Na začiatku by som rád poznamenal, že nasledujúce riadky sú skutočne veľmi rannými prvými dojmami z hry – v tento moment mám odohraných cca 6 hodín herného času (ja viem, niektoré veľké AAA hry by už o takomto čase skončili ;-)). V prípade tejto hry je potrebné brať onen čas do úvahy. Na druhej strane dostatočne odohrané hodiny ešte neznamenajú, že vás hra nakoniec nemusí sklamať. Po 30 hodinách som bol napríklad z takého Dragon Age Inquisition celkom nadšený, po ďalších 50 už ani nie.
Serpent in the Staglands je malý kickstarter projekt, ktorého cieľom bolo hráčom priniesť niečo, čo by graficky čerpalo z odkazu Darklands a zároveň to bola tradičná RPG bez moderných kompromisov. Čo hneď na začiatku skrýva jeden háčik. Užívateľské rozhranie. Rozhodne nie je prispôsobené moderným trendom a treba si na neho na začiatku zvyknúť. Respektíve, a pri tejto hre to platí dvojnásobne, si určite treba na začiatku poriadne preštudovať celý manuál. Čo je z mojej strany úplne úžasné, kedy ste si naposledy museli študovať pri hraní hry manuál? Dávno nie. Na druhej strane, manuál je zatiaľ prístupný len v akejsi online forme a nie vo forme PDFka, čo nepovažujem za najšťastnejšie riešenie. Pri takejto hre by ho človek mal mať stále po ruke. Autori sľubujú, aspoň som to niekde na fórach čítal i offline pdf manuál, tak snáď ho dodajú čoskoro. Je zbytočné mať vyčačkaný online manuál pokiaľ ho nemôžem mať pohodlne po ruke.
Psychickú prípravu na vstup do sveta Staglands by sme mali za sebou, tak sa konečne poďme pozrieť čo sa za tou hrou skrýva. Skrýva sa celkom komplexné RPG v ťaživej atmosfére inšpirovanej rumunským folklórom (autori píšu mytológiou) a časťou tohto reálneho sveta, ktorý sa nachádza zhruba na úrovni doby bronzovej. Hra sa s vami nemazná, na začiatku dostanete niekoľko otázok, ktoré dotvoria charakter vášho božstva... Áno, hráč je božstvom, ktoré ostalo trčať vo svete smrteľníkov. Prečo? Ako sa to mohlo stať? Kto za tým stojí? To sú základné otázky, na ktoré sa budete snažiť nájsť odpoveď. A keďže ste v smrteľnom tele, máte i svoju smrteľnú identitu – a tu prichádza na rad tvorba postavy so všetkým čo k tomu patrí. Pre potreby tohto textu stačí vedieť, že si vyberáte z niekoľkých rás, ktoré majú ďaleko od tradičného Tolkiena – áno, možno výzorom pripomínajú vulkáncov alebo elfov, ale to je tak všetko kde podobnosť začína i končí. Preto je dobre podrobne si prečítať každý popis a... vlastne nás to vracia k už spomínanému manuálu. No a potom sú tu vlastnosti, schopnosti, znalosti a kúzla. Stupeň bojových schopností je závislá od kombinácií vlastností postáv, rovnako ako stupeň kúziel, ktoré postavy ovládajú. No a napokon sú tu znalosti – teda znalosť lesa, liečivých rastlín, lingvistika, šľachta atď., ktoré vám pomáhajú orientovať sa vo svete a riešiť v ňom problémy. Svojmu božskému ja ste dali smrteľnú formu a tak sa konečne môžete vydať na cestu. Teda predtým si ešte máte možnosť vytvoriť spoločníkov, pokiaľ sa nechcete spoliehať na tých, ktorých nájdete po ceste. Vrelo sa odporúča do začiatku stvoriť aspoň niekoľkých.
Napriek tomu, že sa môj avatar tvári ako oblečený, opak je pravdou. Na začiatku nemáte nič. Ani potuchy o tom čo treba robiť, ani kam ísť... Vlastne máte, postavy s ktorými komunikujete vám to naznačia, povedia, ale musíte si to pamätať a zapísať. Krása. V hre neexistuje niečo ako denník s úlohami, ktoré je potrebné spraviť. Na čo som prišiel až o hodinku neskôr, takže momentálne neviem kam má môj hrdina namierené..., len tak skúma blízke okolie a problémy miestnych ľudí. Denník v hre samozrejme je, ale musíte si do neho robiť poznámky vlastnoručne. Zapamätať a zapísať. K tomu pomáha záznam posledného rozhovoru, takže si ho môžete po ukončení dialógu pokojne prejsť a zapísať to dôležité. Hlavne na to nezabúdajte, pretože ak sa vám podarí k hre vrátiť po dlhšej dobe... Oldschool ako tri svine.
Na začiatku som zomrel asi 10 krát. V súbojoch samozrejme. Hra má real-time pauzovací systém bojov, nie nepodobný Baldurovým bránam a nie úplne štandardný systém mágie. Ako som už spomínal na začiatku nemáte nič, len kdesi nájdete kuchynský nôž. Pre jedného člena vašej družiny. Po opustení úvodnej pevnosti sa na vás vrhne kopa malých škretov, ktorý vás nepripraveného zmangľujú. Zatiaľ overená taktika, ktorá funguje bola nalákať vždy jedného zo skupiny protivníkov k vám – pekne postupne. Inak... Vaši družníci umierajú a keď raz umrú, sú skrátka mŕtvy. Aspoň som nikde nenarazil na náznak toho, že by sa niekedy dali oživiť. Umrú a zmiznú... Rumunský vietor je krutý. A svet Staglands nie je žiadnou prechádzkou po ružovom sade. Práve naopak je drsný a podivne pokrútený. Prechod k lepšiemu nastal keď sa mi podarilo vypreparovať prvého banditu a zobrať si niečo z jeho vybavenia. Svet okolo to však nezmení. Krátko na to som musel zabiť dieťa. Bolo posadnuté, ja som za to nemohol. Zaútočilo na mňa a keďže som sa nachádzal v mieste bez svojich družníkov... skoro ma to stálo život. Akoby to nestačilo, to decko malo u seba denník a jeho obsah... Uf. A autori pokračujú vo vykresľovaní sveta bez servítkov.
Hra má zvláštnu atmosféru a veľmi netradičné poňatie svojho fantastického sveta. Aspoň na začiatku sa javí, že sa nebude s hráčom veľmi maznať. Je ťažká a ľahko neodpúšťa. Musíte si všímať svoje okolie, uvažovať, ktoré schopnosti môžete kde použiť a ako vás dokážu posunúť ďalej. Bez nejakého prezrádzania vecí, hneď na začiatku je strom, v ktorom je diera. Ale je to celkom malá diera a vaše postavy sa do nej nezmestia. Hovoril som si, asi budem musieť niekde nájsť nejaký zmenšovací nápoj, zvitok alebo možno keď prekecnem nejakú kačicu (áno, v hre je možnosť rozprávať sa so zvieratami, ak máte ten správny skill)... No nič, budem sa musieť k stromu vrátiť neskôr. Asi o dve hodiny neskôr som si uvedomil, že mám jedno špecifické kúzlo, ktoré by mohlo pomôcť. A čuduj sa svete áno, fungovalo to a... Však na to prídete vlastným hraním.
Serpent in the Staglands je zatiaľ veľmi zaujímavým RPG, len sa trochu bojím, že sa medzi tými veľkými menami trochu stratí. Rozhodne by si ho mohli užiť milovníci žánru, oldschool hier a vizuálneho štýlu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára