Best of 2014

Koniec. Rok sa opäť blíži k svojmu neodvratnému koncu, Zem dobieha  svoje kolečko okolo Slnka a istá časť ľudstva bude sláviť nastávajúce zimné sviatky (a letné, aby sme nediskriminovali južnú hemisféru našej planéty naším severocentrickým pohľadom na sviatky ;)) – a tak akosi nastáva čas na bilancovanie. Na stránkach, kde z času na čas píšem o hrách, to rozhodne nebude bilancovanie na tému najlepších filmov, však. Budeme bilancovať herne, a teda skôr žánrovo jednostranne, ale za to veľmi bohato. A ako človek, ktorý vyrastal na hrách v 90-tych rokoch musím rovno konštatovať – páni, to bol teda rok!

Dojmy: Dragon Age Inquisition

Už pred rokmi som sa zmieril s faktom, že Bioware už nie je to vývojárske štúdio, ktoré bývalo. Časy Baldurových brán sú už dávno preč a z kedysi sviežeho štúdia ostala len schránka a značka. Ostatne celý biznis je v konečnom dôsledku len o značkách a tvorenie hier na úrovni EA je len čistý biznis. Ale, treba zároveň dodať, ich masové poňatie RPG nemusí byť nutne zlé – a ani nie je. Len je trochu iné a záleží na každom z nás či na ich hru pristúpime alebo nie. Na druhej strane, Dragon Age 2 skutočne nebola úplne vydarená hra... a s týmto vedomím som tak trochu skepticky čakal na tretí diel série.

Dojmy: Icewind Dale Enhanced Edition (Android)

Kdesi v zapadnutej taverne na Mečovom pobreží. „Hej bosorák, potrebujem drobné!“ Kričí na elfa sediaceho v rohu pohostinstva dievča nezbedné. Elf sedí pri stole, znudene si podopiera hlavu a zdá sa, že má všetkého plné zuby. „Bosorka si ty. A už som ti sto razy povedal, že som čarodejník a...“

„Hej, tretej kategórie, viem,“ skočila mu do reči zlodejka. „Ale aj napriek tomu potrebujem tie drobné!“ Usmiala sa a nastavila otvorenú dlaň. „No tak, neondej sa, uvidíš vyplatí sa to.“ Mág zdvihol oči, chvíľu sa zastavil na jej vždy výstrednom výstrihu a napokon siahol do mešca pre mincu. Zobral ju medzi prsty a zdvihol na svetlo.

Teenage Mutant Ninja Turtles: Out of the Shadows

Sú hry, ktoré svetom presvištia tak, že si ich nikto ani nevšimne. Až na pár zapálených fanúšikov herného žánru alebo témy. To je aj prípad hry Teenage Mutant Ninja Turtles: Out of the Shadows. Posledné herné korytnačky som si kedysi kúpil hneď v deň vydania, pretože korytnačky. Žiadny racionálny dôvod za tým nehľadajte. Nejako som podvedome dúfal, že to bude minimálne tak dobré ako posledný projekt Ubisoftu, ktorý bol spojený s filmom TMNT. Nuž.

Tretí zlatý vek cRPG

Nie je čo hrať! Hry už sa skrátka nerobia tak ako v minulosti a celá komerčná produkcia nestojí za nič! Vždy sa nájde obdobie, kedy si toto poviete. Obzvlášť keď sa už hráte nejaký ten piatok. Nedávno som si však uvedomil, že tu existuje istý vzor. Aspoň čo sa RPG týka. Pamätám si časy – a nie je to tak dávno – ako som sa sťažoval, že nie je čo hrať. Dokonca už ani ten Bioware netvorí hry tak ako predtým! Skrátka, človek si myslel, že je na čase s týmto koníčkom skončiť. A odrazu BUM! Začal sa mi tvoriť taký backlog, že absolútne netuším či sa ešte niekedy budem na nedostatok sťažovať.

Digitálne hry ako objekt záujmu kultúrnej antropológie

Digitálne hry sú kultúrne artefakty, pretože nám ponúkajú informácie o kultúre a jej nositeľoch. Predstavujú novú formu ľudského sebavyjadrenia a reprezentácie. Sú výsledkom ľudskej kultúry a dokladom technického a kultúrneho vývoja spoločnosti. Pohľad na digitálne hry ako kultúrny artefakt nie je založený len na tom, čo sú hry, akým spôsobom sa hrajú alebo o hľadaní tej správnej definície. Je to pohľad na digitálne hry, resp. ako ich špecifické črty ovplyvňujú a odrážajú širšiu kultúru. Často to zahŕňa pohľady na predstavy, hodnoty a ideály nejakej konkrétnej kultúry alebo subkultúry.

Dojmy: Wasteland 2 po 70 hodinách

Keď vidím tu zeleň, ktorá obrastá každý kút tohto priestoru, aj sa mi trochu cnie za prašnou Arizónou. Stále nie som presvedčený, že rozširovať naše pôsobenie smerom do Kalifornie bol ten najlepší nápad. Jasné, Vargas nemôže ignorovať hrozby, ktoré vychádzali z toho podivného vysielania, ale… Neviem. Čo z toho vzišlo? Sme tu len my - tím Echo… a to je všetko. Okrem toho, mám taký pocit, že tu žije viac bláznov než v Arizóne. Myslím, že zo všetkých komunít, ktoré sme tu navštívili ešte vyznieva Rodia najnormálnejšie. Po toľkých mesiacoch patrolovania už dávno nie sme tá banda začiatočníkov, ktorá sa účastnila pohrebu rangera Aca. A predsa, vždy keď narazíme na Deti citadely či sado-maso katolíkov, tak neviem… Aký to celé má vlastne vôbec zmysel. Žijeme v divnom svete, fakt divnom… (Mick, kapitán rangerského tímu Echo)

Retro: Gender Wars

Pamäť je na najnespoľahlivejšia vec, ktorú človek má. Zo všetkého najviac sa to ukazuje pri spomienkach na minulosť. Na prežité, na hrané, skrátka na všetko čo bolo. Ťažko povedať čo je toho príčinou. Meníme sa, vyvíjame a rastieme a náš pohľad na svet okolo sa mení. Tu trocha, tu o niečo viac. Dlhé roky som bol presvedčený o tom, že ak ma niečo v minulosti bavilo, musí ma to baviť aj po dlhých rokoch. Gender Wars dokazuje, že pravda bude opäť niekde na pol ceste.

Dojmy: Divinity - Original Sin

Divinity: Original Sin ma prinútila sa na chvíľu zamyslieť nad dnešnou dĺžkou hier. Svojim spôsobom je množstvo moderných AAA hier krátkych, niekedy až priveľmi. Avšak pravdepodobne to pramení z toho ako sa celý herný trh za tie roky premenil. Zvýšil sa priemerný vek hráčov. A mierne sa zmenila demografia ich publika. No povedzte, koľko času na hry má taký otec od rodiny? Tak akurát, ale 100 hodinová hra mu postačí tak na rok – ak nie na viac. Spoločnosti potrebujú odbyt a často nechcú (česť výnimkám) aby s nimi museli tráviť hráči stovky hodín. Pokiaľ sa nejedná o multiplayer hru. Keď po 30 hodinách opúšťate prvú oblasť v Original Sin, poviete si – uf... som zvedavý čo ma ešte čaká. A popri tom uvažujete o tom, či máte ešte vlastne na ďalších 30 (alebo koľko to bude) hodín nárok. Najhoršie je keď sa hra vydarí a sama vás ťahá naspäť do svojho sveta.

Retro: Rick Dangerous

Tentoraz som nedal na dobré rady múdrych ľudí a do živého hrania hry Rick Dangerous som sa pustil bez predchádzajúcej prípravy. Naposledy som ju hral okolo roku 1992 a tomu teda dnes už nehovorím žiadna príprava. A bolo to vidno. Lenže, všetko má svoje dôvody a myslím si, že video ktoré z toho vzišlo krásne ilustruje to o čom tento druh hier bol.

