Návrat do Neverhoodu

Čo je Neverhood? Alebo kde je Neverhood? Prečo začínam tento príspevok otázkami? Neviem. Návrat do Neverhoodu je totiž zvláštny... pocit. Nie, nikdy to o ničom inom ani nebolo. Um a umenie idú ruka v ruke vedľa seba a ktosi sa v diaľke pýta, či môžeme hry ako sebestačné médium opatriť týmto označením. Krabičkou (alebo keď chcete škatuľkou), ktorá naznačuje, že v istom ľudskom výtvore je toho viac než túžba predať sa. Vlastne, presnejšie by bolo – zarobiť. Keď sa už do Neverhoodu vraciame, nepôjde to bez toho, aby sme si najprv na neho nezaspomínali. Aspoň trošíčku, na pár riadkoch.

Retro dungeon - Cardhalia má novú verziu

Kedysi dávno, a ono to už skutočne bolo celkom dávno, vyšiel jeden - na prvý pohľad - nenápadný dungeon v retro štýle. Cardhalia bolo jeho meno. Vzhľadom na to, že v tej dobe už bol tento sub-typ hier mŕtvy, bolo to príjemné osvieženie herného portfólia. Český, freeware dungeon. A čo človek nečakal, pred pár dňami autori vydali verziu 1.6, ktorá by si mala lepšie rozumieť s Windows 7.

ScummVM prenosne...

Nebyť vysokého napätia, tak sa možno ani nevrátim k svojmu – akože – tabletu. Prestigio MultiPad, jednoduchá vecička, ktorá mi slúži najmä na občasné čítanie odbornej literatúry (aby som nemusel vysedávať pred monitorom počítača) a... to je asi tak všetko. Jeho výkon nie je nijak silný a má v sebe len Android 2.1. Nič extra zvláštne, na niektoré staré hry snáď dostačujúce. Obzvlášť tie, ktoré bežia na ScummVM. A tu sa nám dostáva k slovu opäť vysoké napätie a článoček o ScummVM pre Android. Vedel som, že existuje, ale keď som ho naposledy skúšal, ešte nemal vymoženosť dotykového ovládania. A ovládať hry „kĺzaním prstu po obrazovke“ nie je (aspoň pre mňa) bohovia vedia ako pohodlné. To už neplatí.

Dojmy: Kingdoms of Amalur - Reckoning

O Kingdoms of Amalur sa toho začiatkom roka napísalo a nahovorilo veľa. EA ako vydavateľ a samotný tvorcovia, mali so svojim novým svetom veľké plány. Pravdepodobne. Nezvládli to. Na tvorbu hry zrejme prešustrovali viac, ako bolo pekné a hra sa nepredávala tak, aby sa im zlaté mince vrátili. Pretože to možno nebola dobrá hra? Po viac ako 10 hodinách strávených v kráľovstve Amalur, musím povedať, že nie tak celkom. Reckoning je fajn hra. Dokonca – ak už máte plné zuby kilometrov textu – povedal by som, že za súčasnú cenu sa oplatí aj kúpiť. Možno niekomu ako darček k Vianociam.

Zabudnuté zvitky: Shadows of Northmoor, časť II.

Ako som spomínal v predchádzajúcej časti – pre svoj plánovaný (a nikdy nedokončený) mod som napísal aj niekoľko textov, ktoré tvorili jednak ideové pozadie miesta, a jednak už konkrétne príhody, ktoré sa stali predchádzajúcim návštevníkom tohto zvláštneho podzemia (dva fragmetny denníkov). Keďže som si konečne našiel čas, aby som sa po spomínaných textoch obzrel, tu prinášam zblúdilému čitateľovi môjho blogu prvý z nich. Je najobsiahlejší, a je to rozprávka. Ľudová rozprávka, ktorú si autor vypočul v oblasti grófstva Northmoor (provincia High Rock) a verí, že sú v nej zachytené dávno zabudnuté, reálne udalosti. Znalci slovenských ľudových rozprávok v nej isto poznajú jednu konkrétnu, ktorú som transformoval na moje potreby a reálie sveta Elder Scrolls. A teda stále pevne dúfam, že Pavol Dobšinský nerobí vo svojom hrobe vývrtku. :-) Ako som už spomínal v predchádzajúcej časti – tým, že som z tejto „legendy“ spravil ľudovú rozprávku, elegantne som obišiel rozpory, ktoré by sa v nej mohli nachádzať voči zavedenej mytológii herného sveta. Sám patrím medzi ľudí, ktorí nemajú moc v láske, keď im mod nabúrava originálny svet a jeho atmosféru. Rozprávka sa predáva ústne, počas generácií sa rozširuje a nabaľujú sa na ňu nové tematické celky, takže aj keď je v jadre možno rozprávaním o existujúcej udalosti, počas storočí je už natoľko zmenená, že už ťažko odlíšime pravdu od fikcie.

