Knihy odohrávajúce sa v rámci existujúcich väčších svetov nikdy nemali ambície byť niečím viac ako zábavou na chvíľu. Vtiahnutím človeka do svojho sveta, ktorý už dobre poznám, a rozpovedať mu nejaký príbeh. Niekedy originálnejší, často však menej originálny, nasledujúci istú, veľmi povedomú šablónu. Hneď na začiatok je dobré povedať, že i Stranger Souls je presne taká. Už od začiatku veľmi povedomá a pritom neznáma...
Už od prvej kapitoly som si hovoril, že tu niečo nesedí. Bolo mi všetko akési povedomé, pritom som si 100% istý, že som túto knihu nikdy predtým nečítal (a nevidel). Bol to ten pocit „niečo podobné som už predsa zažil/čítal“, ale neviem to presne zaradiť. Taký je i príbeh Ryana Mercuryho, ktorý nie je úplne najsympatickejšou postavou. Asi ani nemá byť, aj keď záchvevy istého uznania tú sú.
Ryan pracuje ako agent (shadowrunner) pre (v čase kedy príbeh začína) čerstvo zvoleného amerického prezidenta draka Dunkelzahna. Nie je žiadne tajomstvo, že drakovo prezidentovanie dlho nevydrží a v deň kedy je zavraždený sa Ryan nachádza práve na misii kdesi v Aztlane a netuší čo sa deje vo Washingtone. Jeho posledný kontakt s drakom mu však uloží na bedrá najdôležitejšiu misiu jeho života. Misiu, od ktorej môže závisieť budúcnosť celého Šiesteho sveta. Takže nič nové pod Slnkom. Avšak hneď na začiatku je Ryan zatknutý a vymazaný...
Kto aspoň trochu zavadil o svet Shadowrunu možno vie, že na pozadí sveta plného nenásytných korporácií, mizerného života, technického pokroku číha čosi väčšie, čosi o čom obyčajní ľudia nemajú ani potuchy. Na prebudenou planétou visí hrozba, ktorá by sa dala pre generáciu odchovanú Mass Effectom opísať jedným slovom ako: Reapers! :-) Nie presne, ale máte zhruba predstavu, že existuje niečo, čo sa chce dostať do tohto sveta a keď sa to sem raz dostane... Zbohom svet. Draci sú jedny z mála bytostí, ktorých sa tieto veci boja. Dunkelzahn, okrem toho, že je to drak sympaťák, však tuší, že tentoraz nebude drakom stačiť kamsi zaliezť a prečkať katastrofu ako v minulosti. Svet sa zmenil. Technológia toho mnoho zmenila a jedného dňa môže ísť všetko do pekla. Ak sa tomu nezabráni. Zdá sa však, že to zaujíma len Dunkelzahna a nikoho z ostaných „starších“. Lenže skôr ako s tým stihne spraviť niečo sám. Je po drakovi. Zabiť draka nie je jednoduché, chce to hodne pokrútenú a mocnú mágiu..., krvavú mágiu, ktorej využívanie tiež neprospieva svetu. Ale to sú všetko informácie nad rámec knižky. Dunkelzahn bol podľa všetkého hodne sympatický drak. Ťažko presne povedať či naozaj svojím konaním pracoval pre dobro sveta alebo seba samého. Ostatne ako sa hovorí, nikdy sa nezapleťte s drakom.
Dunkelzahn však Ryana vychoval a tak bol pre neho akousi otcovskou figúrou. Problém je, že po chytení a pokuse o vymazanie jeho osobnosti sa s Ryana stáva tak trochu kretén. Má to svoje dôvody, ktoré vám príbeh osvetlí, ale aj tak si človek nepomôže. Je to hlavná postava, ale najradšej by ste mu oplieskali niečo o hlavu. Postavy v knihe sú v základe načrtnuté, prakticky nemajú žiadnu hĺbku – sú to figúrky na šachovnici v hre, ktorá nakoniec nikam nevedie. Medzi nami, to som presne čakal, ono je totiž Stranger Souls prvý diel trilógie. Je však škoda, že si človek nedokáže vytvoriť vzťah k akejkoľvek postave. Tak nejako preplávate príbehom až na koniec. A... ostáva len chuť tradičného dobrodružstva, ktoré nijak nevyčnieva. Opisy akcie sú slušné, odsýpa a vy sa cítite ako hráč, ktorého vedie chodbami pán hry.
Nebol som nadšený, nebol som sklamaný, ale ani prekvapený. Ale možno je to tým, že som podobných kníh a príbehov čítal už desiatky (ak nie stovky). Možno, že ak by som knižku čítal ako 15 ročný fagan (úúúúúú, sex liečiaci amnéziu! ;-)), tak by som bol z celého toho kolotoča nadšený. Dnes? Keď si ju neprečítate o nič neprídete. A myslím si, že „Never Deal with A Dragon“, bola o niečo lepšia knižka zo sveta Shadowrunu. Ale zas to môže byť tiež skreslená informácia, pretože tú som prvý raz čítal práve okolo spomínaného veku. A dobrá spomienka ostala...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára