ Zareval kapitán, ale jeho posledné slová sa strácali v bojovom kriku jeho bratov a zvuku bolterov trhajúcich chrobačích cudzákov na kusy...

Dve veci. Mám rád slovenčinu, ale niektoré slová a obraty v nej znejú zvláštne... Skúste to: „hive city“; „alien“; „chainsword“; „bug“... Stručné, jasné a výstižné. Moja milá slovenčina, ktorú vraždím veľmi často vlastnými neobratnými formuláciami, je niekedy skrátka príliš „pekná“ pre pochmúrne temnú (1) budúcnosť.

Druhá vec. Požehnanie od tatuška Nurgla tuto z jari, mi umožnilo sa po rokoch trochu viac venovať vesmíru, ktorý som poznal, ale len tak zbežne. Jedna počítačová hra sem - druhá tam. Však to poznáte. Myslím, že to u mňa historicky začalo Space Crusade, resp. prvým Space Hulkom. A z času na čas pokračovalo ďalej.

Vďaka jarnej karanténe som začal plánovať svoj „kill team“, zohnal som si RPG pravidlá (ktoré aj tak nevyužijem, pretože málo ľudí chce vidieť svoje postavy mŕtve hneď po prvom sedení. Pre poznatky o svete sú však tieto knižky výborné.), oživil svoju latentnú lásku k modelovaniu vecí a zistil, že som slepý ako poleno. Nehovoriac o tom, že som spätne začal oceňovať to čím svet Warhammer 40.000 je. Len tak medzi nami, vernými, jeho Cisárska milosť je kolosálny chuj, ale aj tak ho mám rád!

A keď takto niečomu venujete svoju pozornosť, postupne vás to dokáže zaviesť na miesta, ktoré by ste nečakali. Odhalí veci, o ktorých ste nemali tušenia. Tak nejako sa mi podarilo dozvedieť sa o existencii hry z názvu tohto článku – Chapter Master. Aj keď ono je to trošku zložitejšie.

Pohyblivé obrázky #1

Čo si robil keď Corona zaklopala na dvere? Cez týždeň home office... a poviem vám, že nič nenahradí komunikáciu ksicht ku ksichtu, obzvlášť ak chcete aby sa vyhlo nedorozumeniam, zlému pochopeniu písanej komunikácie a iné srandy. Dva dni home officu sú fajn – pokiaľ si to vyžaduje špecifická úloha. Tri týždne? Bolí to... a to som pritom introvert, ktorý sa zaobíde bez dlhodobého bratríčkovania s inými ľuďmi. :-) Corona mi dáva vedieť; nie tak úplne chlapče! A mimo práce? Pokiaľ je tak pekne ako bolo tento víkend, tak samozrejmá je prechádzka – pokiaľ nám nezakážu aj to! Opäť platí rovnaká pravda ako pri home office. Jeden by si myslel, že ho herný koníček vychoval sedieť na zadku a 24 hodín sa hrať. Chyba! Po týždni bez exteriéru som si išiel vyhryznúť nohy. Potrebujem slnko, potrebujem nasávať jeho lúče plnými dúškami... Corona necorona. Aspoň raz za čas. Nuž a potom je tu ešte problém s rúškom. Funím v tom jak Darth Vader, pretože mám neustále pocit, že môj organizmus nedostáva dostatok vzduchu. A to radšej nespomínam svoje druhé očné príslušenstvo, ktoré je 50% prechádzky v hlbokej hmle a človek riskuje zrazenie autom alebo druhým človekom. Bum. Ale prejdime k príjemnejším zábavám, ktoré sa dajú počas corony dobiehať... Dnešná kapitola má názov, na čo čumím (čo hrám, bude nabudúce) alebo pohyblivé obrázky v akcii.