pondelok 2. februára 2015

Dojmy: Darkest Dungeon (beta)

Nevyhľadávam často tematicky temné diela. Vo fikcii mám radšej veci, ktoré sú naladené optimistickejšími farbami, resp. pokiaľ aj na hrdinov príde temnota, tak záver garantuje lepšie zajtrajšky. To celkom môžem. Zas na druhej strane, občas taká temnota môže byť celkom oslobodzujúca. RPG plné narušených hrdinov, i tak by sa dala nazvať hra menom Darkest Dungeon, ktorá sa momentálne nachádza vo svojej beta fáze.

A keďže je hra v bete, je dobre poznamenať, že všetko čo budem opisovať, či kritizovať sa ešte môže do finálnej verzie zmeniť. S hrou som strávil cca do 10 hodín herného času.

Úprimne povedané, ani neviem prečo som na kickstarteri prispel na túto hru. Možno len stačila malá zmienka o tom, že si prípadných hrdinov budete môcť pomenovať. :-) Tak málo stačí? Mno, možno to bolo tým, že sa mi celkom pozdávala grafický štýl. A možno... bohovia bolo to tak dávno, že už ani neviem. Rozhodne však netrpím masochizmom, ktorého vám táto hra nadelí... až – až!

Hráč tu preberá úlohu neviditeľného dediča jedného temného panstva, ktoré je treba zbaviť večnej kliatby a temnoty spôsobenú vaším predkom. Všade vládne zmar a nešťastie a dosiahnutiu vášho cieľa pomáhajú najatý hrdinovia. Alebo skôr dobrodruhovia, ktorí nemajú tušenie do čoho práve vliezli. Celé vaše snaženie potom sprevádza hlboký hlas vášho predka. Záhrobný a tajomný, bude komentovať márne snaženie dobrodruhov o záchranu starého panstva. Panstva, pod ktorým sídlia tajomné temné božstvá a šialenstvo je hmatateľnejšie, reálnejšie než kdekoľvek inde.


V tejto hre nemôžete mať zdravú družinu dobrodruhov. Nejde to, okrem základných štatistík (životy, vyhýbanie sa, obrana atď.) má totiž každý dobrodruh ešte aj sériu pozitívnych a negatívnych vlastností. Alebo skôr psychóz. Na začiatku, keď sú ešte neskúsení a naivní, ich mnoho nemajú. A možno by aj boli celkom šťastní, keby neliezli do toho voza a nezačali pracovať pre vás. Pobyt v dungeonoch, ktorých rozvrstvenie sa náhodne generuje, má totiž vplyv na ich psychiku. Konkrétne každým krokom v tomto nechutnom a neznámom prostredí im stúpa stres – pomaly, potichu. Kým je nízky, všetko sa zdá byť také ľahké. Problém je, že udržať stres na rozumnej hladine v tejto hre na začiatku nie je možné. Akonáhle sa vám zosype jeden hrdina, nastáva reťazová reakcia, ktorá zomelie aj zvyšných členov družiny. Nehovoriac o tom, že útoky protivníkov sú špecificky stavané na to, aby stres zvyšovali. A kritický zásah – to je taký generátor stresu...! Pod stresom sa ukáže, napríklad, že váš hrdina je sebec a podľa toho bude konať a všetko komentovať – bez ohľadu na vás ako hráča. Chcete aby počas odpočinku pomohol svojim spolubojovníkom? Zabudnite! Jeho schopnosti sú určené len pre neho! Prípadne si ukradne zlato a nájdené poklady len pre seba. To tiež nepoteší. Jeho zrejme áno, ale vás ako hráča nie! Alebo sa pod stresom ukáže, že je váš dobrodruh masochista. Rád si necháva ubližovať a rád si ubližuje – čo je pri nedostatku liečivých schopností a možností... fatálna situácia. Doslova. Prípadne bude násilnícky a neustále bude ostatných členov družiny ponižovať. Čo má samozrejme opäť efekt na ich hladinu stresu a keď... To sme si už povedali ako to dopadá. V raritných situáciách sa však pod stresom môžu prejaviť aj pozitívne vlastnosti hrdinu – optimizmus, či hrdinstvo. Takýto hrdina potom podporuje ostatných a znižuje im hodnoty stresu. Kiež by to bolo častejšie. Avšak prostredie je temné a je ťažké byť v takom prostredí šťastný.

Najviac som „skákal od radosti“ keď mi moji pološialení hrdinovia odmietali bojovať. Uprostred ťahových súbojov to poteší najviac. Mimochodom, ak si myslíte, že im v boji pomôžu nejaké špeciálne predmety tak, nuž nejaké tu sú. Ale tak ako celá hra, i tieto predmety sa s vami za každú cenu snažia vyjebať. Niečo musíte obetovať. Zatiaľ takmer každý (až na jednu – dve výnimky) upravoval vždy nejakú pozitívnu štatistiku s nejakou negatívnou. Povedzme, že magický amulet pridával 10% k životu, ale -5 k vyhýbaniu. V tomto prípade by som osobne tento predmet nepoužil, pretože si myslím, že vyhýbanie je celkom dôležitá štatistika – kašlať na výšku života. Ak postava nedokáže uhnúť, je rovnako dobrá ako mŕtva. Aj keď, opäť to záleží na situácii.


Aby zas však hráč neostal úplne v beznádeji, je tu ono opustené mestečko patriace do vášho panstva. Sú v ňom nejaké budovy, ktoré vám budú nápomocné pri jeho oslobodzovaní. Teda v prípade, že si ich vylepšíte a obnovíte ich. Krčma a kláštor slúžia hrdinom na odbúravanie stresu. Samozrejme, keď už tam raz sú, sú pri najbližšej príležitosti nepoužiteľní. Poviete si fajn, konečne niečo pozitívne, čo mojich hrdinov zbaví stresu. Lenže ja už som vám dnes naznačil, že hra s vami na každom kroku vyjebáva a i návšteva týchto zariadení má svoj háčik. Dáte dobrodruha odpočinúť si pri bare, je tam istá šanca, že sa z neho stane alkoholik a okrem negatívneho vplyvu na štatistiky, sa už nikdy nebude chcieť zbavovať stresu inde ako pri bare. Prípadne sa vám v bordeli do niekoho buchne a už inde nebude chcieť byť. Alebo ho chytí nejaký ten náboženský amok a potom už len kláštor a nič viac... Každá z týchto vlastností má nejaké negatívne účinky na vášho dobrodruha. Milé. Samozrejme, na vyváženie, dobrodruh môže získať aj čosi pozitívne. Nie však tak často.

Prečo to vlastne ešte stále hrám? Cintorín sa mi plní kamarátmi, z ciest do dungeonov mávam depku a z bojov s bossmi nervy na dranc. A predsa, je to zábavné svojim zvráteným spôsobom. Mám podvedomú túžbu udržať tie trosky v dobrej nálade, udržiavať v nich hrdinského ducha. Pri jednom odpočinku sa mi stalo, že všetci štyria boli v dobrej nálade, takmer s nulovým stresom. Podporovali sa a povzbudzovali do ďalšieho boja... bol to pre mňa naozaj balzam na dušu. Po tej depresii, šialených víziách a nadávkach predchádzajúcej skupiny, toto bola skutočná zmena a iskra skutočného hrdinstva. Ako už má táto hra vo zvyku... nevydržalo to dlho, ale ten jeden moment stál za to.

Mimochodom, boje z boss príšerami majú tiež čosi do seba. Sú to také malé hádanky, pokiaľ si niekde neprečítate ako na nich, prvé stretnutie môže veľmi rýchlo skončiť zhynutím celej výpravy. Och áno, teraz som si spomenul... z boja sa samozrejme dá utiecť, pokiaľ to psychické zdravie vašich dobrodruhov umožní. Mal som v družine raz dvoch expertov, ktorí odmietli ujsť a tým pádom zahynula celá družina. Veselé.

Vidíte, skoro by som bol zabudol na svetlo. To je ďalšia z dôležitých herných mechaník. Na začiatku dobrodružstva si musíte nakúpiť zásoby. Čo si zoberiete a čo nie, to závisí na výške vašich financií, ale jedlo a pochodne by ste si mali zobrať určite. Jednak v absolútnej tme nič neuvidíte a jednak vaši dobrodruhovia nemusia tmu dobre znášať. A pre protivníkov môže znamenať výhodu. Nuž a jedlo to súvisí s hladom a celkovým zdravím vašej družiny. Bez jedla ste tiež tak trochu v... tej tmavej časti vašej zadnice. Smrť je permanentná a ukladanie neexistuje. Všetko čo robíte, robíte na prvý pokus, pretože inak si po vašich dobrodruhov príde smrť. A smrť, tá sa s nikým nemazná.


Mimochodom, i výber dobrodruhov je celkom zaujímavý. Nájdu sa medzi nimi i takmer štandardné archetypy, ale vždy sú niečím ozvláštnené. Každý z nich má rozdielne sety vlastností a rozdielne schopnosti, ktoré sú dobré na rôzne druhy protivníkov. Každá vlastnosť má potom miesto, z ktorého je ju možné použiť a kam je ju možné použiť. Takto napísané to komplikovane znie. Hrdinovia kráčajú na dvojrozmernej obrazovke za sebou – prvý, druhý, tretí, štvrtý. Každá z vlastností má určené, na ktorej pozícii je použiteľná. Povedzme, že križiak môže sekať mečom pokiaľ stojí na prvej alebo druhej pozícií a dokáže zasiahnuť protivníkov stojacich na prvej alebo druhej pozícií. Svätú kópiu môže použiť v prípade ak je vzadu a môže ňou zasiahnuť posledného (štvrtého) protivníka. Zároveň použitím tejto vlastnosti sa posunie o jedno políčko vpred. Ak je štvrtý, po použití bude na treťom mieste atď.  Zdá sa, že pozícia a poznanie vlastností hrajú pri hraní celkom dôležitú úlohu. A protivníci urobia všetko preto, aby vám vašu pekne zoradenú družinu rozhodili. Nielen psychicky, ale aj fyzicky. Je nepríjemné ak vo svojom kole nemôže križiak zaútočiť, pretože ho protivník posunul na posledné miesto. To zabolí, verte mi!

Napriek tomu, že má hra zatiaľ niekoľko chrobákov (mám taký pocit, že nefunguje tak úplne sanatórium, napríklad) a možno problémy s vyváženosťou tlaku stresu. V prvej verzii stúpal až príliš rýchlo na môj vkus. Zdá sa, že má táto hra potenciál byť zaujímavým príspevkom k rozširujúcim sa radám kickstarterovských RPG hier, ktoré potešia srdce starého nostalgika a možno opantajú i nejakú tu omladinu. Má to atmosféru a návykovú hrateľnosť. Chcel by som jej hranie už na chvíľu odložiť – je to beta, tak ako som to urobil s betou Chaos Reborn alebo Massive Chalice, ale čosi ma k tejto hre stále priťahuje. Je dobrá, zatiaľ. Len by mali autori uvažovať, že by k nej pribalili aj kýbeľ... aby som si mal kam hodiť svoje nery! :-)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára