Hry v roku 2013... (naj?)

Všetko má svoj zmysel. Aspoň teda myslím, prečo by sme inak hrali hry, ak by to nejaký zmysel postrádalo? Koleso času sa točí, jeden rok začína, iný končí. Je to klišé – na konci každého roku bilancovať a hodnotiť čo bolo naj, čo sa podarilo a čo bolo úplne na hovno. Expresívne povedané. Tomu zvyku zo železnej košele sa nevyhýbame ani vo svete počítačových hier. Lenže, rozmýšľal som trochu, ako to spraviť malinko inak. A napadla mi jedna minoritná, ale predsa myšlienka. Čoho si najviac na hrách cením? Kto ma pozná, kto ma číta, možno vytuší. Predsa len mám na hrách radšej zážitky a menej sa starám o herné mechaniky. Dokonca tvrdím, že niekedy dobrý zážitok môže prebiť slabšie herné mechaniky. A tak, keď písať o naj- veciach minulého roka v záležitosti hier, prečo neísť na to cez zážitky a pocity? Naj z končiaceho roka trošičku inak...

The Legend of Kyrandia - Book One

Dnešné ohliadnutie za retro článkami bude venované prvej hre zo série Legend of Kyrandia. Jeho výber bol pomerne jednoduchý, keďže nedávno GOG skompletizovalo celú sériu (1, 2, 3), a tak si ju môže potencionálny záujemca okamžite zahrať. Nehovoriac o tom, že všetky hry zo série stoja za to. Ktorá z nich je najlepšia, na to sa – pravda – názory trochu rozchádzajú. Niekto pripisuje tento titul druhému dielu, niekto poslednému a ďalší zas nedá dopustiť na prvý kontakt so sériou v podobe Book One. Kyrandia však rozhodne patrí k hrám, v ktorých je pevne zakorenený tvorivý rukopis autorov diela.

Flashback: The Quest for Identity

Ako pred nedávnom sľúbil, tak aj koná. A spomienka na Flashback nám ide pekne na ruku aktuálnemu vydaniu remaku, ktorý som nehral a ani po tom netúžim. Flashback podľa mňa patrí k tým málo hrám, ktoré nepotrebujú remake v modernom engine, skôr si myslím, že mu to len uškodí. Nuž, ale kto som, aby som hodnotil hru, ktorú som nehral. Poďme sa radšej vrátiť pekne do minulosti roku 1994 kedy vychádza PC verzia tejto skvelej hry.

Kam sa stratil mág?

Kde zas trčíš, mág?! Opýta sa niekto občas. Nuž, pracujem a na blog padá tieň. Nie, neprestal som sa zaujímať o hry – ani tie súčasné, ani tie staré. Ale, ako som to už neraz spomenul, hranie a písanie o hrách ma neživý (a koľko ľudí na Slovensku, áno, že...), takže koníčky občas musia ustúpiť neúprosnosti reálneho života. Blogom už tobôž nie. Aj keby som sa Fuka volal. :) Teda, nie že by som sa úplne prestal hrať. To myslím nehrozí, skôr už potom neostáva čas na písanie zaujímavých príspevkov na blogy (áno, množné číslo, stále myslím i na Kulturu Kriplů, ktorá má stále svoj potenciál). Lenže potom som si robil poriadky na harddiskoch a zrak mi spočinul na retro článkoch, ktoré som písal v začiatkoch na gamesweb.sk. Bolo ich pár, myslím, že jeden sa už stihol ocitnúť na tomto blogu (zrejme tiež v čase podobnej krízy zaneprázdnenosti) – a keďže už dávno zapadli prachom, nebolo by možno od veci ich trošku oprášiť. Aby si pocestný prechádzajúci okolo mágovej veže nemyslel, že mág umrel. Nie, nie – mág študuje, absorbuje vedomosti, aby bol mocnejší, šikovnejší a... No, nakoniec zistí, že mu to asi príliš nepomôže k živému bytiu, ale také už je koleso života. Uhm. Zase role-play, Mick? Tak trochu, človek sa toho nezbaví – čo sa v Daggerfalle naučil, už sa len tak ľahko neodnaučí... A možno sa medzitým objaví aj nejaký príspevok do zbierky, ktorý bude stáť za popis a odfotenie. Jeden nikdy nevie.

