Retro: The Bard's Tale 1: Tales of the Unknown, časť 2.

V predchádzajúcej časti sme nechali našich hrdinov kdesi v uliciach Skara Brae. Kde sa statočne snažili dohodnúť s miestnou populáciou na rozumnom riešení celej situácie. Mno, nešlo to hladko. Aj tak by ma zaujímalo, aký mocipán vypustí do mesta kopec grázlov a príšer, aby to tam vyhladili. Čomu chce potom vládnuť?

V každom prípade, ako sa hovorí, tréning robí majstra – a toho sa držala ja naša družina. Problém je v tom, že to akosi nešlo prirodzene. Tou typickou krivkou, kedy postupujete ďalej, získavate skúsenosti a popri tom ste stále lepší. Nie v Skara Brae to išlo až príliš z tuha. Prečo používam minulý čas? Ono to stále ide príliš z tuha. Áno, ohnivý roh trochu pomohol, ale predsa...

Konečne boli naši dobrodruhovia aspoň na tretej úrovni, keď sa rozhodli, že by mohli poznať viac mesto a svoje okolie. A vtedy narazili na svoju prvú sochu – samuraja. Vraj, že či chcú na ňu zaútočiť alebo nechať tak. Hups. Pravda, nejako sme toho kamenného šmejda zdolali, ale nebola to žiadna sláva. Rýchlo do chrámu, kde vydriduchovia chcú za liečenie nehorázne prachy. A potom, hneď kúsok za tou sochou bola malá krčma. Náš ctený bard si namazal hrdlo, pretože chudáčik chvíľu v boji spieva a potom už mu to akosi nejde. Kým dolu gágorom nedá kúsok medoviny... alebo iného alkoholu. Občas si hovorím, že to je mi, ale spoločnosť.

Samozrejme, i ja som sa chcel trochu napiť. Medovinka bola fajn, ale potom som si povedal, že to dorazím trochou vína. Hovorím krčmárovi, reku nalej trochu vína! A on na to, že ak chcem víno, tak si musím pre neho sám skočiť, dolu do pivnice. Ale čo vo vinnej pivnici? Teda, mne bolo jasné čo sa tam dá robiť. Strieskať sa ako pes. Ale to nebude len tak obyčajná pivnica...!

Veru, nebola to len tak obyčajná pivnica. Jednak tam bola tma, že sme nič nevideli. Ale tento malý nedostatok zaobstaral Roderick pomocou kúzla MAFL. Problém nastal, ako tu nezablúdiť. No nič, zase to bolo na mágovi, aby začal kresliť mapu. Ale skôr než sa do toho pustil, celá družina bola napadnutá množstvom príšer. BUM. TERSK... AU! Nie v jednom rade, ale niekoľkých radoch. 8 barbarov, 5 gnómov, 6 trpaslíkov a 4 mágovia... Čo to má byť? To sa nám tam hore, v uliciach Skara Brae nikdy nestalo! Utekajme! Nie, tak útek tentoraz nie je možný. Prečo to inokedy funguje a keď človek naozaj potrebuje zdrhnúť... Vďaka bohom za ohnivý roh. V podstate nám zachránil životy. Teda až na Dragona. Vždy sa statočne vrhá proti nepriateľovi a strháva na seba celú pozornosť... Len problémy. Predstavte si veľkého paladina, v ťažkej plátovej zbroji, ako ho my piati musíme ťahať hore do mesta a potom do najbližšieho chrámu. A potom je tu ešte ten poplatok za oživenie! To a platby za liečenie nás stálo celý majetok. Doslova nám nič neostalo.

Ach, cech dobrodruhov, jediné bezpečné miesto...

Späť do Cechu dobrodruhov. Treba to naše dobrodružstvo nejako premyslieť. I Kalion sa pomaly začal zdráhať a vykrúcať, že vraj on toto nemá za potreby. Vraj už je dosť starý na to, aby sa nechal niekde v uličke zabiť. Rád by sa niekde usadil! Hovorím mu, tak choď, všade okolo je svinsky tuhá zima... som zvedavý kde skončíš! Len sa zamračil, buchol dverami a kamsi odišiel. Výborne, šiesti poriadne nestačíme na to, čo na nás Mangar nachystal a teraz nás už je len päť. Jedenásť nás ani nebolo. Našťastie nás bohovia nenechali na holičkách a do cesty nám postavili nového spoločníka.

Neviem či počul náš rozhovor alebo sa v Cechu dobrodruhov len náhodou objavil, ale pristúpil k nám jeden mních. „Buďte pozdravení,“ riekol. „Volám sa Kwai Chang a rád vám pomôžem.“ Ponuka bojového mnícha sa neodmieta. Spolu s Kwai Changom sme začali pracovať na pláne, ako zlepšiť prežitie našej družiny v Skara Brae a jej podzemných kobkách. Kalionove opustenie družiny mi však stále vŕtalo hlavou...a bude ma strašiť ešte nejaký čas. Predsa len jeho zámočnícke skúsenosti by boli neoceniteľné. Áno, ja viem, že Rodrick dokáže odstraňovať pasce kúzlom, ale v tom je práve ten problém. Ako mág dobre viem, že každé kúzlo vyčerpáva a magická energia je až príliš vzácna a obnovuje sa veľmi pomaly. A to len cez deň a na povrchu v meste. Prípadne u Roscoa, ktorý si však rovnako ako mnísi, účtuje za dobytie magickej energie nehorázne ceny.

Obyčajné ozdravenie (hej, staroba je svinstvo), si zoberte koľko potom stojí oživenie! Zlodeji!

Nakoniec sme si našli kúsok priestoru – hneď oproti chrámu – a čakali, preliezali jedny dvere, potom druhé a naspäť. Vždy sme na niekoho narazili. Bojovali a bojovali, ak bolo treba šli sme sa vyliečiť a znova pokračovali v tom istom. Stále dokola. Keď sa zdalo, že máme toho dosť, vybrali sme sa za komisiou, ktorá nám umožnila postúpiť do ďalšej úrovne...

***

A medzi nami, to je asi jediný spôsob ako rozumne prežiť v Skara Brae a neviem, či je to spôsob najšťastnejší. Týmto spôsobom som v hre strávil niekoľko hodín, než sa väčšina populácie prepracovala zhruba do šiestej úrovne. Mágovia mali viac kúziel, bojovníci boli silnejší. Snáď už teraz nebudem v tej pivnici toľko zraniteľný.  Povedzme si na rovinu, grindovanie nie je najšťastnejší spôsob akým zaujať hráča.