Pár vymodelovaných zbraní, myšlienka vložiť ich do (vtedy) jednoduchého podzemia a čo z toho vzniklo? Trošku sa mi to rozrástlo a tu je rozprávka (mimochodom, ďalší kameň úrazu bol, že sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný ju preložiť do jazyka anglického), ktorá hovorí o vzniku pevnosti Northmoor, ďaleko od Northmooru...

Realms of Arkania

Das Schwarze Auge, ten počítačový od Atticu, patrí medzi moje najobľúbenejšie série. Na vrchole pomyselného rebríčka stoja obzvlášť druhý a tretí diel série. Prvý diel bol fajn, ale pokračovania dotiahli celý herný systém do stavu, ktorý mi veľmi vyhovoval. Veľký herný svet, zábavné ťahové súboje a mikromanažment družiny, to sú kľúčové prvky, ktoré ma pri týchto hrách toľko držali. Plus, samozrejme oná špecifická atmosféra, ktorú vždy spomínam v súvislosti s hrami z prostredia Das Schwarze Auge.

Legenda z Prastarých zvitkov o pevnosti Battlespire, časť prvá.

Snehový podvečer. Nič nové na Skyrimských kopcoch. Po ceste kráčal muž a vietor mu vháňal všetko sneh do tváre. Fúkal ostrý severný vietor. Slnko sa pomaly lúčilo s tamrielskou oblohou. Len kdesi z diaľky sa ozýval dračí rev. Nie, dnes už nie. Dosť bolo lovenia dračích trofejí. Ten, ktorého volajú Dovahkiin sa vracal domov. Do siene Heljarchen, kde ho čaká jeho žena, deti a snáď pokojný večer. Ešte nestačil ani striasť sneh zo svojich pliec, už ho prišla privítať jedna z jeho dcér. „Oci, oci, čo si mi priniesol?“ Vždy rovnaká otázka, vždy iná dcéra. Aspoň sa v tej zvedavosti striedajú. „Na, chytaj! Krásne červené jabĺčko.“ Vďačné a nenáročné. Schytila jablko a bežala sa pochváliť sestre. Netrvalo dlho, zhodil zo seba všetku zbroj, navliekol pohodlný, zdobený odev a chystal sa k neskorej večeri. Za chvíľu zo zadnej izby pricupká ďalšie dieťa. „Oci, môžem sa ísť hrať ešte von?“

„Nie,“ odpovedá rázne Dovahkiin.

„Ale, ociíí... Runa povedala, že...,“ nestihla dokončiť vetu Lucia. Dovahkiin ju prerušil mávnutím rukou: „Už je neskoro, a beztak sa tu potuluje kopec podozrivých indivíduí. Keď poviem, nie, tak sa so mnou nevyjednáva!“ Mal starosti. Nešlo ani tak o malé skupiny banditov, ktoré sa potulovali po okolí. Tých by zvládlo osadenstvo domu bez problémov. Starosti mu robil ďalší drak. Pomaly ho to už unavovalo. Jeden drak za druhým. Akoby sa rodili na povel. A to už to má Alduin v tejto sfére bytia za sebou. Aspoň v to teda dúfa. Lucia však naďalej stála pred ním, vzdorovite ruky v bok. „Vieš ty čo,“ dodal nakoniec, „skoč do pivnice a naplň tento džbán medovinou. Keď sa vrátiš, poviem vám všetkým jeden starý príbeh!“ Podal Lucii džbán a obrátil sa na svoju ženu. „Daj na stôl niečo pod zub, prihoď pár polienok do ohňa a pokojne sa pridaj k nám!“ Ty a tvoje dobrodružstvá, čítal jej to priam z tváre. Usmiala sa a začala chystať príbehový večer.

Zanedlho všetci sedeli okolo Dovahkiina a snažili sa počúvať každé jeho slovo. I bardka, ktorá slúžila v jeho dome sa pridala k diváctvu. Možno i ona sa naučí niečo nové a neskôr to využije pri svojej práci. Dovahkiin sa pohodlne oprel, napil plným dúškom medoviny a začal rozprávať svoj príbeh...

Návrat do Skyrimu

Povzdychnutie. Čo som ta za retro nadšenca, keď sa vraciam k hrám, ktoré sú rok staré? Na nové je málo času, na staré ešte menej. Obvykle totiž zaberú omnoho viac času ako sa dá nahrabať v plnom rozvrhu práce. Tie nové, ani toľko nie. Možno preto som sa skoro po roku vrátil ku Skyrimu. The Elder Scrolls mám skrátka v krvi a... možno je to tou prichádzajúcou zimou, skrátka na chvíľu som ho pustil a nejaký čas v provincii Skyrim zotrval. A bol to príjemný návrat. Objavovať nové, jedna z pekných vlastností Elder Scrolls hier. Dokonca mám taký pocit, že Skyrim je bohatší na udalosti a krásne výhľady, než jeho predchodca.

UFO: Enemy Unknown

Po absťáku, ktorý mi spôsobila preview verzia hry XCOM: Enemy Unkonwn, neostávalo nič iné, len sa vrátiť ku starej – dobrej klasike. Aspoň do nej jedným očkom nahliadnuť a po dlhých rokoch si opäť pripomenúť o čom to celé bolo. Pamäť je síce pekná vec, ale strašne vynecháva. A keď náhodou nevynecháva, tak skresľuje udalosti dôb minulých tak až to pekné nie je. Bol som strašne zvedavý, či je to i prípad hry menom UFO: Enemy Unknown.

Prírastok: Nintendo Entertainment System (NES)

Hardware nepatrí k môjmu priamemu zberateľskému záujmu. Dôvod je jednoduchý - priestor. Avšak ak náhodou narazím na nejaký kúsok za relatívne výhodnú cenu, nemôžem odolať. Obzvlášť ak je u odbornej verejnosti považovaný za kus hernej histórie. Nintendo Entertainment System (NES) je legendárny systém, po ktorom som siahol viac-menej bez rozmyslu, za cenu, ktorá nebola vyššia ako nová PC hra. Aby to nebolo málo, v cene bolo zahrnutých i 6 hier.

Teenage Mutant Ninja Turtles

Televízne korytnačky, v slovenčine známe ako mladé nindža korytnačky, si prešli svojim vývojom. Od veselého, miestami až prašteného, televízneho seriálu z druhej polovice 80-tych rokov, cez hraný seriál od tvorcov Power Rangers až po zaujímavú, kreslenú variáciu započatú v roku 2003.

Slová sú niekedy viac...

Slová, obyčajné slová, ktoré tvoria úplne obyčajný text. A napočudovanie dnešnej mládeže je to zábavné hrať. Text a hra, hra a text. Dva obsahy, ktoré si boli na začiatku veľmi blízke. Rozhodne teda v type adventúrnom a role-play. Skrátka, boli doby kedy si literatúra a hry boli veľmi blízke a zdalo sa, že to bude nádherné, interaktívne spolužitie. Nestalo sa tak a interaktívna fikcia sa odporúčala do obskúrnych, undergroundových kategórií. Inšpirácia filmom získala v hernej tvorbe prevahu. Niekedy to však býva na škodu.

Star Trek: Newton

Možno si niekto pamätá, ale v 90-tych rokoch existovala celá rada dobrých adventúr z prostredia Star Treku. No, celá rada znie akoby ich bolo nevyčerpateľné množstvo – nebolo, ale boli výborné. Človek by tak nejako čakal, poznajúc zapálenosť fanúšikov a vďačnosti internetu, že nám digitálna doba prinesie čosi zaujímavé i z tejto strany. Napríklad, taký AGS je program, ktorý umožňuje šikovným ľuďom vytvárať divy. Mali sme tu výborný Stargate, stále čakáme na nejaké tie Hviezdne vojny, nuž a zo Star Treku tu bolo len demo nedokončenej hry. Väčšina fanúšikovských hier tak dopadá – ostane nedokončená a upadne do zabudnutia. Tu sa mi stalo, že som schvaľoval hry do hernej databázy a narazil na jeden adventúrny Star Trek. Áno, presne ten z názvu príspevku, teda presnejšie Star Trek Newton: Part One - Anomaly.

FTL - Faster Than Light

Nekonečný vesmír, záhadný a nebezpečný. Jeden nikdy nevie, čo ho za nasledujúcou hviezdnou čaká. Smrť s kosou alebo párik oriónských otrokýň? V takom obrovskom, a myslím skutočne veľkom veľemíre na vás môže číhať čokoľvek. Príjemný to život, keď si len tak – z voľnej chvíle – skúmate vesmír a brázdite jeho šíre hviezdne more. Lenže čo ak máte za zadkom flotilu nasrdených rebelov, ktorí nedokážu pochopiť vaše vzletné ideály o jednote, rovnosti a bratstve? Bude treba upaľovať rýchlosťou rýchlejšou než svetlo. Anglicky povedané Faster Than Light. Skrátka, FTL.

Prežili Star Trek hry rok 2000?

Keďže dnes máme to 46. výročie začiatku vysielania originálneho Star Treku, rozhodol som sa dokončiť spomínanie na hry zo StarTrek vesmíru. Teda aspoň tie čo za niečo aspoň trochu stáli. Otázka položená nadpisom príspevku je legitímna a odpoveď na ňu znie – tak trochu, ledva, ako tak. Nie je to nič veselé, i keď prvá polovica desaťročnice 21. storočia nám ešte dala niekoľko zaujímavých hier.

X-COM Interceptor

Kríza, nedostatok surovín a z toho prameniace problémy, nestačia aby sa matička Zem spamätala zo všetkých vonkajších i vnútorných hrozieb. Jedna mimozemská invázia je zažehnaná, aby sa v tichosti objavila ďalšia. Znamenajúca ešte väčšiu ranu pre planétu. Najhoršie je, keď sa vaše teórie o cestovaní vesmírom, vaša technológia zakladá na prvku, ktorý sa prirodzene nevyskytuje vo vašej rodnej slnečnej sústave. Elerium-115. Znamenal technologický pokrok, ale aj veľký problém.

World of Aden: Thunderscape

Svet Adenu bol jedným z posledných výkrikov do sveta RPG spoločnosti SSI. Dlhé roky ich tento žáner živil a prinášal im slávu a fanúšikov (spolu s hardcore stratégiami a vojnovými simuláciami). Lenže trh s hrami sa začal drasticky a radikálne meniť (a SSI vydávať podivné strašnosti ako Death Keep). Prišiel Doom a zdalo sa, že hráči túžiaci po družinách, kobkách a rozsiahlych fantastických svetoch sa kamsi prepadli. Zmizli. Alebo...možno...bola kvalita posledných titulov tejto spoločnosti nie práve najlepšia. Aj keď to je tiež otázka perspektívy. V každom prípade, neúprosný svet Adenu vyvrhol na naše obrazovky ešte dve hry. Dve v jeden rok. Každá svojim spôsobom zaujímavá.

Reťaze pocitov...

Pomalá, trochu nostalgicky smutná melódia vás privíta na úvod adventúry zo sveta Das Schwarze Auge alebo keď chcete The Dark Eye, a anglicky a zastaralo Realms of Arkania. Zvláštny pocit. Tú hru som očkom sledoval už pri jej ohlásení v nemeckých médiách. Vtedy naše ešte veľmi nezaujímala a anglicky píšuce tiež nie. Veď kto by sa zaoberal nemčinou. Ale predsa, je to Das Schwarze Auge a hry z tohto prostredia mali vždy výnimočnú atmosféru. Skutočne, ten základný dojem je len o pocite. Žiadna hrateľnosť, žiadne herné systémy. Jednoducho, aj keď postavený na Tolkienovskom základe, je ten svet iný. Kto vie, možno to je na ňom zaujímavé, tá inakosť.

O rozšírených koncoch

Príbehy by mali byť ukončené. O tom sa snáď so mnou nikto nebude hádať. Teda, poznáme aj príbehy otvorené. Lenže medzi otvoreným príbehom, resp. jeho koncom a uzatvoreným je veľký rozdiel. V prvom rade, autor by nemal prehlasovať, že sa v jeho príbehu všetko ukončí a potom... Potom ho vlastne ani neukončí. Čo je prípad tretieho Mass Effectu.

Dragon Age: Dawn of the Seeker

Sedím si, dívam sa a divím sa. Vlastne nie, jediné čo nerobím je ono spomínané divenie sa. Dnes už sa ničomu nedivím alebo ako sa správne slovensky hovorí – nečudujem. Čudné. Filmové adaptácie videoherného prostredia často bývajú čudné. Ich zvláštnosť spočíva (takmer vždy) z nepochopenia základných rozdielov medzi oboma médiami. Alebo aspoň sa to tak javí. Čo sa však stane, keď si takú adaptáciu objednáte v Japonsku? Tradíciu na to majú.

Ravenloft - Príbeh z krajiny za hmlou, časť prvá

Vypátrať kto sa pokúša o život nášho dobrého lorda Dhelta z Elturel, nebolo príliš jednoduché, ale nakoniec sa nám to podarilo. Bohovia však vedia, že nie všetky cesty sú tak rýchle akoby sme potrebovali. Vedel som, že niečo nie je v poriadku, už keď sme vchádzali do Dheltovho sídla. Ponáhľali sme sa do komnát lorda Dhelta, keď v tom nám zrak spálil výbuch. Dhelt i Baranta Chansil, magička, ležali zranení, avšak živí, na zemi. Vrah však stihol strhnúť z krku nášho pána posvätný Helmov amulet.

Wreck-It Ralph, Fix-It Felix...retro reklamné browserové hranie

O novom chystanom disneyho animáku inšpirovaného hrami ste už isto počuli. Rovnako ako môžeme predpokladať, že k nemu jedného dňa dostaneme nejakú modernú, hnusnú 3D hopsačko-zlátaninu. Ale to príde až neskôr, až sa film dostane do kín. Teraz ho treba prezentovať a Disney to robí celkom štýlovo. Cez malú, retro hru vo flashi.

The Stacks alebo retro súťaženie s Ernestom Clineom...

Už to raz tak chodí... Keby nebolo DJa z oldgames.sk, tak si ani nevšimnem, že Ernest Cline vyhlasuje nejakú súťaž a už vôbec by som nenarazil ani na túto malú, ale šikovne chytľavú hru. Ernest Cline je samozrejme autor skvelej knihy Ready Player One, ale to myslím pravidelní návštevníci tohto blogu vedia. Súťaž je svojim spôsobom druhoradá a irelevantná – teda v prípade, že nežijete dlhodobo v USA. Ak náhodou áno, tak hlavnou cenou v súťaži je jeden z autorových DeLoreanov. Ak nie – ako my všetci slušní občania Slovenskej a priľahlých republík – v tom prípade si môžete zasúťažiť len tak, pre zábavu. Presne o tom sú predsa hry, nie?

Hráči, hry a ich vnímanie, tak trochu cez X-COM

Hry sú zaujímavý druh. Zábavné, frustrujúce – médium, ktoré sa snaží prebiť si svoju pozíciu na tomto svete. Sú rôzne, také rôzne ako sú technické prostriedky, cez ktoré ich hráme. A vôbec, sú až tak rôznorodé ako ľudská kultúra vo všeobecnosti. Veď sa stačí pozrieť na to ako hry samotné vnímajú hráči. Každý inak, každý podľa svojho vkusu alebo momentálnej potreby. Niektorí, napríklad, nevedia pochopiť, prečo som toľko posadnutý pôvodným X-COM vesmírom...

