piatok 25. septembra 2015

Shadowrun: Hong Kong

Poznáte to, keď sa niečo poserie, tak sa to poserie poriadne. Šiesty svet je podľa všetkého plný posraných vecí. Ľudia každodenne otročia vo veľkých korporácia, dennodenne pracujú pre ich chamtivých nadriadených, ktorí sa nestarajú o nič len zisky. Peniaze musia prúdiť, ako by povedal klasik. Každý deň do práce, každý deň z práce..., aby ste mohli znova do práce. Prípadne tam stvrdnete celý boží deň. Ehm, to mi znie až príliš povedomo. Ach, áno, potom sú tu ešte glorifikovaný kriminálnici – shadowrunneri, mágia, draci, duchovia. To už tak reálne nevyzerá. Skrátka, Shadowrun a Hong Kong je jeho ďalším počítačovým spracovaním.

A vďaka všetkým bohom za neho! Technicky a mechanicky sa Hong Kong nelíši od svojho predchodcu, teda „režisérskeho zostrihu“ Dragonfall. Akurát sa z blízkych krajín nemeckých presťahoval do ďalekých krajín čínskych, konkrétne (neprekvapivo) mesta Hong Kong. V prípade, že ste náhodou boli posledné dva roky niekde mimo planéty – je počítačový Shadowrun izometrickým RPG starého strihu. Nestavia na modernej prezentácii, filmových strihových scénach ani dabingu. Je to séria, ktorá sa spolieha predovšetkým na textové podanie príbehu. Textu je v tejto hre kopec, čo kopec, hora textu. Hora? Veľhory textu! Niekedy sa vám môže stať, že celú hernú dobu strávite len čítaním. Každá postava má čo povedať, a dokonca dokážu reagovať na niektoré vaše rozhodnutia. Vyhovárať vám ich nebudú, len okomentujú stav veci. Texty sú skrátka všade, sú korením a (pre niekoho) možno i prekliatím tejto hry. Viem si predstaviť typ hráča, ktorého bude ten neustály prísun textu a širokých opisov nudiť. Z môjho pohľadu je to zaujímavý prístup. Nikdy som nemal pocit, že by to autori preháňali. Tak nejako tie široké popisy všetkého k tomuto žánru patria. Texty sú dôležité i pre charakteristiku jednotlivých postáv. A tá je rovnako zvládnutá výborne. Toho kto hral Dragonfall by možno zaujímalo, či sú postavy rovnako prepracované ako tie v prvom rozšírení. Nuž, samozrejme, že sú a povedal by som, že sú miestami možno ešte zaujímavejšie. Môžete s nimi viesť siahodlhé rozhovory a postupne sa možno prepracovať i k misiám súvisiacich s ich životom. Každá z postáv je zaujímavá niečím iným. Človek si jednoucho musí obľúbiť rusa Ractera a jeho drona Kosteja (Nesmrteľného)... a nie je to ani tak cez akciu v hre, ale cez často takmer filozofujúce debaty s ním. Len možno váš nevlastný brat Duncan je tak trochu chodiaci stereotyp na policajtov z hongkonských akčných filmov. Vlastne, teraz keď nad tým uvažujem, možno je to autorský zámer.


Shadowrun Hong Kong má úžasnú atmosféru. Doslova z celej hry cítite, že sa nachádzate v zemi, ktorá vám je cudzia. Nová a neznáma. Preto ma i zaujímalo či je Hong Kong spracovaný autenticky alebo je to len „predstava západného človeka o krajine“. Preto ma potešilo keď som našiel niekoľko príspevkov a článok, ktoré sa vyjadrovali k autenticite prostredia hry veľmi pozitívne. Človek tak nejako cíti, že prostredie je autentické, ale pokiaľ v tej krajine nežijete a je vzdialená tak ako Hong Kong, nikdy neviete. Atmosféra sa skrátka podarila.

Veľkou zmenou prešla i časť matrixu, ktorá je teraz oveľa dynamickejšia a hrateľnejšia ako v predchádzajúcich verziách. Hráč je pri prechádzaní matrixu viac zainteresovaný do hry samotnej. Musí sa vyhýbať IC programom, ktoré majú teraz určenú viditeľnosť a sám participovať na hackovaní. Hackovacia minihra je relatívne jednoduchá, ale pritom zaujímavá, i keď pri desiatom opakovaní rovnakého možno trochu omrzí. Tých menej zainteresovaných hráčov. Osobne som tento problém nemal – hackovanie je práca. Práca je repetitívna činnosť. S tým nič nenarobíš. ;-)


Z hľadiska človeka, ktorý sa pokúša vytvoriť vlastný príbeh v editore hry, je škoda, že stále neumožňuje pridať do hry vlastnú hudbu, zvuky, či aspoň meniť textúry existujúcich modelov. Veľmi by to pomohlo v budovaní špecifickej atmosféry pre váš vlastný projekt. Editor však neostal bez vylepšení a pracuje sa s ním teraz oveľa lepšie ako z jeho predchádzajúcimi verziami. Len bohužiaľ v ňom nie je napríklad hudba z predošlých dielov, čo robí konvertovanie z jednej verzie do druhej trochu problematické. Hudba v Shadowrun Hong Kong je vynikajúca, ale pasuje práve na prostredie tejto metropole a do iných častí sveta sa príliš nehodí.


Shadowrun Hong Kong je výborná hra, ktorá pokračuje v tom čo načali jej predchodcovia a vylepšuje niektoré mechaniky tak, aby boli viac zrozumiteľné. Na druhej strane, nikdy sa príliš nezdržuje s vysvetľovaním všetkých pravidiel, takže úplný nováčik sa môže cítiť trochu stratený. Veterán si však užije a nebude sa vedieť dočkať sľúbenej minikampane, ktorá má vyjsť začiatkom roka 2016. Nuž a potom čakať rok – dva, kým nám bude naservírovaný ďalší herný Shadowrun. Ak Jordan Weisman v rozhovore v Level 256 nekecal. :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára