Dojmy: Star Wars Zero Company

“Embrace others for their differences, for that makes you whole.” – Clone Wars E01S07

Myslím, že tento citát pekne vystihuje aj príbeh a postavy, ktorý nám predostiera Zero Company. Nová hra zo sveta Star Wars, inšpirovaná moderným XCOM-om. Vlastne, ono má možno trošku viac spoločného s hrou Marvel's Midnight Suns ako samotnou XCOM hrou. Hlavne vďaka tomu akým spôsobom sa stavia k príbehu a ako ho využíva k svojmu prospechu.

Dojmy - Banquet for Fools

Niekedy sú médiá plné hier, ktoré práve vychádzajú. Super noviniek, už len čakáte kedy na vás zase niečo vyletí. Moderné a super CRPG, až sa z neho po...-miatnete. Alebo iné veci. Banquet for Fools na druhej strane. Ešte pred nejakým mesiacom (možno už sú to dva) som jej existenciu ani netušil. A pritom hra nadväzuje na atmosférou presiaknutú hru Serpent in the Staglands od rovnakého autorského dua. Staglands malo osobitú atmosféru a hlavne svet, ktorý nebol úplne klasický. I keď svojou vizuálnou stránkou ma vracala k Darklands. Banquet for Fools vyťahuje všetko ešte na vyššiu úroveň.

Star Trek: Klingon Remastered

V pradávnych dobách tohto blogu som písal o knižnej adaptácii tohto interaktívneho titulu. Po rokoch sme sa dočkali vylepšenej verzie, ktorú má na svedomí fanúšik. Niet nad to, ponoriť sa do hlbín klingonskej duše – navyše online. V každom prípade je to lepšie, než sa pokúšať na dnešných strojoch spustiť originál.

Dojmy - Predator: Badlands

Niekedy veci fungujú jednorázovo a v budúcnosti je potom ťažké takú mágiu zopakovať. Samozrejme najväčšia váha leží na bedrách tvorcu, ktorý dostane za úlohu (alebo sám chce) na takomto projekte pracovať. Nadviazať na neopakovateľné. Predátor už bol raz odhalený. Tú džungľu a partiu catachancov bojujúcich v nej o prežitie ťažko niekto zopakuje. Jednak, doba sa zmenila, hrdinovia sú iní, a jednak, monštrum bolo vypustené a vieme ako vyzerá. Čo s ním? Zasadiť ho do nového kontextu? Zmeníme prostredie, džungľa nemusí byť len zelené peklo. Môže byť aj z iného materiálu, nie? Betón, napríklad. Zmeníme aj typ hrdinu, ktorý bude musieť proti nášmu monštru bojovať. Menej čistej svalovej hmoty, viac umu, tvrdohlavosti a prirodzenej drzosti. Ako však ďalej? Vždy bude variant boja predátora a koristi. Keď sa však látka dostane do rúk ľuďom mysliacim na peniaze a menej na kreatívnu stránku veci, potom sa značka začne potácať od nevidím do nevidím. Padá. Pri šťastí sa však k látke môže dostať fanúšik (ako na západe od nás hovoria srdcař) a na výsledku do bude odrazu výrazne poznateľné. 

Dojmy - Star Trek Resurgence

Aký je váš obľúbený vesmír? Ja ich mám tri tony. Nikdy som sa nejako nevymedzoval. Jednoducho, ak sa mi niečo páči, tak idem do toho. Nie? Dôvody prečo mám obľúbenú jednu aj druhú vec sa môžu rôzniť, ale v konečnom dôsledku je to jedno. Čiže otázka typu Star Wars alebo Star Trek bola pre mňa vždy irelevantná. Prečo nie je oboje? Čo snáď obľuba a “užívanie” si intelektuálneho vlastníctva musí spadať do nejakých monogamných pravidiel? To snáď nie. 

Na druhej strane otázka Picard alebo Kirk, tá už je relevantnejšia. I keď, to možno súvisí viac s otázkou doby kedy človek začal niektoré veci vstrebávať. Pre mňa má estetika Picardovej doby (teda TNG a pridružené obdobie) špeciálne miesto - je to niečo čo je súčasťou definície Star Treku. Preto bola hra Star Trek Resurgence pre mňa príjemným prekvapením. Je to však hra dobrá? A čo to presne znamená, dobrá hra?

Dojmy - XWVM

Myslím, že nie som jediný, kto sa rád vracia k starším hrám. Nie, že by bolo nedostatok nových. To ani nie. Možno je ich až moc. Ale niekedy moderná alternatíva jednoducho neexistuje alebo nestojí moc za to. X-Wing patrí k tým hrám, čo majú u mňa špeciálne miesto. Zišlo sa tu niekoľko udalostí a poznávaní. Obdobie poznávania Star Wars, s obdobím poznávania počítačov a nových hier. Do toho pár ďalších udalostí. X-Wing bol jedným z mojich prvých pohľadov do rozšíreného vesmíru Hviezdnych vojen. Tesne nasledovaný Thrawnovov trilógiou od Timothy Zahna. Preto nešudo, že som hneď skočil po XWVM ako sa mi objavil na časovej ose Bluesky.

Dojmy - Wizardry: Proving Grounds of the Mad Overlord

Kde si bol človek, keď na svetlo sveta prišlo Wizardry? V kolíske, veľmi pravdepodobne, nič netušiac o svete a už vôbec nie o nejakých počítačových hrách. Spokojne spinkajúc nezaťažený váhou sveta. Až Wizardry 6 a 7 spadajú do oblasti môjho herného obrodenia a spoznávania svetov za presklenou bariérou CRT monitora. A kde si bol, keď vyšlo moderné oživenie prvého Wizardry od spoločnosti Digital Eclipse? No to viem úplne presne...

Dojmy - Tape to Tape

Kdesi začiatkom 90-tych rokov, ktosi v spoločnosti Electronic Arts trafil jackpot. Samozrejme nebolo to len tak, vývoj a inšpirácie určite siahajú k rôznym hokejovým hrám vytvorených predtým. Lenže séria NHL sa stala stabilnou a neoddeliteľnou súčasťou video herného hokeja. A úspech to bol takmer na prvú. Úspech, ktorý sa takmer nikto nesnažil napodobniť. 

Evercade VS

Staré hry sú fajn, ale hlavne sú zábavné. Ak by neboli, tak by sme sa nimi nezaoberali, však? A akosi boli súčasťou môjho dorastania do veku… (no, nebudeme to radšej ďalej rozmaznávať). Pred nejakým krátkym časom som sa stal majiteľom retro konzolky Evercade VS. Prečo? No v prvom rade bola za celkom prijateľnú sumičku a popritom ma zaujala Duke Nukem kolekcia. Predovšetkým remaster prvých dvoch dielov. S krabičkou, cartridge s hrou a (defacto) manuálom. Fyzická podoba a všetko. Myslím, že kto ma pozná sa už nečuduje, čiže zoberme to pekne po poriadku.

Dojmy - Return to Monkey Island

Nostalgia. Čím je človek starší, tým častejšie sa mu pletie pod nohy. Spomína na časy, ktoré boli tak nejako jednoduchšie. A často to naozaj nebýva ilúzia. V mladšom veku máme proste jednoduchší pohľad na svet a ten sa s nami v spomienkach prelieva i do toho staršieho spomínania. Ron Gilbert a Dave Grossman sa rozhodli, že nám to spomínanie zase trošku okorenia. Nie, nebude to žiaden remake ani remaster – chvála všetkým bohom, ale poriadne pokračovanie dlhoročnej ságy menom Monkey Island. Je na čase sa vrátiť ku koreňom herného vyčíňania niektorých z nás. 

Dojmy - Prey

Originál je vždy len jeden. Preto som nikdy nebol veľmi fanúšikom milión a jedného pokračovania. Ale zábavný priemysel je proste biznis. Bez „frančíz“ to nepôjde a tak budeme dostávať pokračovania pokračovaní, remaky remakov a rebooty všetkého možného až do skonania vekov. Ale prístup, aký zvolil Dan Trachtenberg pre svoj film je obdivuhodný. Čo si budeme klamať, v tento moment už každá po filme bažiaca bytosť vie, že Prey je film s Predátorom. Áno s veľkým P.

Pohyblivé obrázky #2

Upratovanie a zhŕňanie videného je niečo na čo sa už chystám...eh, viac ako rok? Medzitým niečo pribudlo a na niečo som už úplne zabudol. Tak aby sme tie pohyblivé obrázky mali konečne podchytené. Ostatne, asi to nebude nič nové pod Slnkom. Môžete očakávať nejakú tú hviezdnu cestu, hviezdny konflikt a ponurú budúcnosť plnú vojny. Bez ďalších prieťahov sa tak poďme pozrieť na veci, ktoré som v poslednom období jedného roku videl.

