S hrami je to všelijak, avšak vždy sa nájde nejaká,
ktorá zanechá hlbšiu brázdu v pamäti človeka. Ono sa niet čomu čudovať,
skutočne výnimočných hier nie je za celú ich historickú existenciu príliš veľa.
A mnoho z nich občas neuveriteľne rýchlo technicky zastará. To však
nie je prípad Dark Forces, myslím si, že i dnes patrí k veľmi
zaujímavým a hrateľným kúskom. Iste, niekomu sa môže už dnes zdať vizuálne
málo príťažlivá, ale ak sa cez túto stránku dokážete preniesť, dostanete
výbornú hru zo starej školy.
piatok 16. decembra 2011
pondelok 12. decembra 2011
Krátka retro spomienka: Fade to Black
Nedávno sa mi podarilo do zbierky získať hru Fade to Black.
Krabica trochu polámaná, ale inak v poriadku. Ako som ju upravoval,
prelistoval tenučký manuál, uvedomil som si, že i Fade to Black je vlastne
dôkazom trendu, že prechod do 3D môže zabiť dobrú hru. Na prvý diel si dnes
istotne spomenie mnoho ľudí, ale Fade to Black? Stratila sa v temnote...
sobota 3. decembra 2011
Daggerfall a Skyrim
Ak som niekedy tvrdil, že má Daggerfall jednoduchý, základný
príbeh, ktorý nie je v konečnom dôsledku dôležitý, tak ma niečím praštite
po gebuli. Pamäť je veľmi deravá a nespoľahlivá vec – obzvlášť ta moja
a prípad Daggerfall to len potvrdzuje. Stále platí, že oná príbehová linka
nie je pre vychutnanie si sveta Elder Scrolls podstatná, ale už neplatí, že by
bola jednoduchá, či priamočiara. Listujúc si takto príručkou spomínam si na
veci, na ktoré som dávno zabudol. Ono, niet sa čomu čudovať, hlavnú príbehovú
linku Daggerfallu som dokončil niekedy okolo roku 1997 a to je veľmi dlhý
čas, aby si jeden pamätal nejaké detaily. Pravdou je, že príbehové pozadie
druhej Elder Scrolls hry bolo neuveriteľne zamotané a krásne premyslené.
V porovnaní s tým je Skyrim len jedno primitívne fantasy klišé.
štvrtok 17. novembra 2011
Greg Keyes: Lord of Souls (An Elder Scrolls Novel)
Ak vám kdesi v hlave stále znie Dovahkiin, tak na neho
na chvíľu zabudnite. Knižka „Lord of Souls“ nás totiž vracia do minulosti sveta
Tamrielu, do obdobia zhruba 40 rokov po Oblivionskej kríze. A samozrejme,
pokračuje tam, kde predchádzajúci diel skončil.
streda 2. novembra 2011
Mortal Kombat
V každom z nás tlie oheň bojovníka.
Z každej generácie vyberú niekoľkých aby to dokázali.
Musia brániť našu pozemskú ríšu pred silami Vonkajšieho sveta
Tým že bojujú o svoje životy, tým že bojujú o svoju česť,
Tým že bojujú za svoju ríšu v turnaji zvanom Mortal Kombat.
(Mortal Kombat Conquest)
nedeľa 30. októbra 2011
Mick, piaty tohto mena
Spomínal som to už pri uverejnení príspevku s podobným názvom , to čo nasleduje je len presťahovaním príspevku z predchádzajúceho blogu na tento nový, aby som všetky určujúce veci mal na jednom mieste, takpovediac pod jednou strechou. Vznikol niekoľko mesiacov pred vydaním hry "The Elder Scrolls IV: Oblivion" (publikovaný na starom blogu 10.2. 2006) a bol to príbeh prepájajúci existujúce postavy z Arény (istým spôsobom), ale hlavne Daggerfallu a Morrowindu. Pričom postava, ktorá prevzala úlohu v nasledujúcom pokračovaní bola práve tá žijúca v provincii Northmoor kráľovstva Daggerfall. Text je to z literárneho hľadiska veľmi hrubý, neotesaný (a som si istý, že by mi ho ktokoľvek oplieskal o hlavu), ale byť "literárnym" ani nebolo jeho primárnym cieľom. Pravda, urobil som niekoľko kozmetických zásahov, avšak prakticky ostáva nezmenený. Päť rokov starý text o tom, ako Mick Mág jednej generácie do sveta Oblivionu prešiel...
