Dojmy - Return to Monkey Island

Nostalgia. Čím je človek starší, tým častejšie sa mu pletie pod nohy. Spomína na časy, ktoré boli tak nejako jednoduchšie. A často to naozaj nebýva ilúzia. V mladšom veku máme proste jednoduchší pohľad na svet a ten sa s nami v spomienkach prelieva i do toho staršieho spomínania. Ron Gilbert a Dave Grossman sa rozhodli, že nám to spomínanie zase trošku okorenia. Nie, nebude to žiaden remake ani remaster – chvála všetkým bohom, ale poriadne pokračovanie dlhoročnej ságy menom Monkey Island. Je na čase sa vrátiť ku koreňom herného vyčíňania niektorých z nás. 

Dojmy - Prey

Originál je vždy len jeden. Preto som nikdy nebol veľmi fanúšikom milión a jedného pokračovania. Ale zábavný priemysel je proste biznis. Bez „frančíz“ to nepôjde a tak budeme dostávať pokračovania pokračovaní, remaky remakov a rebooty všetkého možného až do skonania vekov. Ale prístup, aký zvolil Dan Trachtenberg pre svoj film je obdivuhodný. Čo si budeme klamať, v tento moment už každá po filme bažiaca bytosť vie, že Prey je film s Predátorom. Áno s veľkým P.

Pohyblivé obrázky #2

Upratovanie a zhŕňanie videného je niečo na čo sa už chystám...eh, viac ako rok? Medzitým niečo pribudlo a na niečo som už úplne zabudol. Tak aby sme tie pohyblivé obrázky mali konečne podchytené. Ostatne, asi to nebude nič nové pod Slnkom. Môžete očakávať nejakú tú hviezdnu cestu, hviezdny konflikt a ponurú budúcnosť plnú vojny. Bez ďalších prieťahov sa tak poďme pozrieť na veci, ktoré som v poslednom období jedného roku videl.

Cyberpunk 2077

 V každej spoločnosti sú ľudia, ktorí majú dostatok kreatívnej energie na vytvorenie čohosi nehmatateľného, čohosi čo dokáže formovať a manipulovať naše nálady. Každá spoločnosť má súbor pravidiel, ktoré nie nutne vyhovujú každému jej členovi. Z jej spodku, zväčša z tej najväčšej skupiny nespokojencov, potom vychádza kritika týchto ustanovizní, ktorá dokáže byť viac či menej agresívna. Okolo týchto jednotlivcov sa potom pomaly tvoria skupiny, ktoré sa snažia odlíšiť, získať svoju vlastnú tvár, štýl... a tak podobne. Rebelujú, kričia a väčšinová spoločnosť ich buď ignoruje, démonizuje alebo sa ich rovno bojí. Časom si však niekto s podnikavým duchom uvedomí, že na týchto rebéliách by si mohli ulietavať masy... a kde sú masy, tam sú zdroje. A tak sa z rebélie stane hlavný prúd – dobrá značka. Kruh života. Pre jedného prirodzený stav vecí, pre ďalšieho zasraný kapitalizmus...

Dojmy: Chapter Master

Hustá hmla prekrývala povrch celého bojiska, prelievala sa z jednej strany na druhú. Kapitán Ragnar sledujúc to divadlo prírody, vedel, že v tých vlnách sa skrýva nespočetná hrozba špinavých cudzákov. Bol pokojný. Zažil to už neraz. Ticho prerývané zvukmi sekajúcich klepiet, občasného mľaskania či výstražného revu nejakého veľkého chrobáka. Prieskumníci hlásia cez tritisíc jedincov na bojovom poli – minimálne. Zažil už aj horšie... V tom sa hmla na východnom krídle rozostúpila a obrovská vlna cudzákov sa vrhla proti hradbám mestského úľa Samsara. Otras bol cítiť niekoľko kilometrov ďalej. „Za česť, za slávu Cisára!“ Zareval kapitán, ale jeho posledné slová sa strácali v bojovom kriku jeho bratov a zvuku bolterov trhajúcich chrobačích cudzákov na kusy...

Dve veci. Mám rád slovenčinu, ale niektoré slová a obraty v nej znejú zvláštne... Skúste to: „hive city“; „alien“; „chainsword“; „bug“... Stručné, jasné a výstižné. Moja milá slovenčina, ktorú vraždím veľmi často vlastnými neobratnými formuláciami, je niekedy skrátka príliš „pekná“ pre pochmúrne temnú (1) budúcnosť.

Druhá vec. Požehnanie od tatuška Nurgla tuto z jari, mi umožnilo sa po rokoch trochu viac venovať vesmíru, ktorý som poznal, ale len tak zbežne. Jedna počítačová hra sem - druhá tam. Však to poznáte. Myslím, že to u mňa historicky začalo Space Crusade, resp. prvým Space Hulkom. A z času na čas pokračovalo ďalej.