O starom blogu...

Retro blogovacia nálada alebo čo so starým blogom. Aj tak by sa mohol volať tento príspevok. Doslova to bude akási krátka retrospektíva za mojim blogovacím obdobím – teda hlavne tým, čo sa nachádzalo na doméne bloguje.cz. Už ste asi o tom počuli, bloguje skrátka končí. Môj starý blog tam bol svojim spôsobom uložený k večnému spánku, viac sa nevyvíjal, nerástol. Preto som sa na neho pozrel a trochu zauvažoval čo s ním. Ešte než som v ňom začal „listovať“, myslel som si, že ho skrátka nechám zahynúť vo večnej priepasti internetu. Lenže potom som ho začal – i keď len na rýchlo – prezerať a...

Prvé dojmy: Dragon’s Dogma

Napriek tomu, že ma demo na Dragon’s Dogma veľmi prekvapilo a donútilo jedným očkom sledovať túto hru, stále som si nebol istý, či ma bude baviť. Áno, bude. Po strávení nejakého času v jej svete som ňou nadšený, ale zároveň začínam vidieť jej menšie nedostatky. Dragon’s Dogma je hra od japonského Capcomu a je to na nej poznať...

Preč s Ulfricom, vrahom kráľa!

Chladné podnebie Skyrimu... Chvíľu mi vyhovuje, chvíľu ma štve a prajem si, aby som sa nachádzal na príjemnejšom mieste. Ale sám seba sa musím pýtať, kde by to príjemnejšie miesto malo byť. Tamriel sa nachádza v rozklade. Nič nie je také, ako si pamätám z rozprávania svojho majstra. Všetko je hore nohami. Celý svet sa ide zblázniť. A potom... objaví sa Alduin. Akoby potvrdzoval môj pocit z celého bytia. Nakoniec, jeho zjavenie mi zachránilo život...

In Retro We Trust...

Neviem prečo, ale občas mávam pocit, že čo sa hier týka (keď neberiem do úvahy GameEXPO) sa u nás toho príliš veľa neodohráva. Pritom tu už máme jednu dospelú generáciu, ktorá na nich (a s nimi) vyrastala. Na strane druhej – možno je to moja chyba a ja sa len neviem poriadne pozerať (ale to by zas bol pre etnológa trochu prie... veď viete čo). Preto som rád, keď sa niečo zaujímavé objaví. Napríklad „In retro we trust“. Pocta Commodoru. Teda, isto si poviete, že od rodeného PCčkára to znie divne, ale doby kedy sme mali Dooma a Amiga nič, sú už dávno preč. :-) Naopak dnes som v období kedy si vážim každého kvalitného kúsku. Okrem toho, keď sa povie Commodore, vybaví sa mi ako prvé veľmi dobré zvučenie. Prečo asi?

Zaujímavých akcií nie je nikdy dosť a tu sa nám jedna pekná črtá, tak prečo jej nevenovať pozornosť ak máte čas? :-)

Dragon's Dogma Demo

V poslednej dobe som toho veľa nenahral. Vlastne menej ako by som chcel. Väčšinou sa už len vraciam k spomienkam na staré – dobré hry. Občas aj tie menej dobré. A sem – tam vyskúšam nejakú tu oficiálne nikdy nevydanú betu – ak na takú náhodou narazím (X-COM Alliance, Hired Guns, či Baldur’s Gate pre PSX z poslednej doby). Ale nie sú to žiadne dlhé hry, len také skúšanie, ktoré zaberie tak hodinku, maximálne dve. A nové hry? Tento rok to bol z veľkých hier snáď len ten Mass Effect 3 (a samozrejme Legend of Grimrock). Celkom chudobná vyhliadka. Zbierka starých hier sa úspešne rozrastá, tých nových toľko nie je... Čo už by ma tak mohlo zaujať? A potom príde jedno nevinné (a podľa súčasných hráčov nezaujímavé) demo a...

Spomienka na Morrowind

10 rokov je vo svete hier veľmi dlhá doba. Presne toľko totiž dnes slávi tretia hra z hlavnej série The Elder Scrolls – Morrowind. Hra, ktorá má dnes medzi hráčmi zaujímavé postavenie v hierarchii série. Veľké množstvo hráčov ju považuje za to najlepšie, čo kedy Bethesda v tomto univerze vytvorila. Moje osobné spomienky sú tiež viac ako pozitívne. Úsmevné však je, že (aspoň čo si pamätám) som Morrowind nevítal tak úplne s otvorenou náručou.

Legend of Grimrock

Grimrock je všetko o čom sa starým hráčom, veteránom nesnívalo už celé roky. Poctivý dungeon akoby prepadol časovou bránou zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Teda až na tú grafiku, tú keby ste vtedy ukázali hráčom asi by od úžasu oslepli. Vo všetkom ostatnom si Legend of Grimrock ctí žánrové postupy.

Ernest Cline: Ready Player One - Hra začíná

Jedného dňa to už muselo prísť. Jedného dňa skrátka herná inšpirácia musela preniknúť do knižného sveta. Nedalo sa tomu zabrániť a bolo to len otázkou času, kedy niekoho napadne preniesť videohernú poetiku na stránky kníh. Presnejšie povedané, postaviť svoj príbeh na retro nálade a odkazoch na celú jednu líniu populárnej kultúry. V našom konkrétnom prípade plne na vlnách 80-tych rokov.

X-COM Alliance Beta

X-COM Alliance vyzerala nádejne a bola to jedna z mála hier, ktorej som bol pripravený uveriť, že X-COM môže byť aj trochu niečo iné ako strategická hra. Nápad bol vo svojej podstate zaujímavý – first person strielačka, kde by mal však hráč pod palcom až štyroch spolubojovníkov. Screenshoty vzdialene pripomínali legendárny Hired Guns. Okrem toho, hra sa nevzdávala ani výskumu, ktorý bol pre túto sériu toľko typický. Naozaj som bol vo svojej dobe na túto hru zvedavý. Nikdy som sa nedočkal, až do dnešného dňa...

Letom, Star Trek herným svetom

Keď sa pozrieme do histórie hier, uvidíme tam žiariť nejednu spoločnosť, či individualitu vytvárajúcu hry. Niektorí tvorili svety, iní zase tvorili hry od hráčov pre hráčov, skrátka zapálení ľudia vidiaci istý potenciál nového média. Bez biznisu by to zrejme nešlo, a tak väčšinu veľkých produkcií nakoniec ideály tvorivosti a nových možností postupne opúšťali. Dnes, keď sa pozerám do histórie, niekedy mi je i ľúto ako sa to celé vyvinulo. Kam to dospelo. Interplay bola jednou z takých spoločností. Občas sa nebáli riskovať, do sveta púšťali zaujímavé hry, so zaujímavými námetmi. Samozrejme, nie vždy sa všetko podarilo a nemusíte chodiť ani príliš ďaleko – na Descent to Undermountain (1998) by Feargus Urquhart určite rád zabudol. Napokon tu bol Star Trek...

William R. Forstchen: Na bojová stanoviště

„Na bojová stanoviště“ je v poradí piata kniha, ktorá sa odohráva vo vesmíre hernej série Wing Commander. Na rozdiel od niektorých predchádzajúcich sa však nesnaží prerozprávať herné udalosti, ale rozširuje známy vesmír o niekoľko málo nových poznatkov. Hlavne však hovorí o tom, ako to všetko začalo...

SPACE QUEST II: Vohaul's Revenge á la 90s

A nezabudni pri tom stokrát umrieť...

Inak povedané, sto krát umrieť a raz vedieť ako na to. Tiež by to mohlo byť heslom väčšiny starých adventúr od spoločnosti Sierra. Človek zabúda, zabúda na frustráciu z umierania, slepých uličiek a hľadania schodného riešenia pre pokračovanie. Zabúda a pretvorenie jedného starého dielu zo skutočne archaického EGA zobrazenia do menej archaického VGA, mu pripomína, že frustrácia bola neoddeliteľnou súčasťou hrateľnosti starých hier. SPACE QUEST II: Vohaul's Revenge remake od InfamousAdventures je toho jasným dôkazom.