pondelok 3. októbra 2011
Nokia N-GAGE
Svet technológií, to je svet plný úspešných i menej
úspešných zariadení. Niekedy je ich úspech závislý na správnom načasovaní,
inokedy stačí technická prevaha. Skrátka je to kombinácia mnohých faktorov.
A ja som si konečne našiel čas napísať niečo o neúspešnom pokuse
spoločnosti Nokia na hernom poli. Neúspech, ktorý má meno N-GAGE.
štvrtok 29. septembra 2011
Prírastok: Inferno: The Odyssey Continues
Čas poslal vesmírne „simulátory“ do večného zabudnutia. Už
nikdy viac nebudeme môcť si vychutnať tie nádherné, nekonečné vesmírne
priestory. Už nikdy, nepocítime vesmírne prázdno plné zvukov a výbuchov.
Logika a reálna fyzika nehrá v prípade hier až tak veľkú úlohu. Preč
sú časy X-Wingov, Tie-Fighterov, či Wing Commanderov, a to už vôbec
nehovorím o hrách ako Epic od DID. Že aká hra? Epic? Tak Inferno je jej
pokračovaním.
streda 21. septembra 2011
Prírastok: Gender Wars
Dávno som tu nemal žiadny prírastok do zbierky (pritom ich
za ten čas pribudlo požehnane :-) ), tak prečo neskúsiť niečo umelecké, niečo
čo súvisí trochu s poslednými udalosťami na hernom trhu. Gender Wars, hra,
ktorú som jedného dňa – skôr z recesie ako dobre premyslenej myšlienky –
nazval umeleckým dielom. Vo forme vlastnej videohrám zobrazila niečo, čo je
samozrejmou každodennosťou nášho života. Boj rodov...
piatok 26. augusta 2011
D.W. Smith & K.K. Rusch: Star Trek Klingon
Knižné prázdniny pokračujú, ale sľubujem, že je to na dlhšiu dobu posledný príspevok o knižke. Na druhej strane, možno tieto menej známe herné adaptácie aspoň niekoho trocha zaujali. Prípadne vám trochu rozšírili obzor, kam až siahajú prepisy herných príbehov do hier, že to nie je len zlozvyk posledných rokov.
streda 24. augusta 2011
Diane Duane: X-COM UFO Defense A Novel
Stále pokračujem v poznávaní nových, fiktívnych svetov založených na herných predlohách. Odvážne sa púšťam tam, kde ležia nekonečné priestory hernej popkultúry, snúbiace sa s marketingovými praktikami konzumného spôsobu života ľahkej literatúry. Herné adaptácie totiž nie sú len zaujímavým marketingovým nástrojom, ale aj odrazom herného média do ďalších sfér kultúry. Kvalitu nechávajúc odsunutú nabok.
streda 10. augusta 2011
Karpyshyn Drew : Mass Effect - Odveta
Ako prišlo, tak odišlo...tieto jednohubkové knihy sú
strašné. Zaplatíte za ne slušný euro peniaz a za pár hodín je koniec.
Rozmýšľam, či sa niekedy, niekto sťažoval na krátkosť kníh, tak ako to občas
robíme pri recenziách hier. Sakra, veď už ani tie knihy nie sú čo bývali!
Teda aspoň niektoré, sám mám v knižnici pár takých, ktorých čítanie mi
zabralo i mesiace :-). Otázkou teda ostáva, ako si v tom šírom
vesmíre stojí (zatiaľ) posledná kniha z vesmíru Mass Effect.