Vďaka jarnej karanténe som začal plánovať svoj „kill team“, zohnal som si RPG pravidlá (ktoré aj tak nevyužijem, pretože málo ľudí chce vidieť svoje postavy mŕtve hneď po prvom sedení. Pre poznatky o svete sú však tieto knižky výborné.), oživil svoju latentnú lásku k modelovaniu vecí a zistil, že som slepý ako poleno. Nehovoriac o tom, že som spätne začal oceňovať to čím svet Warhammer 40.000 je. Len tak medzi nami, vernými, jeho Cisárska milosť je kolosálny chuj, ale aj tak ho mám rád!

A keď takto niečomu venujete svoju pozornosť, postupne vás to dokáže zaviesť na miesta, ktoré by ste nečakali. Odhalí veci, o ktorých ste nemali tušenia. Tak nejako sa mi podarilo dozvedieť sa o existencii hry z názvu tohto článku – Chapter Master. Aj keď ono je to trošku zložitejšie.

Pohyblivé obrázky #1

Čo si robil keď Corona zaklopala na dvere? Cez týždeň home office... a poviem vám, že nič nenahradí komunikáciu ksicht ku ksichtu, obzvlášť ak chcete aby sa vyhlo nedorozumeniam, zlému pochopeniu písanej komunikácie a iné srandy. Dva dni home officu sú fajn – pokiaľ si to vyžaduje špecifická úloha. Tri týždne? Bolí to... a to som pritom introvert, ktorý sa zaobíde bez dlhodobého bratríčkovania s inými ľuďmi. :-) Corona mi dáva vedieť; nie tak úplne chlapče! A mimo práce? Pokiaľ je tak pekne ako bolo tento víkend, tak samozrejmá je prechádzka – pokiaľ nám nezakážu aj to! Opäť platí rovnaká pravda ako pri home office. Jeden by si myslel, že ho herný koníček vychoval sedieť na zadku a 24 hodín sa hrať. Chyba! Po týždni bez exteriéru som si išiel vyhryznúť nohy. Potrebujem slnko, potrebujem nasávať jeho lúče plnými dúškami... Corona necorona. Aspoň raz za čas. Nuž a potom je tu ešte problém s rúškom. Funím v tom jak Darth Vader, pretože mám neustále pocit, že môj organizmus nedostáva dostatok vzduchu. A to radšej nespomínam svoje druhé očné príslušenstvo, ktoré je 50% prechádzky v hlbokej hmle a človek riskuje zrazenie autom alebo druhým človekom. Bum. Ale prejdime k príjemnejším zábavám, ktoré sa dajú počas corony dobiehať... Dnešná kapitola má názov, na čo čumím (čo hrám, bude nabudúce) alebo pohyblivé obrázky v akcii.

Dojmy - The Mandalorian (1. sezóna)

Druhým seriálom, ktorý sa k nám dostal pred Vianocami, je dielo z produkcie čerstvého kanála Disney+ zasadené do sveta Hviezdnych vojen. Mandalorian, seriálový western vo svojej najčistejšej podobe, ktorý sa nebojí priznať svoje inšpirácie v žánrových klasikách. Nehľadiac na to, že internetu priniesol snáď najroztomilejšiu vec od čias mogwaia z filmovej série Gremlins. :-)

Dojmy - The Witcher (1. sezóna)

Zimná sezóna nám nadelila hneď niekoľko seriálov, na ktoré sa dá pozerať. Žánru fantastického, prevedenia celkom slušného. Seriálov, ktoré sú si svojim spôsobom trochu podobné – v náplni, v jednom výraznom protagonistovi ponevierajúcom sa svetom a bojujúcim s kadečím a s kadekým. Zaklínač je seriálom z produkcie Netflixu. Adaptáciou u nás dobre známych Sapkowského knižných predlôh. Adaptáciou americkou, ktorá dopadla na počudovanie celkom dobre. Ale to sa trochu predbieham.

Retro: SimCopter

Čo je SimCopter v očiach dnešného hráča? Nie veľmi vábne vyzerajúci simulátor helikopotvory. Na prvý pohľad je všetko veľmi jednoduché a... zahalené do hmlistého oparu a šedivé ako socialistické sídliská. Ten kontrast si však neuvedomíte na prvý pohľad, ale až v momente, kedy si vlastnú mapu prevediete z hry SimCity 2000. Tam je všetko nádherne farebné, hravé v i dnes fungujúcom pixelartovom prevedení. SimCopter je vo svojom jadre veľmi jednoduchá hra, ale i veľmi chytľavá.