Beta dojmy: Wasteland 2

Wasteland 2 je jedna z prvých kickstarter hier, na ktoré som prispel malým obnosom. Bol som skrátka nadšený všetkým čo Brian Fargo sľuboval. Návrat k zlatej hernej klasike. A hlavne, milí budúci tvorcovia hier, možnosť vytvoriť si kompletnú družinu od výzoru až po meno. Fakt, na ktorý veľa tvorcov CRPG dnes akosi zabúda. Pred pár dňami spravil Fargo a jeho kompánia zaujímavý krok - sprístupnil betu všetkým backerom.

Emuláciou k poznaniu

Emulácia je druhá strana starých hier. Vdychuje im druhý život a vďaka nej môžu niektoré staré skvosty objaviť i nové generácie. Emulácia nie je dokonalý spôsob akým hrať staré hry, ale je vlastne celkom prístupný. Musím povedať, že staré konzoly som neemuloval už celé roky. Dosbox to je jedna stránka emulácie, ale staré herné konzoly to je trochu iná káva.

Herný "skill" kdeže si?

Hry sú o zábave, o tom sa so mnou snáď nikto nebude hádať. Príznakom moderných hier je rýchla, bezproblémová zábava, ktorá vlastne v konečnom dôsledku nezaberie príliš veľa vášho času. Jasné, že hovorím hlavne o mainstream AAA produkcii a nie o šialených indie výtvoroch, ktoré sú často postavené na skutočne ostrej výzve. Chce to čas a trpezlivosť sa takú hru naučiť. Ostatne, tak to bolo aj s väčšinou starých hier.

Late Night Retro Gaming

Človek raz za čas dostane nejaký impulzívny nápad. Niečo...vlastne čomu by vlastný rozum odporoval, pokiaľ by ho pustil k slovu. Aj keď sa to zdá byť šialené, má to svoje logické opodstatnenie. Keď si to človek nevyskúša, tak nevie. Za normálnych okolností, v blízkej i vzdialenejšej minulosti, by to nebolo také jednoduché. Dnes? Nuž, je to oveľa, oveľa ľahšie. Chcete si vyskúšať ako sa tvoria hry? Skúste nejaký z nástrojov na ich modifikovanie. Chcete si vyskúšať ako sa prekladajú hry? Aj tu máte niekoľko možností. Chcete skúsiť hovoriť na ľudí cez mikrofón a pritom hrať nejakú hru? Nuž...

UFO: Enemy Unknown trochu inak

Človeku raz všetko zovšednie, stane sa z mnohých vecí rutina – jednému to nevadí, veď návyky sú to najlepšie čo máme. Vypneme a existujeme už len tak akosi automaticky. Skoro ráno vstávať, do práce, z práce, spať a na druhý deň absolútne to isté... Už pri písaní predchádzajúcej vety som skoro skolaboval. :-) Ale táto rutina, táto bežnosť a jednotvárnosť sa nevyhýba ani počítačovým hrám. A obzvlášť ak takú hru hráte od roku 1994. Pekný dátum, nezdá sa byť zvláštny až do doby, než si uvedomíte, že od tohto času stihla vyrásť už jedna ďalšia (takmer) dospelá generácia. UFO: Enemy Unknown poznám ako svoje topánky! Vlastne, poznal som...

Dev Diary: Shadows over Bratislava

Týmto príspevkom by som chcel zložiť hold všetkým, ktorí tvoria hry, resp. tvoria prostredie, v ktorom sa hra odohráva. Tvoria mapy a robia ich živými a zaujímavými. Pretože, ako som pochopil pri práci na dobrodružstve pre Shadowrun Returns, musí to byť strašne nevďačná práca. Ešte raz klobúk dolu a ďakujem... ak náhodou niekto taký číta tento príspevok. Mapa, prostredie kde sa príbeh odohráva je totiž celkom zapeklitá záležitosť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je všetko jednoduché a bezproblémové, až prídete na to, že množstvo práce na mape, nerovná sa množstvu herného času, ktorý na nej hráč strávi. A teraz hovorím špecificky o Shadowrun Returns.

Press any key to continue...