štvrtok 4. augusta 2011
Spock vs. Q
Audio knihy sú dobré. To už som pred nejakým časom pochopil. Pohodlne si ležíte, prípadne niekam idete a nemusíte očami prechádzať stránky a tak nejak inak vnímate celý príbeh. Aj keď tento príspevok nebude priamo o žiadnej audio knihe v tom adaptívnom zmysle slova, audio knihy boli dôvod, ktorý ma k tomuto dielku priviedol.
sobota 30. júla 2011
Niečo o zbieraní starých hier...
Zbierať CRPG hry je činnosť – alebo skôr cieľ – veľmi namáhavá, resp. ťažko splniteľná. Obzvlášť pokiaľ sa zameriavate na MS-DOS/WIN9X (aj keď osobne nepohrdnem žiadnou platformou, čo sa týka RPG hier, dôkazom čoho sú v mojej zbierke napríklad Heimdall 2 pre Amigu, či Drakkhen pre Atari ST), kde sa klasiky žánru veľmi ťažko zháňajú, prípadne ich ceny bývajú neuveriteľne nadsadené. Samozrejme k tomu sa občas pripletú staré hry za veľmi výhodnú cenu 1 britskej libry alebo hry, ktoré ma v minulosti niečím zaujali. Ale tieto ostatné nie sú zbierané cielene, tak ako CRPG. Preto som sa rozhodol rozšíriť trochu svoj zberateľský cieľ o (prevážne) PC hry týkajúce sa vesmírov Star Wars a Star Trek (teda popri CRPG, českých/slovenských hier a sentimentálnych spomienok na niektoré hry :-).
pondelok 25. júla 2011
Meno priväzuje
V dnešných hrách mi chýba jedna vec. Ťažko sa mi bude vysvetľovať prečo, ale skrátka mi to tam chýba. Respektíve chýba mi to na dnešných tzv. RPG hrách. Vytváranie a hranie sa s kompletnou vlastnou partiou hrdinov (zloduchov – záleží na vašom presvedčení :-)). Áno, mám rád epické, priam filmové príbehy, kedy je postava ťahaná lineárnou spleťou chodieb a môže robiť svoje vlastné rozhodnutia (Mass Effect). Prípadne je hlavná postava úplne daná i kompletným menom (Alpha Protocol). Lenže to je jedna stránka hier a ta druhá v posledných rokoch chýba. A nikto sa ju nesnaží ani oživiť, ani vylepšiť, dokonca ani tí indie vývojári nie.
utorok 19. júla 2011
V skratke: The French touch
Môže byť hra taká, či onaká, občas sa nám dokonca môže zdať, že by sme v nej mohli vystopovať krajinu pôvodu. A keď nie presne krajinu, tak aspoň oblasť, z ktorej pochádzajú jej autori. Typická nemecká, francúzska, japonská, či v poslednej dobe východoeurópska hra. Aspoň tak zvykli označovať médiá niektoré zo špecifických herných kúskov.
streda 22. júna 2011
V skratke: Autor! Autor!
Je zaujímavé čítať si o histórii hier, o všetkom čo ovplyvnili a čo vytvorili. Jednou takou – nazvime to udalosťou – bola i otázka autorstva hry. Tvorcovia hier chceli (hlavne tí v Atari) byť vidieť, boli nespokojný s tým, že im za ich diela nie je dané patričné uznanie (a samozrejme finančné ohodnotenie). Tak sa búrili, odchádzali a so svojimi ideálmi si zakladali nové spoločnosti. Napríklad jednu menom Activision...
pondelok 30. mája 2011
O vnímaní hry v priebehu času
Ide predovšetkým o zábavu, jednoducho aby veci človeka skutočne bavili, vtedy sa bude cítiť plný a šťastný. Aspoň to je vec, ktorú často tvrdievam. Robiť veci, ktoré nás bavia. Zabávajú. Bohužiaľ, nie vždy máme to šťastie a zábava sa často stráca. Človek už len robí veci, ktoré musí. Nebaví ho to. Podobné je to aj s videohrami, hráme ich, pretože nás bavia. Teda až na prípady nebohých herných recenzentov, ktorí dostanú (náhodou a niekedy) aj druh hry, ktorý ich od pohľadu odpudzuje. Ale to je úplne iný príbeh, než ten náš...
piatok 20. mája 2011
Mick, šiesty tohto mena
Počítačové hry sú fascinujúce. Pôvodne som uvažoval, či nasledujúci text nedám na svoj starý blog, pretože som si nebol istý, či úplne korešponduje s novým obsahom. Lenže potom som si uvedomil, že tento text je práve dôkazom toho, čo mám na hrách rád a čo nie je nič ojedinelé. Podobne nemyslím len ja, ale i ďalší rad hráčov. Možno nie presne mojím spôsobom, ale podobné texty sa dajú nájsť po celom internete. Spoločný majú presah za hranice samotnej hry. Niečo, čo tvorcovia hry primárne neplánovali, ale čo vychádza z prirodzenej podstaty hry - nutkanie hrať sa za rámec daný autormi. Pokojne to môžeme nazvať i ľudovou tvorbou, hraním sa s herným obsahom, ktorý môžeme nájsť naprieč celou hráčskou kultúrou. Nasledujúci text nie je žiadnym literárnym skvostom, v tomto poznám svoje kvality. Avšak i napriek tomu som ho stvoril práve pre moju budúcu postavu. Vo svojej podstate nadväzuje na pôvodný, päť rokov starý text, ktorý sa stále dá prečítať na mojom starom blogu. V rámci kompletovania obskúrnych textov sa možno i ten objaví aj na tomto blogu. Ako akási súčasť hráčskej sebareflexie. Aby bol kruh skutočne kompletný, uvediem nový text len mierne upraveným úvodom k starému textu:
Vždy a zásadne vždy, staviam pre svoje postavy v počítačových hrách nejaké pozadie, na ktorom môžem neskôr rozvíjať ďalšie veci. Nejak tomu bolo i v prípade Daggerfallu, a vlastne pri tejto hre sa táto moja vášeň rozvinula naplno. Takže teraz, keď sa blíži Skyrim musela i postava z Oblivionu predať svoje žezlo ďalej a vytvoriť tak "historické" pozadie pre novú postavu. Stará postava sa lúči a nová začne svoj život v momente keď začnem hrať Skyrim.
Vždy a zásadne vždy, staviam pre svoje postavy v počítačových hrách nejaké pozadie, na ktorom môžem neskôr rozvíjať ďalšie veci. Nejak tomu bolo i v prípade Daggerfallu, a vlastne pri tejto hre sa táto moja vášeň rozvinula naplno. Takže teraz, keď sa blíži Skyrim musela i postava z Oblivionu predať svoje žezlo ďalej a vytvoriť tak "historické" pozadie pre novú postavu. Stará postava sa lúči a nová začne svoj život v momente keď začnem hrať Skyrim.
sobota 16. apríla 2011
Prírastok: Dungeons & Dragons Stronghold
Stronghold je jedna z tých hier, ktoré dokážu upútať už pri pohľade na nepohyblivé obrázky. Ešte dnes mám v živej pamäti Bit a samozrejme prvé číslo časopisu Score, ktoré tejto hre venovalo i obálku. Áno, onen rozpixelovaný pán na obale prvého čísla je „evil Mindark“ ultimátny protivník, snažiaci sa položiť na kolená vaše rozkvitajúce kráľovstvo.
pondelok 4. apríla 2011
Dungeons & Desktops
Súbor kníh nejakým spôsobom sa venujúci hrám sa v mojej knižnici pomaly rozrastá. Dungeons & Desktops je ďalšia kniha venujúca sa histórií počítačových hier. Tentoraz zameraná na jeden konkrétny žáner – počítačové role-playing hry. Teda žáner, ktorý je môjmu hernému srdcu najbližší. Autorom knihy je Matt Barton a svojim spôsobom je D&D knižná verzia rozšírením jeho článkov, ktoré si môžete nájsť na gamasutre.
štvrtok 31. marca 2011
Muzeológia počítačových hier?
V niekoľkých predchádzajúcich článkoch som sa zamýšľal a približoval hry (pre úplnosť – počítačové a videohry, v článku bude na ne ďalej odkazované len ako na hry) ako súčasť našej každodennej kultúry. Ako médiom, ktoré po rokoch vývoja už môže povedať čosi viac. Médium, ktoré ovplyvnilo do istej miery kultúru okolo seba. Hry sú mladé médium, to je triviálne konštatovanie, avšak treba sa pozrieť v akej dobe vznikli, rástli a ďalej sa rozvíjajú. Preto sa dnes pozrieme na hry z pohľadu objektov záujmu špecializovaných múzeí. Pri niektorých diskusiách totiž človek naberie pocit, že nie každý chápe úlohu múzea vo vzťahu k hrám, a práve preto by som v krátkosti rád načrtol niekoľko jeho problémov.
Staré a zabudnuté hry: Dragonfire: The Well of Souls
Nasledujúci článok je len prepublikovaním už existujúceho článku na KK. Zaraďujem ho sem z jednoduchého dôvodu, aby všetky moje výlety do polozapadnutej histórie hier boli dohľadateľné na jednom mieste.
Keď už človek virtuálne všade bol, všetko videl a o všetkom vie, má to skrátka ťažké. :-) Teda nie, že by si myslel, aká je to pravda pravdúca, len má skrátka taký pocit. A potom, v dobách nedávnych, keď ešte teplota pravidelne nestúpala nad 30 stupňov, dostal tento človek chuť na nejaké RPG, ktoré ešte nehral. Človek ako taký, poviete si. Na svete je predsa toľko RPG hier... Nuž pravda, ale podmienky boli nastavené veľmi prísne - muselo sa jednať o “party” RPG, kde si hráč vytvára vlastnú družinu a nesmel ju ešte nikdy hrať. Páni a dámy, taká hra zrejme na PC neexistuje. :-) A tak musel prísť na rad záložný plán... (ak to ešte niekto nepodchytil, tak toto je ďalší retro článok o hre, o ktorej u nás veľa ľudí nepočulo :-) )
Keď už človek virtuálne všade bol, všetko videl a o všetkom vie, má to skrátka ťažké. :-) Teda nie, že by si myslel, aká je to pravda pravdúca, len má skrátka taký pocit. A potom, v dobách nedávnych, keď ešte teplota pravidelne nestúpala nad 30 stupňov, dostal tento človek chuť na nejaké RPG, ktoré ešte nehral. Človek ako taký, poviete si. Na svete je predsa toľko RPG hier... Nuž pravda, ale podmienky boli nastavené veľmi prísne - muselo sa jednať o “party” RPG, kde si hráč vytvára vlastnú družinu a nesmel ju ešte nikdy hrať. Páni a dámy, taká hra zrejme na PC neexistuje. :-) A tak musel prísť na rad záložný plán... (ak to ešte niekto nepodchytil, tak toto je ďalší retro článok o hre, o ktorej u nás veľa ľudí nepočulo :-) )
sobota 19. marca 2011
Michael A. Martin & Jake Sisko: Star Trek Online - The Needs of the Many
Vedome podliehať merchandisingu, to je môj momentálny stav mysli a rozhodovania sa, do čoho investujem 5 euro určených na knihy. Tentoraz padla voľba na knižku spojenú s MMO hrou Star Trek Online. Samozrejme, mohol som tie peniaze utratiť aj za lepšiu knihu z tohto sveta – keby som si predtým niečo o nej prečítal...
piatok 4. marca 2011
Staré hry, staré časopisy
Je to asi mesiac, čo som začal pracovať na rozširovaní svojej literatúry o hrách. Presnejšie povedané, začal som tvoriť jej fyzickú podobu, pretože dostať sa ku knihám inak, povedzme v ich digitálnej forme, nie je zas až také ťažké. Lenže papier je papier a tá vôňa novej knihy nezameniteľná. Základným kameňom sa tak v mojej knižnici stáva „The Ultimate History of Video Games“.
