Prvé dojmy: Pillars of Eternity

Pillars of Eternity je vo svojej hlbokej podstate Baldur’s Gatge 3. Vyzerá veľmi podobne, hýbe sa veľmi podobné, pocit pri hraní máte veľmi blízky a dokonca sa hrá veľmi podobne. A to i napriek tomu, že sa neodohráva vo Forgotten Realms a nevyužíva pravidlá Dungeons & Dragons. Možno je to tak dobre. Podobné veci by boli pre hru len záťažou, takto je v istom ohľade sviežim novým svetom.

Space Shock (prototyp)

Po úspechu hry Legend of Grimrock sa pomaly začali na scénu vracať klasické štvorčekové dungeony. Bohužiaľ však nie v práve najlepšej forme. Vyrojilo sa nám niekoľko klonov, ktoré sú – v najlepšom prípade – priemerné. Z tých, ktoré naozaj stoja za povšimnutie tu tak stále ostáva len Legend of Grimrock, jeho pokračovanie a Might and Magic X. Zvyšok je skôr zvláštnym mixom mobilných portov a nedotiahnutých nápadov. Coldfire Keep patrí medzi tie hrateľnejšie, ale tiež sa celkovou kvalitou drží skôr v rovine tesného priemeru. Retro štylizovaný, slovenský dungeon Dungeon Heroes – pokiaľ viem – je zatiaľ nedokončený a potom tu máme pár rozrobených projektov. Ale to je dnes. Ešte predtým – pred druhým Grimrockom a MMX, tu bol však jeden projekt, ktorý ma nadchol – volal sa Space Shock.

Retro: Treasures of the Savage Frontier

Na počiatku bola tma. Pretože na začiatku vždy býva tma... Hmm, prečo mám taký pocit, že som práve začal niečo parafrázovať a asi to ani nedokončím. Skrátka, na začiatku bola chuť zahrať si tradičné RPG z tzv. gold box série. Unavený bardovým príbehom som inštinktívne siahol na Gateway to the Savage Frontier. A pred pár dňami úspešne tento príbeh ukončil, aby sa moje zoskupenie dobrodruhov mohlo vydať za ďalším dobrodružstvom v pokračovaní. Ale skôr než sa za tým dobrodružstvom vydá, rád by som sa na krátku chvíľu vrátil k tomu predchádzajúcemu.

Prvé dojmy - Cities: Skylines

Mám rád hry, kde si môžem stavať, budovať, pomenovávať a jednoducho rozvíjať niečo – či už je to družina v RPG hre, malé kráľovstvo kdesi uprostred neznámej krajiny, stredovekú dedinu, ktorá musí prežiť zimu, transportnú spoločnosť, či len jedno veľké moderné mesto. Skrátka existuje množstvo hier a niekoľko druhov žánrov, v ktorých sa dokážem nájsť. Ostatne pokojne sem môžem zaradiť aj XCOM, pretože tam tiež rozvíjam svojich vojakov, staviam základňu a vidím všetko rásť (alebo ísť do pekla, ale to už je druhá vec :-)). Istotne tak nebude prekvapením, že som sa opatrne tešil na nové SimCity. Síce sa mi nepáčilo ako sa opäť zbavili číslovania série, ale tešenie tu bolo. Bohužiaľ, dnes už všetci vieme ako to dopadlo – katastrofálne.

Seven Dragon Saga a Dunegons of Aledorn

Hry postavené na gold box engine boli/sú vynikajúce. Každá samozrejme sama za seba a v samotnom koncepte sa možno nájdu muchy. Ale ako celok pôsobia, resp. sa i dnes hrajú veľmi dobre. Keď človek potom počuje, že sa ľudia od SSI rozhodli vrátiť na hernú scénu s filozofiou, ktorá stála práve za týmito hrami – nuž určite je nadšený. Veď je to výborný nápad, to nemôže zlyhať! Mno, záleží čo na to váš kickstarter. Ako hovorieval Jánošíkov starý otec: „Nie je všetko zlato, čo sa vyští.“ ;-)

Retro: Gateway to the Savage Frontier

Vracať sa k starým hrám niekedy býva pomerne ťažké. Alebo možno by som mohol napísať bolestivé, pretože vás hra môže nakoniec sklamať. A to i napriek tomu, že na ňu máte len dobré spomienky. Bard’s Tale, napríklad. S Gateway to the Savage Frontier je to trochu iné, tú hru som hral a čo mi pamäť slúži nakoniec aj dohral – niekedy okolo rokov 1992 alebo 1993. Teda pekných cca 22 rokov naspäť. Čo si už dnes z toho pamätám? Nič a jeden návod, ktorý som mal od kamaráta. Pretože bez návodu to skrátka vtedy nešlo. Jednak bola moja angličtina na leveli 0, a jednak som si nemal kde prečítať „záznam v denníku #24“, napríklad. Áno, to že bola hra cracknutá mi ju umožnilo si zahrať, ale to je asi tak všetko – vďaka kohosi šibalskému plánu. :-) Jedno však viem určite, gold box hry som vždy považoval za vynikajúce. Prečo som si teda z celého radu hier vybral práve Gateway?

Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown - Niekedy sa konca nedočkáš...

Príbeh barda sa zrejme neskončí najlepšie. Verte mi, rád by som aby skončil šťastne, aby sa všetci zúčastnení šťastne dožili svojej smrti, ale nie všetko ide presne podľa vašich plánov. Mojou základnou motiváciou pri hraní bola myšlienka plynulej kontinuity vytvorenej družiny do potenciálneho štvrtého dielu. Po necelých dvadsiatich hodinách strávených s hrou som však tento boj pomaly vzdal. Bard’s Tale je relatívne legendárna, historická cRPG séria, ktorá bohužiaľ (a to nehovorím o hrách často) nedokázala odolať zubu času.

Spock, Star Trek a počítačové hry

Tak nám umrel pán Spock, oznámil som širšiemu rodinnému osadenstvu v piatok 27. februára. Všetci pochopili. Je zaujímavé, ak by som povedal, že umrel Leonard Nimoy, pravdepodobne by som musel vysvetľovať o koho sa jedná. A veľmi rýchlo by som opäť skončil pri pánovi Spockovi, legendárnej postave fenoménu zvaného Star Trek. Niekedy herec vytvorí postavu, ktorá sa stane väčšou než on sám. Alebo presnejšie povedané stane sa jeho vlastnou súčasťou. Možno z počiatku i proti jeho vlastnej vôli. Leonard Nimoy patril k tej časti ľudí, ktorý sú ľahko rozpoznateľný nielen vizuálne, ale i vďaka svojmu špecifickému hlasovému prejavu.