Legend of Grimrock

Grimrock je všetko o čom sa starým hráčom, veteránom nesnívalo už celé roky. Poctivý dungeon akoby prepadol časovou bránou zo začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Teda až na tú grafiku, tú keby ste vtedy ukázali hráčom asi by od úžasu oslepli. Vo všetkom ostatnom si Legend of Grimrock ctí žánrové postupy.

Kde som mohol, tam som si vždy pokladal jednu zásadnú otázku – nemôže byť predsa ťažké urobiť tradičný dungeon postavený na moderných technológiách. Prečo to ešte nikoho nenapadlo? Prečo to ešte nikto neurobil? Veď samotná mechanika tohto žánru nestarne a s pomocou nejakého 3D enginu by to nemusel byť problém. No, tak si to mal urobiť, poviete si. Nuž, nemal som (ako sa hovorí) potrebný skill ani know-how, aby som mohol čosi také zariadiť. Aj keď ducha klasických dungeonov som sa snažil preniesť do vytváraného modu pre Oblivion. Keď sa tak spätne pozerám na to skoro dokončené torzo – mohol to byť taký Grimrock light v prostredí Elder Scrolls. :-) V každom prípade niekoho konečne napadlo niečo podobné ako pred rokmi mňa :-), ale na rozdiel od mojich nápadov neostalo len na nich. Ten niekto sa skrýva pod firemným názvom Almost Human a ich dielo je Dungeon Master pre 21. storočie.

Legend of Grimrock má základný príbeh. Veď mu vlastne len stačí odôvodniť prítomnosť skupiny dobrodruhov v akomsi podzemí, z ktorého sa musia dostať von. Ako inak, väzenská cesta sa zdá byť tá najpriechodnejšia. Hora Grimrock je pradávne väzenie, kde sa nechávajú hniť všetci kriminálnici sveta. Aj keď existuje spôsob ako sa zo svojich kriminálnych činov vykúpiť – ak sa dokážete z Grimrocku dostať živý, potom ste slobodnými obyvateľmi kráľovstva. Ak. Zákon si je istý, že sa z Grimrocku ešte nikto nedostal – pretože je diabolsky navrhnutý a skrýva rôzne temné tajomstvá.

Vizuálne je Grimrock nádherný – všetky ostatné nezávislé hry budú mať čo robiť, aby neboli porovnávané práve s technickou dokonalosťou tejto hry. Na druhej strane – samozrejme – i tradičná kreslená grafika môže stále výborne fungovať (zdravím tvorcov Cardhalie 2, snáď sa niekedy dočkáme), a tak je výtvarná stránka Grimrocku len akousi čerešničkou na veľmi chutnej torte. Ako som už naznačil, hernými mechanizmami sa hra viac-menej drží odkazu starej školy, teda hier ako Dungeon Master, či Black Crypt. Presúvate sa štvorec po štvorci, v ktorom je nadizajnovaný každá jedna úroveň podzemia. Žiaden voľný pohyb, len plynulé skoky z jedného štvorca na druhý. Všetko krásne funguje.

Ak často žiadam, aby sa novodobé RPG inšpirovali starými dungeonmi, je to práve pre dizajn jednotlivých úrovní, ktorý by mohli hry ako Skyrim výborne využiť. Vyváženosť súbojov spojená s jednoduchšími až zložitými hádankami, ktoré bránia hrdinom v postupe ďalej. Momentálne sa nachádzam na 6 podlaží a náročnosť hádaniek postupne nádherne stúpa. Tie hlavné sú vždy tak nejako v norme. Avšak každé poschodie obsahuje aj množstvo tajných skrýš a nepovinných miest, do ktorých si budete musieť prístup vybojovať. A to nie mečom, či sekerou, ale hlavne hlavou. Nechýbajú nášľapné plošiny, tajné spínače, divoké teleporty, ktoré sú spájané do množstva rôznorodých hádaniek. Tu vám hra niečo naznačí, tu vás nechá tápať – rozhliadni sa a zistiť čo máš urobiť. Mnohokrát je vám výsledok jasný, avšak prísť na správny postup – to už je iná výzva. V lepšom prípade len prehliadate nejaké malé tlačítko, ktoré máte rovno na očiach. Inokedy je to malinko zložitejšie.

Okrem hádaniek sú denným chlebom zajatcov vo väzení i súboje s obyvateľmi tohto tajomstvami opradeného podzemia. Prebiehajú v reálnom čase a môžeme o nich povedať, že sú taktické. Hráč musí hľadať spôsob ako sa vysporiadať s príšerou, ktorá je veľmi často schopná zlikvidovať celú družinu niekoľkými zásahmi (Státie na mieste a besné klikanie vám maximálne pomôže na slabšie príšery, ale obvykle to bude vaša smrť). Ako využiť priestor okolo seba, mať na pamäti miesta, po ktorých sa pohybujem a nepadnúť tak do slepej uličky. Prípadne využiť dvere. Aj keď pre tentoraz iným spôsobom akým sme to robievali v spomínaných klasikách. Bohužiaľ, v Grimrocku príšere dvere o hlavu neoplieskate :-). Škoda, bývala to účinná taktika. Zavretie dverí pred nosom už nemá to kúzlo – i keď bezpečná a účinná taktika je to tiež. V skratke by sa dalo povedať, čo ste sa za mlada v podobných hrách naučili, v Grimrocku akoby ste našli.

Grimrock Big Box s kompletnou výbavou :-)

A to vlastne platí o celej hre. Pamätníci v nej budú ako doma. Všetko je povedomé a známe. Taktika, tuhé hádanky a nie najjednoduchší protivníci a všetky tie princípy, ktoré autori pri tvorbe Grimrocku využili. To všetko tu už bolo. Iróniou je, že ak by Grimrock vyšiel na začiatku deväťdesiatych rokov, bol by len ďalšou podobnou hrou v rade. Klon Dungeon Mastera, ktorých v tých dobách vychádzalo neúrekom. Avšak dnes je to výborný počin, ktorý oživuje dávno mŕtvy sub-typ jedného žánru. Pripomína, že mechanika Dungeon Mastera nestarne, je stále rovnako návyková ako bola v minulom storočí.

Tvorba postáv nie je zložitá, ale pritom si ich vývoj zachováva akúsi prijemnú komplexnosť, ktorá zbytočne nemýli, je jasná pre každého a zároveň dostatočne variabilná. Zo začiatku mi síce chýbal na výber „typ Cleric“, ale neskôr som si uvedomil, že by takýto uzdravovateľ mohol narušiť celú rovnováhu hry. Ale to bola len moja chvíľková slabosť (a sila zvyku z dôb minulých), na ktorú som päť minút po začiatku hrania okamžite zabudol. :-)

Myslím, že sa tam nestratí, ba priam naopak....

Zatiaľ sú pocity z tejto hry vynikajúce. V každej úrovni sa skrýva množstvo výziev a tajných skrýš. Dokonca mám taký pocit, že som ani všetky neobjavil. Mám nutkanie sa vracať do vyšších poschodí a celé ich znova prechádzať, pretože tam skrátka ešte niečo musí byť. A obvykle sa neskôr dozviem, že tam aj niečo bolo. Skrátka, Almost Human sú veľkými fanúšikmi Dungeon Master a klasických dungeonov a z Legend of Grimrock je to cítiť na každom kroku. Každý jeden štvorček kričí – toto je pocta klasikám minulého storočia, ktorá však výborne funguje i v dnešnej dobe. Mimochodom, autori sú si dobre vedomí žánrových jemností a občas na hráča krásne požmurkávajú. Ako keď som skočil do jednej jamy (áno, dobrovoľne, často tam nájdete zaujímavé veci) a na zvitku našiel napísané, niečo v zmysle – Tiež ma naštvalo, keď som sem skočil a nič tu nenašiel...