Retro: Star Trek The Next Generation - Birth of the Federation

Prírastky do zbierky starých hier už v posledných rokoch nie sú toľko frekventované, ako by som si to sám predstavoval. Avšak nedávno sa mi podarilo si zaobstarať jednu z klasických Star Trek hier, 4X stratégiu Birth of the Federation, ktorá toho mnoho dlží sérii Master of Orion. Bol to jeden z tých lepších nákupov, keďže bežne sa cena tejto hry pohybuje okolo 34 libier. Mne sa ju podarilo kúpiť za necelých 20, i keď trochu tomu zodpovedá i stav krabice. Nie je nijako výrazne poškodená, ale je na nej viditeľné, že hra bola často používaná a teda hraná. Ako je na tom však samotná hra?

Master of Orion je matka všetkých 4X vesmírnych strategických hier..., teda presnejšie povedané je hra, ktorej vďačíme (aspoň podľa dostupných zdrojov), že stratégie podobného typu nazývame 4X stratégiami. Za toto pomenovanie môže Alan Emrich, ktorý v septembrovom čísle časopisu Computer Gaming World z roku 1993 takto hru označil vo svojom preview. Skratka v sebe skrýva jednoduché označenie základných princípov podobných hier (medzi ktoré nesporne patrí i séria Civlizácia Sida Meiera) "eXplore, eXpand, eXploit, and eXterminate". A musím sa priznať, že do dnešných dní považujem Master of Orion, respektíve jeho druhý diel, za to najlepšie čo v tomto žánri kedy bolo stvorené.

Master of Orion 2 je totiž vynikajúco vyvážená hra. Nie je príliš prekombinovaná, zároveň je prehľadná, ale neskĺzava do čisto tabuľkového zobrazenia vašich možností. Pokojne by som mohol napísať, že je výpravná a (oproti mnohým konkurenčným titulom) má nesporné produkčné kvality. Celkový obraz totiž dotvárajú rôzne drobnosti, na ktoré pokračovatelia buď zabúdajú alebo ich naschvál vynechávajú a potom z toho vznikajú akési mdlé 4X stratégie. Hry, ktoré vám len pripomenú aký skvelý bol Master of Orion 2. Mimochodom, o hrôze menom Master of Orion 3 sa nerozprávame. Taká hra nikdy nevznikla. Ak sa ma chcete spýtať na najväčšie herné sklamanie, ktoré som kedy zažil. Bolo to spustenie hry po inštalácií tzv. tretieho dielu Master of Orion. Všetky tie krásne detaily boli preč a ostali len tupé tabuľky.

Prečo však ten relatívne rozsiahli úvod o Master of Orion, keď nadpis príspevku hovorí niečo iné? Nuž, Birth of the Federation a Master of Orion sú príbuzný. Nielen preto, že obe hry vyšli pod hlavičkou spoločnosti Microprose. BotF jasne vychádza z odkazu Master of Orion, avšak tak ako toľko iných napodobiteľov si z neho neberie tie malé, krásne detaily. Ako už názov napovedá, hra je zasadená do vesmíru seriálového Star Treku. Kedže práva na klasický Trek vtedy ešte stále vlastnila spoločnosť Interplay, nenájdeme v hre zmienku o Kirkovej dobe, avšak celá hra je zasadená práve do vesmíru The Next Generation. Hráč tak môže viesť a rozvíjať jeden z piatich startrekovských národov. Väčšina z vás ich asi odhadne bez najmenších problémov, ale pre poriadok: Cardassian Union, Klingon Empire, Romulan Star Empire, Ferengi Alliance a samozrejme United Federation of Planets. Vyberiete si stranu, klasicky nakonfigurujete vesmír (vrátane technického stupňa vývoja, veľkosti galaxie – v tomto smere tu nenájdete nič nezvyčajné), vyberiete si podmienky víťazstva a môžete začať hrať. Dostanete krátke intro do vašej civilizácie, teda čo je jej hlavnou filozofiou, ale po pravde sa jej príliš držať nemusíte – ak nechcete. Ostatne to bolo i dobové jadro kritiky hry. AI sa skrátka nesprávala podľa vzoru svojich seriálových predlôh. A tak ste mohli bezpečne spolunažívať a vyjednávať s Cardassianmi, i keď mali voči vám náskok v predsudkoch. Klingoni na druhej strane mohli pohodlne riešiť množstvo problémov mierovou cestou. A nikto by sa ani trochu nedivil.