Cyberpunk 2077

 V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí majú dostatok kreatívnej energie na vytvorenie čohosi nehmatateľného, čohosi čo dokáže formovať a manipulovať naše nálady. Každá spoločnosť má súbor pravidiel, ktoré nie nutne vyhovujú každému jej členovi. Z jej spodku, zväčša z tej najväčšej skupiny nespokojencov, potom vychádza kritika týchto ustanovizní, ktorá dokáže byť viac či menej agresívna. Okolo týchto jednotlivcov sa potom pomaly tvoria skupiny, ktoré sa snažia odlíšiť, získať svoju vlastnú tvár, štýl... a tak podobne. Rebelujú, kričia a väčšinová spoločnosť ich buď ignoruje, démonizuje alebo sa ich rovno bojí. Časom si však niekto s podnikavým duchom uvedomí, že na týchto rebéliách by si mohli ulietavať masy... a kde sú masy, tam sú zdroje. A tak sa z rebélie stane hlavný prúd – dobrá značka. Kruh života. Pre jedného prirodzený stav vecí, pre ďalšieho zasraný kapitalizmus...

Dojmy: Chapter Master

Hustá hmla prekrývala povrch celého bojiska, prelievala sa z jednej strany na druhú. Kapitán Ragnar sledujúc to divadlo prírody, vedel, že v tých vlnách sa skrýva nespočetná hrozba špinavých cudzákov. Bol pokojný. Zažil to už neraz. Ticho prerývané zvukmi sekajúcich klepiet, občasného mľaskania či výstražného revu nejakého veľkého chrobáka. Prieskumníci hlásia cez tritisíc jedincov na bojovom poli – minimálne. Zažil už aj horšie... V tom sa hmla na východnom krídle rozostúpila a obrovská vlna cudzákov sa vrhla proti hradbám mestského úľa Samsara. Otras bol cítiť niekoľko kilometrov ďalej. „Za česť, za slávu Cisára!“ Zareval kapitán, ale jeho posledné slová sa strácali v bojovom kriku jeho bratov a zvuku bolterov trhajúcich chrobačích cudzákov na kusy...

Dve veci. Mám rád slovenčinu, ale niektoré slová a obraty v nej znejú zvláštne... Skúste to: „hive city“; „alien“; „chainsword“; „bug“... Stručné, jasné a výstižné. Moja milá slovenčina, ktorú vraždím veľmi často vlastnými neobratnými formuláciami, je niekedy skrátka príliš „pekná“ pre pochmúrne temnú (1) budúcnosť.

Druhá vec. Požehnanie od tatuška Nurgla tuto z jari, mi umožnilo sa po rokoch trochu viac venovať vesmíru, ktorý som poznal, ale len tak zbežne. Jedna počítačová hra sem - druhá tam. Však to poznáte. Myslím, že to u mňa historicky začalo Space Crusade, resp. prvým Space Hulkom. A z času na čas pokračovalo ďalej.

Vďaka jarnej karanténe som začal plánovať svoj „kill team“, zohnal som si RPG pravidlá (ktoré aj tak nevyužijem, pretože málo ľudí chce vidieť svoje postavy mŕtve hneď po prvom sedení. Pre poznatky o svete sú však tieto knižky výborné.), oživil svoju latentnú lásku k modelovaniu vecí a zistil, že som slepý ako poleno. Nehovoriac o tom, že som spätne začal oceňovať to čím svet Warhammer 40.000 je. Len tak medzi nami, vernými, jeho Cisárska milosť je kolosálny chuj, ale aj tak ho mám rád!

A keď takto niečomu venujete svoju pozornosť, postupne vás to dokáže zaviesť na miesta, ktoré by ste nečakali. Odhalí veci, o ktorých ste nemali tušenia. Tak nejako sa mi podarilo dozvedieť sa o existencii hry z názvu tohto článku – Chapter Master. Aj keď ono je to trošku zložitejšie.

Pohyblivé obrázky #1

Čo si robil keď Corona zaklopala na dvere? Cez týždeň home office... a poviem vám, že nič nenahradí komunikáciu ksicht ku ksichtu, obzvlášť ak chcete aby sa vyhlo nedorozumeniam, zlému pochopeniu písanej komunikácie a iné srandy. Dva dni home officu sú fajn – pokiaľ si to vyžaduje špecifická úloha. Tri týždne? Bolí to... a to som pritom introvert, ktorý sa zaobíde bez dlhodobého bratríčkovania s inými ľuďmi. :-) Corona mi dáva vedieť; nie tak úplne chlapče! A mimo práce? Pokiaľ je tak pekne ako bolo tento víkend, tak samozrejmá je prechádzka – pokiaľ nám nezakážu aj to! Opäť platí rovnaká pravda ako pri home office. Jeden by si myslel, že ho herný koníček vychoval sedieť na zadku a 24 hodín sa hrať. Chyba! Po týždni bez exteriéru som si išiel vyhryznúť nohy. Potrebujem slnko, potrebujem nasávať jeho lúče plnými dúškami... Corona necorona. Aspoň raz za čas. Nuž a potom je tu ešte problém s rúškom. Funím v tom jak Darth Vader, pretože mám neustále pocit, že môj organizmus nedostáva dostatok vzduchu. A to radšej nespomínam svoje druhé očné príslušenstvo, ktoré je 50% prechádzky v hlbokej hmle a človek riskuje zrazenie autom alebo druhým človekom. Bum. Ale prejdime k príjemnejším zábavám, ktoré sa dajú počas corony dobiehať... Dnešná kapitola má názov, na čo čumím (čo hrám, bude nabudúce) alebo pohyblivé obrázky v akcii.

Dojmy - The Mandalorian (1. sezóna)

Druhým seriálom, ktorý sa k nám dostal pred Vianocami, je dielo z produkcie čerstvého kanála Disney+ zasadené do sveta Hviezdnych vojen. Mandalorian, seriálový western vo svojej najčistejšej podobe, ktorý sa nebojí priznať svoje inšpirácie v žánrových klasikách. Nehľadiac na to, že internetu priniesol snáď najroztomilejšiu vec od čias mogwaia z filmovej série Gremlins. :-)

Dojmy - The Witcher (1. sezóna)

Zimná sezóna nám nadelila hneď niekoľko seriálov, na ktoré sa dá pozerať. Žánru fantastického, prevedenia celkom slušného. Seriálov, ktoré sú si svojim spôsobom trochu podobné – v náplni, v jednom výraznom protagonistovi ponevierajúcom sa svetom a bojujúcim s kadečím a s kadekým. Zaklínač je seriálom z produkcie Netflixu. Adaptáciou u nás dobre známych Sapkowského knižných predlôh. Adaptáciou americkou, ktorá dopadla na počudovanie celkom dobre. Ale to sa trochu predbieham.

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor - This is the end...

Bola to len chvíľa. Chvíľa, ktorá sa nám akosi pretiahla na takmer tri roky. Lenže všetko sa raz nachýli ku koncu. A tak sa mi po dlhých mesiacoch odkladania, hrania a odkladania konečne podarilo dostať sa na koniec jednej z posledných počítačových Dungeons & Dragons hier, u ktorej som mal rest. Teda, aby som pravdu povedal. Tých D&D hier, ktoré som nedohral ešte pár bude, ale tie už príliš nestoja za to. Takto z prvej mi napadá hrôza Daggerdale z roku 2011 a nie úspešný pokus o prevedenie piatej edície Sword Coast Legends z roku 2015. Ruins of Myth Drannor však bola pokorená. Stálo to však za to?

Dojmy: Mario + Rabbids Kingdom Battle

Bwah bwah, bwah bwah. Bwaah, bwa bwa bwabwa bwah. Bwabwa bwa bwabwabwabwa. Bwah. Bwaaaaah! A samozrejme, že to nie je všetko. Och, čo to? Nie, nie...nechaj mi moju klávesnicu! Nechyt.... Bwah! Uh. Králiky! Ešte k tomu trošku mešuge. Kde som to skončil? Vlastne, kde som to chcel začať? Aha áno, konzola od Nintenda menom Switch a podivný projekt Ubisoftu, ktorému sa úspešne podarilo skĺbiť bwah bwah a Mária.

Dojmy: The Eternal Castle [REMASTERED]

To sa tu tak jedného dňa objavila jedna hra. Na pohľad vyzerala akoby vám niečo pokazilo monitor. Na jednu obrazovku používala tak maximálne dve farby a... človek vôbec nevedel, že má niečo také existovať. Nebyť nadšenia, ktoré do svojho projektu Vortex chalani vrážajú, tak by som sa o tejto hre asi ani nedozvedel. Pretože obvykle kanály akosi naduto na túto tému mlčia. The Eternal Castle [REMASTERED] je totiž zábavná plošinovka so silným retro výstrihom.