Shadows over Bratislava

Napísať – konečne je to tu – by bolo príliš klamlivé. Ono totiž sa mi (nejako) podarilo dokončiť aspoň základnú, prezentačnú verziu môjho Shadowrun dobrodružstva. Teda tú časť, v ktorej som sa najmä učil pracovať s editorom, vstrebával som základy a tutoriály, aby sa mi podarilo vytvoriť aspoň niečo. Má to svoje muchy, ale zdá sa, že to ako tak funguje. A to je práve jadro pudla – ako sa hovorí – prečo s tým idem von v takomto stave. Potrebujem odozvu a hlavne poriadne otestovanie ľuďmi, ktorí o tom nevedia absolútne nič. Ja už poznám tie mapy naspamäť a i keď sa snažím robiť veci inak – skrátka viem čo mám spraviť a preto sa nič neposerie. :-)

Shadowrun Bratislava

Jeden nedokončený príbeh, niekoľko nedokončených modov, a tak stále dokola. Vždy keď sa do niečoho pustím, narastie to do takých rozmerov, že nakoniec nemám čas to dokončiť. A preto som sa pustil do editora hry Shadowrun Returns - mimochodom, veľmi slušné klasické, ťahové, izometrické RPG. Lenže, nebol by som to ja, keby som si nevymyslel nejakú špecifickosť pre svoj príbeh. V tomto prípade, čo takto ho situovať do Bratislavy, resp. Petržalky. Áno, čítate správne - úplne som sa zbláznil. Problém je, že vo svete Shadowrunu toho o Slovensku príliš veľa nenájdete - čo je svojim spôsobom logické.

Legend of Kyrandia a Lands of Lore - jeden svet?

Legend of Kyrandia a Lands of Lore – dve série, ktoré majú spoločného minimálne jedného menovateľa – a maximálne viac. Ten spoločný, bez diskusie, je tím tvorcov z Westwood Studios. Druhým spoločným menovateľom, je neuveriteľne prekrásna rozprávková atmosféra a vynikajúca pixel-art grafika, ktorá nemá v hernom svete napodobiteľa. Už intro z druhého dielu Eye of the Beholder ukazuje, čo boli schopný v tomto štúdiu vytvoriť. A tým posledným, možno najzaujímavejším spoločným menovateľom je, že sa pravdepodobne odohrávali v rovnakom svete. Možno dokonca i v zhruba príbuznom časovom období.

Vzbura Dónskych rytierov

Slovenské RPG, ktoré pozná skoro každý – avšak nie podľa toho ako ju hral, ale aká povesť ju predchádza. Vzbura Dónskych rytierov (vyšla v anglicky hovoriacich zemiach ako Revolt of Don's Knights) je hra, ktorá by sa mala nachádzať v zbierke každého múzea potencionálne sa venujúceho hernej histórii Česka a Slovenska. Nielen ako exemplár na vývojovej časovej ose, ale i ako exemplárny príklad zlých rozhodnutí. Skutočne, niekde vo svojom jadre je Vzbura celkom zaujímavá hra. Avšak pár zlých rozhodnutí v dizajne hry ju úplne zabil. Doslova.

Speed Racer: The Challenge of Racer X

Áno, a tu máme ďalšieho pretekára – nie je ním nik iný ako mladý Speed Racer, nádherným skokom ponad svojho súpera sa dostáva do vedenia a doslova preletel cieľovou rovinkou. Úžasné dámy a páni, opäť vynikajúce preteky. Kto by to bol povedal... Veru, na počítačoch minulých generácií len málokedy vyšla hra, ktorá by sa dala nazvať automobilovou simuláciou. Väčšinou to boli práve akrádové závody – teda to najzábavnejšie čo vám môže herný svet ponúknuť (teda pokiaľ nie ste vyslovene vysadený na realitu, potom však neviem čo robíte pri hrách).

Retro: First Samurai

Keď pršalo, mrholilo... miestny štátny sviatok bol v plnom prúde a mnoho vecí sa robiť nedalo. Nastal návrat do starých herných časov - doslovný. Ale nepredbiehajme beh udalostí. Už v jednom z predchádzajúcich príspevkov som naznačil, ako som skúšal dosbox na tablete. A keďže v tomto mrzkom počasí bol tablet môj jediný spoločník - a z odbornej literatúry sa mi už varil mozog - nastal čas oprášiť nejakú tu starú hru. Voľba padla práve na prvého zo samurajov. Kto vie prečo, možno preto, že keď som ho hral naposledy, mal som asi 12 rokov...

Výstava starých počítačov GOTO1982

Aby som si svoj pobyt v Slovinsku spríjemnil, keďže tu práve prichádzali dni voľna, rozhodol som sa, že okrem pamätihodností uzrie moje oko i výstavu starých počítačov v miestnom Muzej novejše zgodovine Slovenije (v angličtine vedeného ako National Museum of Contemporary History). Výstava mala poetický názov GOTO1982 a v čase mojej návštevy pôsobila trošku staticky.

Prenosné hranie: staré hry na tablete

Dosbox Turbo je program, ktorý je postavený na starom - dobrom, voľne dostupnom dosboxe. Avšak v tomto prípade je to mierne platená verzia pre Android. Kedže som na cesty nechcel ťahať niekoľko kilový notebook, rozhodol som sa, že by bolo fajn podrobiť testu oldies klasické dosové hry. Teda také, ktoré nie sú z princípu vhodné pre tablet a dotykové ovládanie. V prvom záťahu som podrobil testu niekoľko hier - Realms of Arkania: Star Trail, UFO:Enemy Unknown, Terror from the Deep, Stronghold, First Samurai a Barbarian.

