Dragon Age: Dawn of the Seeker

Sedím si, dívam sa a divím sa. Vlastne nie, jediné čo nerobím je ono spomínané divenie sa. Dnes už sa ničomu nedivím alebo ako sa správne slovensky hovorí – nečudujem. Čudné. Filmové adaptácie videoherného prostredia často bývajú čudné. Ich zvláštnosť spočíva (takmer vždy) z nepochopenia základných rozdielov medzi oboma médiami. Alebo aspoň sa to tak javí. Čo sa však stane, keď si takú adaptáciu objednáte v Japonsku? Tradíciu na to majú.

Videohernú tradíciu majú skutočne v Japonsku oveľa vyspelejšiu a akosi zorganizovanejšiu ako je na Západe. Filmy, seriály, hudba dávno bežná vec. Takže tu bola istá šanca, že i animovaná adaptácia Dragon Age bude mať isté kvality. Dragon Age je hra, herná séria s nie veľmi valnou povesťou. Všetci vieme ako to dopadá, keď autori nevedia čo robia a ich jedinou motiváciou sú peniaze. Veľhory peňazí. Nie, to nikdy nedopadá dobre. Tak nejako to nedopadlo ani s druhým dielom tejto série. Pritom príbehové a historické pozadie má svet Dragon Age vymyslený celkom pekne. Je zaujímavý a človek by sa rád aj občas do neho vrátil. Keby bolo za čím. Očakávania spojené s týmto animákom boli riadne nízke a možno i preto príliš nesklamal. Film je animovaný komplet v 3D, postavy nijako nevynikajú, ale myslím si, že ani nikoho neurazia. Na druhej strane ostatné grafické prvky filmu sú na celkom dobrej úrovni. Obzvlášť niektoré pozadia sú pozoruhodné. O kvalite niektorých príšer nehovoriac.

Ak by ste však chceli hľadať príbeh, obávam sa, že na tomto poli toho veľa nenájdete. Stručne povedané – ona stretne jeho a spolu sa budú musieť postaviť veľkému zlu. Cítite ako z toho originalita priam srší? K tomu sa pripojí malá konšpirácia vo vlastných radách a mierne sa to zamieša. Všetko slúži ako prostriedok k podaniu niekoľkých zaujímavých (a správne dynamických) akčných scén. Ostatne, to predsa v Japonsku vedia najlepšie. Otázkou ostáva, nakoľko vás dokáže vo filme vykoľajiť keď sa postavy správajú hlúpo a už z rýchliku vidno, že tu ktosi písal scenár päť minút. Dialógy majú ten správny klišéovitý, patetický náboj a (tak ako v predlohe) sa tu rozhodne nešetrí červenou tekutinou. Och áno, moja osobná výhrada by určite smerovala k tomu ako sa tam správajú k mágom. Stále. Neprestajne. Nie, ten problém je skrátka súčasťou vesmíru sveta Dragon Age. Ale, však uvidíte ak film zhliadnete.

Čo sa napojenia na svet Dragon Age týka, to je uchádzajúce. Veď hlavnou hrdinkou je Cassandra Pentaghast, teda tá osoba, ktorá v druhom diele robí celé to vypočúvanie. Problém môže nastať v momente, keď tvorcovia vyťahujú príšery, ktoré sa z vnútornej logiky sveta, nemajú ako ocitnúť na miestach kde sa práve nachádzajú. Skrátka, potrebujeme veľkých bubákov – lusk. Dotiahli sme sem snáď celú armádu z Deep Roads a hlavní hrdinovia sa ani nezapotia. V podstate.

Ale...v konečnom dôsledku považujem Dragon Age: The Dawn of the Seeker za celkom príjemnú fantasy (akčnú) jednohubku na dlhé zimné večery. Ak budete rozmýšľať príliš, zrejme vás pekne pouráža. Ak sa necháte viesť klasickým klišé príbehom, pobaví vás akcia a myšlienka, že ten svet, ktorý v Bioware stvorili, je fajn. Neurazí, nenadchne – však to poznáte. Bolo to fajn.

A teraz nasleduje meditácia nad zmyslom a významom slova fajn... ;-) Nie.