Stlačte klávesu a ešte raz stlačte klávesu, a práve tak stlačte znova úplne tu istú klávesu a pokračujte ďalej. Tiež sa vám v tom trochu ozýva Stanley Parable? Vypočujte si dialóg a stlačte klávesu, posuňte svoju postavu o pár virtuálnych metrov ďalej a opäť stlačte klávesu – v tom lepšom prípade tu istú ako pred chvíľou. O čom sú vlastne hry. A teraz naschvál vynechávam všetky poučky, poznatky a definície, ktoré poznám, a ktoré som kedy čítal. Len tak úplne volne... čo je vlastne počítačová hra?

X-COM Enforcer v UFO: Enemy Unknown

Pravidelní návštevníci tohto blogu si už možno všimli, že občas sa snažím fušovať do modifikovania hier... jednoducho, pokiaľ to hra v user friendly sfére umožňuje, je šanca, že sa pokúsim do nej zasiahnuť. A to i napriek tomu, že neviem ani programovať, skriptovanie mi ide strašne a kresliť v podstate neviem tiež. Taký človek to má ťažké, keď má v hlave nápad na hru a nedokáže ho okamžite realizovať. Jemná modifikácia niektorých hier je potom takou menšou náplasťou. Problém s veľkými projektmi je v tom, že sa ťažko dokončievajú – hlavne o jednej osobe. Áno, Shadowrun je stále vo výrobe – i keď momentálne kvôli školským povinnostiam stojí. Za to som sa trochu pohral s tým, čo umožňuje OpenXcom. Predstavujem novú ťažkú jednotku menom X-Com Enforcer! :-)

Banished - bohovia sa museli zblázniť...

Volám sa Eloi, a som starý. Veľmi starý..., veru niekedy rozmýšľam či sa dožijem najbližšej jari. Sedím tu, za oknami padá sneh a ja premýšľam, či bolo toto všetko na niečo dobré. Bol to trest, ktorý..., viem ja vlastne prečo? Bohovia sa museli v jeden deň zblázniť. Alebo som to bol ja? Ach áno, už si spomínam – rúhanie sa mágiou alebo čosi také. Myslím, mám taký pocit, že pochádzam zo šľachtického rodu v zemi kdesi na západ od stredu. Možno. Neviem, určite však centrom sporu bola mágia. Vlastná rodina sa mi otočila chrbtom a v mene kráľa ma vyhnali. Nielen mňa, ale i hŕstku tých čo zmýšľali rovnako. Slobodne. Našli sme novú zem, zasľúbenú ideálom a... tvrdej práci. Bez nej to nikdy nejde. Život sa zdal byť tak zvláštny a slobodný.

Dojmy - Elder Scrolls Online Beta

Elder Scrolls Online... bude to k niečomu dobré? Bude ma to baviť? Vzhľadom na to, že vo všeobecnosti neznášam MMORPG ako žáner? Ostatne, stále si stojím za tým, že je to veľmi zlý smer, ktorým sa niektoré hry vydávajú. Pre Elder Scrolls to platí dvojnásobne. Býva to môj svet, v ktorom moja postava existuje. A keď už niečo bude zachraňovať alebo pomáhať, má to svojim spôsobom zmysel. I keď svet na to často príliš nereaguje. Ale, nemám tu kritizovať schopnosť Bethesdy tvoriť ich hry! Ale pozrieť sa ako sesterská spoločnosť menom Zenimax Online zvládla Elder Scrolls náladu v online svete.

Retro: Princess Maker 2

Princess Maker 2 je zvláštna hra. Ani nie tak svojou náplňou, ktorá je síce iná, ale zaujímavý je aj príbeh jej anglickej verzie. Nikdy oficiálne nevyšla a predsa v druhej polovici 90-tych rokov ju v mojom okolí hralo množstvo ľudí a každý o nej hovoril. Čo je na tejto ružovo prezentovanej hre najzaujímavejšie je, možno, že to boli práve chalani, ktorí si túto hru vychutnávali. Nie ako vtip, nie ako srandu, ale ako serióznu hru. Výchova princeznej. I keď možno so štipkou japonskej perverznosti (i keď neviem, či je niečo perverzné na tom, keď chcete aby vaša princezná mala slušný obvod hrudníka...uhm)?