Brány Skeldalu pre Android a iOS...

Možno sa vám už donieslo do sluchov a očných nervov, že sa Jindřich Rohlík pokúša dostať svoju klasickú (teda, minimálne v našich zemepisných šírkach určite) hru menom Brány Skeldalu na múdre telefóny a rôzne druhy paddov. Používa na to českú obdobu nakopávača menom startovač. Potrebuje nejakých 180 000 českých korún, čo na oko vyzerá strašidelne, ale ak si to pretočíme na číselne prívetivejšiu euro menu :-), je to „iba“ nejakých 7000 euro. Čo by na kickstarteri vybral hneď - možno. Uvidíme ako sa pochlapí domáce hráčstvo...

Bioshock Infinite

Chcel by som niečo napísať na adresu Bioshocku Infinite, ale nedostáva sa mi slov. Netuším a sám hľadám tie správne slová, aby som im dal tvar tak, aby nič dôležité neprezradili. Pretože to je jedno z podstatných ťažísk tejto... hry. Možno by stačilo napísať – ďakujem za to, že existuje také rozprávačské médium, akým je počítačová hra. Čo dokáže správne napísaná a nadizajnovaná hra, ako dokáže zasiahnuť, to iné médium len tak nedokáže. Nieže by to nevedelo. Naopak. Avšak ak sa to v prípade hry podarí, je pohltenie svetom skutočne dokonalé. Okno do iného sveta.

Mass Effect 3, ešte posledný raz...

Patrím medzi ľudí, ktorý dokážu zaujať kritický postoj k obľúbenej veci. Aspoň si to teda o sebe myslím. Platí to aj o diele spoločnosti Bioware. Obzvlášť posledné diely ich veľkých sérií sú toho jasným príkladom. Dobrý nápad je často mrzačený podivnými rozhodnutiami v dizajne a zameraní celej hry. Ničí to mňa – ako hráča – ničí to samotný herný zážitok a nemyslím si, že k prospechu veci. A predsa je tu niečo, čo chce aby som sa k týmto hrám vrátil – aspoň ešte na chvíľu nazrel do ich sveta. Hodinku, dve. Vrátil sa a vstrebal to, čomu ja hovorievam atmosféra sveta.

Prírastok: SimTower

Odkedy som poznal SimCity, zbožňoval som všetky hry od Maxisu – aj keď som niektoré z nich nevedel hrať. Boli zaujímavé a veľmi špecifické. Myslím, že do dnešných dní tu nebola žiadna spoločnosť, ktorá by vytvorila takú širokú škálu podivných – simulačných – hier. Ak by som mal menovať obľúbenú trojicu Sim hier ranných 90-tych rokov boli by to SimCity, SimFarm a SimTower. A práve posledne menovaná sa mi konečne dostala do mojej hernej zbierky.

Postavy z Elder Scrolls ako na podnose...

Pôvodne to tu ani nemalo byť, veď prečo aj. Lenže potom som si uvedomil, že tento blog nie je len o starých hrách a hrách všeobecne, ale trochu aj o tom, čo sa jednému hráčovi RPG preháňa v hlave. Asi málo zaujímavé pre iného – bežného okoloidúceho, ale predsa v niečom jedinečné. Nie som v tomto jediný, ale jeden z mála, ktorý to z hlavy dostáva na verejný blog (ostatne, ako si môžete prečítať na stránke „O blogu“, cieľom je – okrem iného - Pokúsiť sa ponúknuť aspoň jeden náhľad, takpovediac, do vnútra "hráčovej duše". Náhľad veľmi špecifický, osobitý a neopakovateľný). Kiež by takých ľudí bolo viac – vážne. Pretože to istým spôsobom ilustruje ako môže u niekoho fungovať počítačová hra. A mať to takto čierne na bielom, jaj, to by sa robili výskumy. :-) Tentoraz sa však nemusíte báť množstva textu, nie je to nič na čítanie. Len obrázok, ktorý som z dlhej chvíle zhotovil, aby som ilustroval dlhoročnú históriu svojich postáv v Elder Scrolls hrách.

Assassin's Creed 3

Je po novom roku a ja na tomto blogu hneď začínam hrou, ktorá nie je vôbec stará. Čo sú to za poriadky?! Ale skrátka musím. Assassin's Creed je totiž zaujímavá séria, ktorá dokáže s absolútnou ľahkosťou zopakovať (a obohatiť) vaše znalosti z dejepisu, ako to nedokáže žiaden učiteľ. A popri tom vás baví.