štvrtok 24. februára 2011
Staré a zabudnuté hry: Knight Force
Občas si poviem, že je dobré obohatiť zbierku i o nejakú starú hru, ktorá nepatrí do kategórie príliš známych. Obvykle dôvody sú, že sa nestretli práve s najlepším prijatím obecenstva a zapadli prachom dejín. Na druhej strane je na nich čosi, čo nepozná každý. Kvalitná hra si nesie mém, ktorý ju zachováva v pamäti (kultúre?), avšak hra – nepodarok, zapadne a už o nej nikto viac nepočuje. Lenže na chyby by sa nemalo zabúdať, však? A tak aj stará hra, ktorá nebola úplne podareným kusom softvéru, nám môže čosi o minulosti povedať. Preto som neváhal, keď sa mi podarilo získať menej známu hru Knight Force od Titusu.
piatok 21. januára 2011
Greg Keyes: The Infernal City (An Elder Scrolls Novel)
Ak by som mal vymenovať jeden z fantastických svetov, ktorý som si za tie roky obľúbil – len jeden jediný – vybral by som si ten „z prastarých zvitkov“. Väčšina ostatných býva akousi variáciou na svet majstra Tolkiena. Zmenený je miestopis, udalosti sa líšia, avšak v základe stále ostávame v myšlienke rozvádzajúcej práve základný mýtus Tolkienovho sveta. Pri „The Elder Scrolls“ je to však trochu iné. Balansuje na tenkej línií známeho „fantasy“ s novým sviežim prístupom k vlastnému svetu a jeho mytológii. Fascinujúci svet. Preto ma i potešila informácia o knihe z tohto sveta, ktorá vyšla koncom roka 2009 – po takmer pätnástich rokoch existencie tohto univerza vo svete počítačov.
štvrtok 20. januára 2011
O hrách, kultúre, digitálnom veku a ich budúcnosti.
Video games are bad for you? That's what they said about Rock n' Roll (Shigeru Miyamoto).
Hry sa menia. Nedá sa to zastaviť, nedá sa s tým nič robiť, skrátka je to fakt. Stačí sa poobzerať okolo. Počítačové hry, to bola v minulosti výsada... výsadná zábava skupinky ľudí, ktorí sa s nimi dokázali zabaviť na dlhé hodiny. A tie hry chceli byť hrané dlhé hodiny...ostatne boli vytvárané s nadšením pre niečo nové. Nové obzory, nové technológie, nové spôsoby rozprávania príbehov alebo len nový spôsob ako sa na chvíľu zabaviť.
Hry sa menia. Nedá sa to zastaviť, nedá sa s tým nič robiť, skrátka je to fakt. Stačí sa poobzerať okolo. Počítačové hry, to bola v minulosti výsada... výsadná zábava skupinky ľudí, ktorí sa s nimi dokázali zabaviť na dlhé hodiny. A tie hry chceli byť hrané dlhé hodiny...ostatne boli vytvárané s nadšením pre niečo nové. Nové obzory, nové technológie, nové spôsoby rozprávania príbehov alebo len nový spôsob ako sa na chvíľu zabaviť.
piatok 14. januára 2011
Muzikál "We Will Rock You"
Trocha kultúry nikoho nezabije. Povedzme si pravdu, čo sa týka divadelného návštevníctva môžem sa smelo nazvať kultúrnym barbarom. Niečo ako divadlo som videl naposledy, možno keď nás tam nahnali na strednej škole. A to vám je už pekný rad rokov. Na druhej strane, nedávno som si povedal, že keby tu niekde po ruke bol muzikál We Will Rock You... možno by som zašiel.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)