Odhliadnuc od Star Trek reálií je však BotF vo svojom jadre veľmi solídnou 4X stratégiou. Postupne musíte rozvíjať svoje systémy, viesť výskum a rozširovať svoju ríšu. Na rozdiel od Master of Orion 2 je však všetko akosi lineárnejšie – technológia sa vyvíja v lineárnej rovine, nemáte niekoľko možností pri výbere technológií, takže nakoniec budete mať všetko čo potrebujete – bez väčších problémov. Výnimku predstavujú špeciálne budovy (a občas technológie), ktoré sú špecifické pre jednotlivé „menšie“ národy, ktoré obvykle obývajú jeden systém. Sú to všetky tie rasy, ktoré poznáte zo seriálového Star Treku. Vesmír je obývaný a tak postupne narazíte na Andoriánov, Vulkáncov, Trillov atď. Ak budete mať s nimi dobre diplomatické vzťahy, môžete s týmito národmi obchodovať a postupne ich možno začleniť od svojho impéria. V prípade Federácie sa tak môžu stať jej členmi, prípadne ich môžete jednoducho dobiť a pripojiť k vlastnému impériu násilím (logická cesta klingonského bojovníka).

Vesmírne boje potom prebiehajú síce ťahovo, ale na trojrozmernej mape. Lode sa tu pohybujú poloautomaticky – vy zadávate „stratégiu“ akým spôsobom sa loď zachová a keď odkliknete kolo, prevedie sa príslušná akcia.  Rozhodne to celé pôsobí viac výpravne, ale menej prehľadne ako starý-dobrý dvojrozmerný Master of Orion. Ale zas, vo svojej dobe ste sa mohli kochať 3D modelmi známych Star Trek lodí... i keď len s nízkym počtom polygónov. :-)

Musím však dodať, že hre chýbajú tie maličkosti, ktoré priniesol, už v tomto článku toľko spomínaný, Master of Orion. Celá hra pôsobí viac schematicky a tabuľkovo. Chýba jej život, ktorý MOO2 dodával pohľad na rozvíjajúcu sa planétu, na jej povrch, ktorý sa postupom času menil a rozvíjal. Hráč videl ako na ňom rastú budovy a vyvíja sa celá civilizácia. V konečnom dôsledku sú celé tie tabuľky a submenu BotF menej prehľadné ako nádherná a jemná okázalosť MOO2. Rovnako to platí o invázii na povrch planéty. Niekde na pozadí len prebehnú výpočty a hra vám na začiatku kola oznámi výsledok. Buď bola invázia úspešná a zomrelo toľko a toľko ľudí, bolo zničených toľko a toľko budov alebo invázia zlyhala. V MOO2 to bola tá nádherná „animácia“ kedy proti sebe nabehli na povrchu planéty pozemné jednotky a postupne sa eliminovali. Dávalo to pocit, že ste tam, pocit fyzickej prítomnosti vašich jednotiek na povrchu planéty, pocit skutočnej invázie. Nuž, Birth of the Federation nie je jediná, ktorej tieto drobnosti chýbajú, ale ako jedna z mála bez nich celkom funguje. A možno je to len mojím pozitívnym vzťahom k tomuto svetu, že dokážem tolerovať tie malé chybičky krásy, ktoré inde neodpúšťam? Kto vie.

Supremacy vyzerá k svetu...

Medzi fanúšikmi bol však Birth of the Federation celkom obľúbený a do dnešných dní existuje pre hru niekoľko modov, ktoré hru rozširuj a trochu menia. Dokonca v nedávnej minulosti existovalo niekoľko pokusov o vytvorenie pokračovania tejto hry. Mnoho z nich sa nedostalo z fáze myšlienky či prototypu. Jeden takýto pokus bol transformovaný na ne-Star Trek hru menom Birth of the Empires, ktorý je dnes už celkom hrateľnou hrou, i keď nie práve príťažlivou. Nuž a potom tu máme Star Trek Supremacy. Projekt, ktorý sa zdal byť rovnako mŕtvy ako všetky podobné pokusy pred ním. Avšak ako som zistil, existuje alpha build z 17. júna tohto roku, takže to s ním ešte nevyzerá úplne zle. Alpha build je hrateľný – môžete stavať vlastné impérium, postupne sa rozširovať a vynachádzať technológie. Čo však chýba je súbojový systém a množstvo menších drobností. Ani AI súperov ešte nie je práve najvychytanejšia. Ale ako ranný alpha build hra vyzerá zaujímavo a človek sa môže len modliť k božstvám voľného času, aby ho autorovi dopriali a projekt nedopadol ako množstvo iných. Rozrobený a zabudnutý.

Spúšťanie originálu pod moderným Windows systémom je trochu problematické, najmä čo sa inštalácie týka a celej stability hry. Ale netreba zúfať, riešením sú tiež fanúšikovia, ktorý stvorili kompletný inštalačný balík (a nepotrebujete k tomu ani originálnu hru :-)). Podstatné však je, že cez túto inštaláciu hru bez problémov spustíte a môžete hrať.