X-COM Interceptor

Kríza, nedostatok surovín a z toho prameniace problémy, nestačia aby sa matička Zem spamätala zo všetkých vonkajších i vnútorných hrozieb. Jedna mimozemská invázia je zažehnaná, aby sa v tichosti objavila ďalšia. Znamenajúca ešte väčšiu ranu pre planétu. Najhoršie je, keď sa vaše teórie o cestovaní vesmírom, vaša technológia zakladá na prvku, ktorý sa prirodzene nevyskytuje vo vašej rodnej slnečnej sústave. Elerium-115. Znamenal technologický pokrok, ale aj veľký problém.

Hľadanie umelej alternatívy bolo márne a so životom na Zemi to vyzeralo zle. Potom však, bolo to 27 októbra 2065, objavuje sonda Tombstone 1 čosi zaujímavé. Tisíc svetelných rokov od zeme je miesto, kde sa nachádza množstvo planét dobrých pre život. Aby to nestačilo, na snímkach sondy sa objavujú stopové prvky eleria-115. Megakorporácie okamžite začínajú so stavbou prvých kolonizačných lodí. Začína sa osídľovanie, ako to média tejto doby nazývali, Hranice (alebo pohraničia, keď chcete, skrátka The Frontier, po vzore osídľovania západných teritórií Ameriky).

Ak ste si niekedy položili otázku, odkiaľ sa útočníci z Prvej mimozemskej vojny vzali, určite viete, že Mars nebol ich hlavným sídlom. Bola to skôr vysunutá základňa. Základňa, po ktorej dobytí získalo ľudstvo celkom pekný technologický náskok. Ale stále len základňa. Netrvalo dlho a ľudia v oblasti Hranice narazili na starých – známych. Ohrozujúcich ťažobné operácie a kolonizáciu tohto vesmírneho priestoru. A tu prichádzajú k slovu piloti X-COMu. Piloti!

 X-COM Interceptor patrí k hrám, ktoré neboli zlé, ale prevrátili jeden klasický koncept, napasovali ho na iný herný štýl a zapadli do zabudnutia. A predsa, ja osobne radím túto hru ako plnohodnotnú členku série (na rozdiel od jednej, ktorá ani neexistuje, nie, nič ako Enforcer nikdy nevzniklo! ;) ). Základná myšlienka hry je totiž veľmi dobrá a zaujímavá. Kde hra zlyháva je samotné prevedenie myšlienky do funkčnej hry. Rovnako ako strategický predchodcovia (mimochodom, časovo sa odohráva Interceptor pred Apocalypse) i tento diel série sa skladá z dvoch herných častí. V prvej sa staráte o výstavbu základne, výskum, výrobu (resp. objednávanie) zbraní, nových stíhačov a najímanie pilotov. Táto časť sa nijako nelíši od predchádzajúcich hier.

Tou kľúčovou zmenou bola práve druhá časť hry -  jej akčná zložka, ktorá síce nie je zlá, ale ani v ničom neexceluje. Po vzore starých klasík typu X-WING-COMMANDER totiž preberáte úlohu pilota vesmírneho stíhača a zostreľujte tak mimozemšťanov priamo v akcii. Zábavné to je, letový model sa nijako neodlišuje od spomínaných klasík a postupom času sa dostávate aj k novým stíhačom a zbraniam. Problém je, že je to zábavné tak päť, šesť krát, potom už len škrípete zubami. Čo totiž zabilo (v očiach mnohých) Interceptor ani tak nie je odklon od strategického žánru, ako neuveriteľný stereotyp leteckých misií. Priletíte, vystrieľate. A tak stále dokola. Na najľahšej obtiažnosti sa ani nemusíte namáhať, wingmani to zvládnu za vás!

Je to neuveriteľná škoda, pretože ja osobne mám tento diel série rovnako rád ako tie predchádzajúce. Má výbornú atmosféru, podarený art-direction a človek si z času – na čas rád zastrieľa vo vesmíre. Len sa to nedá ťahať niekoľko herných hodín. Pol hodinka, maximálne hodinka a až neskôr sa k hre opäť vrátiť. Týmto spôsobom totiž zabijete onen vrodený stereotyp jednej leteckej misie. Chýbalo málo a ortodoxný fanúšikovia by na hru toľko nenadávali. Možno by ani nezapadla v hernej histórii prachom. Nie, skutočne to nie je zlá hra a za tým si stojím. Ak budete mať niekedy čas, vyskúšajte a uvidíte. Herný klenot to nie je, obstojná hra určite áno. 

Mimochodom, príbehové pozadie sveta je opäť výborne rozšírené a popísané v manuály!