Papercraft: Arcade Machine

To máte tak. Jedného dňa vás niečo napadne a na druhý deň je z toho menší projekt. Teda úprimne, to ani nie som nejako šikovný a dobrý v skladaním papierových skladačiek. Napriek tomu, tu to máte. Pár papierových arkádových automatov vo veľkosti, tak akurát do dlane. Navrhnuté a vytvorené mojou osobou. Ručne. Čiže, nejaká chybka je stále možná, i keď minimálne prototyp a jednu ostrú verziu som poskladal. Šlo to. Pritom to všetko začalo úplne nevinne. Len som chcel nejakú dekoráciu na stôl pri hraní „Five Parsecs from Home“. Čo je oveľa menšia mierka.

Star Trek: Klingon Remastered

V pradávnych dobách tohto blogu som písal o knižnej adaptácii tohto interaktívneho titulu. Po rokoch sme sa dočkali vylepšenej verzie, ktorú má na svedomí fanúšik. Niet nad to, ponoriť sa do hlbín klingonskej duše – navyše online. V každom prípade je to lepšie, než sa pokúšať na dnešných strojoch spustiť originál.

Crafting: Mini-box projekt - časť druhá

Prototypovaciu fázu máme za sebou. Ešte na jednu maličkosť som v poslednom príspevku zabudol - samotným technickým know how som si pomohol s veľmi užitočnej stránky TemplateMaker. Ešte pred prototyp fázov som si nechal vygenerovať práve spôsob akým budem krabičku skladať. A potom som sa už len hral s veľkosťami a tým ako chcem aby vyzerala. Mimochodom... materiál!

Crafting: Mini-box projekt - časť prvá

-“I collect them—objects, lifeforms, moments.” – Trazyn the Infinite

Kritiku zaberania miesta a zbierania prachu ponecháme na vedľajšej koľaji (i keď som nikdy nepopieral, že je valídna) – fyzické objekty majú niečo do seba. Samozrejme na tomto mieste sa takmer vždy vraciame k digitálnym hrám. Paradoxne ich život je digitálny, ale krabička to býval moment, to bývalo niečo čo hru stelesňovalo v reálnom svete. A zároveň vlastne aj prirodzene obmedzovalo koľko toho môžete mať. Dnes? Len sa pozrite na svoje nekonečné digitálne knižnice – od Steamu po GOG. Občas mi to trochu chýba. Keď som sa tak minulý rok pozeral na ten svoj herný FPS výtvor – celý koncipovaný ako hra z 90-tych rokov – hovoril som si, že by to chcelo krabicu. Alebo možno krabičku – nič veľké, niečo pekné. No musel prejsť rok, než som sa do toho pustil.

Dojmy - Predator: Badlands

Niekedy veci fungujú jednorázovo a v budúcnosti je potom ťažké takú mágiu zopakovať. Samozrejme najväčšia váha leží na bedrách tvorcu, ktorý dostane za úlohu (alebo sám chce) na takomto projekte pracovať. Nadviazať na neopakovateľné. Predátor už bol raz odhalený. Tú džungľu a partiu catachancov bojujúcich v nej o prežitie ťažko niekto zopakuje. Jednak, doba sa zmenila, hrdinovia sú iní, a jednak, monštrum bolo vypustené a vieme ako vyzerá. Čo s ním? Zasadiť ho do nového kontextu? Zmeníme prostredie, džungľa nemusí byť len zelené peklo. Môže byť aj z iného materiálu, nie? Betón, napríklad. Zmeníme aj typ hrdinu, ktorý bude musieť proti nášmu monštru bojovať. Menej čistej svalovej hmoty, viac umu, tvrdohlavosti a prirodzenej drzosti. Ako však ďalej? Vždy bude variant boja predátora a koristi. Keď sa však látka dostane do rúk ľuďom mysliacim na peniaze a menej na kreatívnu stránku veci, potom sa značka začne potácať od nevidím do nevidím. Padá. Pri šťastí sa však k látke môže dostať fanúšik (ako na západe od nás hovoria srdcař) a na výsledku do bude odrazu výrazne poznateľné. 

Mágov rok 2025 v hrách

Posledné roky to nebýva bohovia vedia čo. Myslím na tom hernom fronte. Hry tak nejako prichádzajú, odchádzajú a ja sa stále držím rovnakých titulov. Aspoň to tvrdí „Stream replay“. Akože RimWorld, Crusader Kings 3 a Stellaris – vidíte v tom nejaký vzor? Viac manažovania a emergentných príbehov ako tých príbehov stvorených autormi hier. Nemusia mať koniec, netreba ich dokončiť a sú večné. A do toho celého sa mi ešte zapichol Age of Wonders 4 – z rovnakého súdka a tiež nie práve hra s aktuálnym dátumom. Bolo tam niečo čo vyšlo v roku 2025? Mno, pozrime sa na to...

Dojmy - Star Trek Resurgence

Aký je váš obľúbený vesmír? Ja ich mám tri tony. Nikdy som sa nejako nevymedzoval. Jednoducho, ak sa mi niečo páči, tak idem do toho. Nie? Dôvody prečo mám obľúbenú jednu aj druhú vec sa môžu rôzniť, ale v konečnom dôsledku je to jedno. Čiže otázka typu Star Wars alebo Star Trek bola pre mňa vždy irelevantná. Prečo nie je oboje? Čo snáď obľuba a “užívanie” si intelektuálneho vlastníctva musí spadať do nejakých monogamných pravidiel? To snáď nie. 

Na druhej strane otázka Picard alebo Kirk, tá už je relevantnejšia. I keď, to možno súvisí viac s otázkou doby kedy človek začal niektoré veci vstrebávať. Pre mňa má estetika Picardovej doby (teda TNG a pridružené obdobie) špeciálne miesto - je to niečo čo je súčasťou definície Star Treku. Preto bola hra Star Trek Resurgence pre mňa príjemným prekvapením. Je to však hra dobrá? A čo to presne znamená, dobrá hra?

Dojmy - XWVM

Myslím, že nie som jediný, kto sa rád vracia k starším hrám. Nie, že by bolo nedostatok nových. To ani nie. Možno je ich až moc. Ale niekedy moderná alternatíva jednoducho neexistuje alebo nestojí moc za to. X-Wing patrí k tým hrám, čo majú u mňa špeciálne miesto. Zišlo sa tu niekoľko udalostí a poznávaní. Obdobie poznávania Star Wars, s obdobím poznávania počítačov a nových hier. Do toho pár ďalších udalostí. X-Wing bol jedným z mojich prvých pohľadov do rozšíreného vesmíru Hviezdnych vojen. Tesne nasledovaný Thrawnovov trilógiou od Timothy Zahna. Preto nešudo, že som hneď skočil po XWVM ako sa mi objavil na časovej ose Bluesky.

Retro: Corridor 9

Po dlhej, hodne dlhej, dobe sa mi podarilo dotiahnuť nejaký hobby projekt do zdarného konca. Tak nejako. Rozmýšľam čo posledné som takto dokončil a… Myslím, že takmer to bolo dobrodružstvo pre Unlimited Adventures, ktoré však ostalo v nejakom beta limbe. Hra á la shareware FPS akoby vypadla zo začiatku 90tych rokov. Nie je úplne dokonalá, má svoje muchy a za niektoré z nich môže použitý nástroj na ich tvorbu – samotný Easy FPS Editor. Preto je to verzia 0.951 a nie 1.0. Plus, myslím, že tam bude ešte niečo čo budem musieť vychytať. Nič game breaking, len nejaké drobnosti.