Prvé dojmy: Elminage Gothic

Aby nebolo tých dungeonov a RPG hier málo, občas sa na PC objaví aj niečo viac obskúrnejšie z východných luhov a hájov (a tým nemyslím Košice). Neviem čím to je, ale dungeony inšpirované klasickým Wizardry sa tešia v Japonsku stále veľkej popularite. Pravda nikdy nie tak úplne na PC platforme, adaptované na konzoly, ale predsa vychádzajúce z prapôvodných Wizardry hier.

A tým myslím skutočne prapôvodným. Kým dungeony prešli niekoľkými evolučnými skokmi (viď. napríklad môj článok v Leveli 240, prípadne výťah z prednášky), v Japonsku si stále drží popularitu tradičná, vizuálne jednoduchá, ale pritom komplexná hrateľnosť. Neviem čím to je, zatiaľ sa mi túto záhadu nepodarilo rozlúštiť. Pravda je taká, že tento typ hier súčasného „západného“ hráča bude skôr rozptyľovať a bude sa mu zdať byť zbytočne komplikovaný a možno trochu otravný. Práve preto, že i herný systém týchto hier je stále akoby zamrznutý kdesi v hlbokých 80tych rokoch. Čo nemusí byť nutne zlé – ako všetci retro hráči vedia.

Elminage Gothic pochádza z dlhej série japonských dungeonov, ktoré svoju inšpiráciu sériou Wizardry nijako nezakrývajú. Už na prvý pohľad je jasné, že tu sa bude hrať systémom starej školy. Na začiatku si hráč musí zostaviť svoju družinu – hra má všetko, čo si od vytvárania postáv v dungeonoch môžete priať. Svoje postave určujete nielen meno, ale aj priezvisko či prezývku (Mick je v 33. nebi alebo koľko ich je ;)). Nechýba výber z niekoľkých tradičných fantasy rás (človek, elf, trpaslík, gnóm, niečo ako hobit, víla, drako osoba, a chlpatá were osoba – pre poriadok), určovanie veku postavy (čím staršia, tým viac bonus bodov dostane, na druhej strane ak je vaša postava moc stará, potom to bude mať pri zvyšovaní jej úrovne negatívne následky..., ostatne v japonských hrách sa chodí v 25 do dôchodku (v tom prípade, ja už som fosília)). Nakoniec to celé tradične klincujeme výberom povolania postavy. Skrátka, naskladáte si šesť členný tím profesionálnych..., teda amatérskych hrdinov a môžete sa vydať do podzemia za zistením, čo sa to do pekla deje? Kde sa tu odrazu berú všetky tie príšery?! Mimochodom, pozorovanie veterána – toto je dôvod, ktorým začína veľké množstvo japonských dungeonov (alebo aj akčných RPG, ak chcete). Skrátka, niekde sa objavila nejaká diera/ je niekde jaskyňa, z ktorej odrazu vyskakujú na nič netušiaci ľud, hrozné monštrá. Potrebujeme hrdinov, aby nás z tejto zapeklitej situácie odstali, pretože regulárna armáda nevie čo s tým. Kráľ je bezradný a svoju dcéru vydá za skupinu dobrodruhov, ktorí situácia k spokojnosti všetkých vyriešia (hmm, som si istý, že niekde v temných hlbinách internetu niečo podobné existuje... uhm.).

Všetko! Meno je však základ! ;)

 Vaše ťaženie nie je zaťažované zložitým grafickým spracovaním, či animáciami klovajúcimi zrakové orgány. Všetko je jednoduché a funkčné a tak trochu mangoidné – čo znamená, že vaši ostrieľaní hrdinovia vyzerajú tak trochu genderovo neiste. Ale to je detail. I keď tie sexy zombie lady v bikinách... Mmm. Uf. Prepáčte, kde som to skončil? No skrátka, očakávajte, že to nie je úplne váš západný typ dungeonu a občas narazíte na niečo čo sa môže zraziť s vašim mozgom. V civilizovanom svete tomu hovoríme odlišná kultúrna perspektíva. V každom prípade, je treba vyriešiť záhadu, ktorá trápi hlavné mesto a to sa dá jedine návštevou miestneho podzemia. V hre neexistuje klasická automapa, na ktorú by ste sa pozreli kedykoľvek chcete. Je tu niečo ako magická mapa, ktorá sa však po použití spotrebuje, takže je potrebné si vždy niekoľko kúpiť u obchodníka. I keď ako som nedávno zistil, vraj existuje mod, ktorý vám jednu magickú mapu spraví permanentnou, takže ak vám nevyhovuje blúdenie na slepo, existuje tu riešenie. Lenže každú chvíľu môžete naraziť na protivníka, ktorý vymaže vašu družinu z povrchu zemského. Hrobčeky. Potom vám neostáva nič iné len nahrať staršiu pozíciu alebo si vytvoriť ďalšiu družinu a ísť pozbierať pozostatky po predchádzajúcich dobrodruhoch. Prípadne môžete zanechať jednu vašu družinu na nejakom mieste dungeonu a vytvoriť si ďalšiu – ak je treba. Aby ste sa však niekam dostali musia byť vaši hrdinovia silní a vytrénovaní a to ide jedine cez súboje. Súboje, ktoré sú alfou a omegou tejto hry. Och áno, tak ako hry zo starých – dobrých čias i  Elminage Gothic stavia na grindovaní. Nekonečnom a po dlhšom čase určite ubíjajúcom (po štyroch hodinách sa tento pocit zatiaľ nedostavil, ale...!).

Mmm, zombie lady...ehm, v hre je i kompletná encyklopédia príšer.

Ono sa to má tak. Najprv som hral veľmi opatrne. Hrdinov bolel každý úder, išli ku dnu veľmi rýchlo, ale postupne sa to celé zlepšilo. Boli silnejší, mocnejší a tak nejako ma po chvíľke už nedokázalo v prvých dvoch poschodiach miestneho podzemia nič vystrašiť. Už vôbec nie stresovať. I s obmedzeným arzenálom som kosil príšery po desiatkach. Potom prišla tretia úroveň jaskyne a tam čosi svietilo na magickej mape. Asi príšera, ktorá straší v miestnom podzemí. Cieľ môjho úvodného snaženia? Neviem. Ale istotne to treba preskúmať. Pohybovalo sa to. Bez strachu som na tu vec skočil a... A..., ako by som to, táto prerastená kobylka (alebo čo to bolo) sfúkla mojich hrdinov jedným švihom svojho nechutného klepeta. Ako keby tam ani neboli. Jednoducho... PUF! Všetci sú mŕtvy, Dave. Nikto to neprežil. Nie, ani mocný Mick mág, ani dvanásť ročná (WTF?) víla bardka... nikto! Celá moja námaha viedla k tejto potupnej porážke... Och, asi bude treba prejsť na novú stratégiu. Alebo niečo. Určite na to jedného dňa prídem!

Niekto bude musieť zistiť, či je tá truhla zapascovaná...

Elminage Gothic je solídna v tom čo robí a čím je. Teda dungeon v tradičnej línií 80tkových Wizardry hier. Vďaka čomu sa obávam jedného, že sa celá hrateľnosť zvrtne v naháňanie súbojov, úrovní a v nekonečný grinding, ktorý bol pre hry tohto obdobia toľko príznačný. Mimochodom, tým, že je to v podstate adaptácia konzolovej hry (PSP), na hranie normálne odporúčam gamepad. Normálne to nerobím, ale štruktúra menu je na to jednoducho stavaná i keď sa hra dá ovládať myšou a klávesnicou, ovládanie gamepadom sa mi zdá byť oveľa rýchlejšie.