Svet Adenu bol jedným z posledných výkrikov do sveta
RPG spoločnosti SSI. Dlhé roky ich tento žáner živil a prinášal im slávu
a fanúšikov (spolu s hardcore stratégiami a vojnovými
simuláciami). Lenže trh s hrami sa začal drasticky a radikálne meniť
(a SSI vydávať podivné strašnosti ako Death Keep). Prišiel Doom a zdalo
sa, že hráči túžiaci po družinách, kobkách a rozsiahlych fantastických
svetoch sa kamsi prepadli. Zmizli. Alebo...možno...bola kvalita posledných
titulov tejto spoločnosti nie práve najlepšia. Aj keď to je tiež otázka
perspektívy. V každom prípade, neúprosný svet Adenu vyvrhol na naše
obrazovky ešte dve hry. Dve v jeden rok. Každá svojim spôsobom zaujímavá.
Entomorph určite potešil každého arachno- a iného
hmyzo-fobika, svojim podivným prostredím, kde príbeh a chrobáky šli ruka
v ruke. Príbeh, v ktorom nám hlavný hrdina, projekcia samotného
hráča, mutoval v čosi... Nuž, aby som toho veľa nevykecal, skrátka čosi
nechutné. Ono sa to totiž má tak, obyvatelia ostrova Phoros si žili krásny
a pohodlný život. Všetku prácu za nich odpracovali domestifikované
chrobáky nazývané „jagtera“. Jedného dňa však chrobáky zmiznú a úroveň
života na ostrove prudko klesá. Lenže miestna šľachta (ako to tak býva) sa
nemienila vzdať svojho blahobytu a večného pohodlia. Prišli preto so
zaujímavým plánom – nektárom, ktorý mení všetkých ľudí na nechutné
a neovládateľné príšery vzdialene pripomínajúce „jagtery“. Zaujímavý
koncept, postavený na plynulej akcii – dnes by sme povedali trochu diablovského
strihu, avšak toto bolo ešte pred vydaním Diabla. Skôr ako k RPG by sme
mohli Entomorph prirovnať k akčnej adventúre, keďže tu vlastne neexistujú
žiadne štatistiky, ktoré by si hráč mohol zlepšovať. Hrdina sa len postupne
mení v chrobáka a je na hráčovi a jeho rozhodnutiach, kam až
táto zmena dospeje.
Nuž a potom tu máme druhú hru z tohto sveta.
Thunderscape bol vydaný nejaký čas pred Entomorphom (v historickom poradí, je
však prvou). Na rozdiel od neho, je Thunderscape čistokrvné RPG
v klasickom strihu. Dokonca po dlhšej odmlke prináša ťahové súboje, ktoré
majú veľmi blízko k Wizardry 7. Thunderscape sa odohráva tiež vo svete
Aden. Bol to zlatý vek pre Aden, akási forma industriálnej revolúcie.
Obyvatelia objavujú silu pary a strelných zbraní. Kombinujú ju zo svojimi
znalosťami mágie. Vo veľkom začínajú vytvárať parné stroje a pomaly
rozvíjajú možnosti tejto technológie. Táto fúzia mágie a parnej
technológie sa nazýva „mechamágia“. Skrátka bol by to zlatý vek jedného sveta,
keby nebolo udalosti zvanej Darkfall (mimochodom, rovnaká udalosť zapríčinila
zmiznutie „jagterov“ v Entomorphe). Slnko zmizlo z oblohy. Udalosť,
ktorá priviedla na svet skazu a ničenie, spolu s ňou prazvláštne
tvory známe ako „nocturnals“. Ich postupu do Severných krajín zabránil štít,
ktorý sa rozprestieral v Skellonovom priesmyku. Avšak, noctrunalom sa
podarilo ovládnuť pevnosti a štít a teraz im už nič nebráni rozpútať
peklo v ostatných častiach krajiny. Nič, až na malú skupinku dobrodruhov –
rytierov, ktorí jediní môžu postup nocturnalov zastaviť. Chce to len maličkosť,
opäť aktivovať štít.
Základ sa dozvedáte z intra, ktoré je tiež zvláštne.
Jednak jeho rozprávačské vystavanie je vynikajúce – naliehavosť a nutnosť
vydať sa na cestu vás doslova navnadí na hru samotnú. Čo je však na ňom
podivné, je jeho vlastné stvárnenie, ktoré sa odohráva v malom okienku
uprostred čiernej obrazovky. Nie, to intro, ktoré môžete vidieť, nie je zle
konvertované, to je autentický výzor, tak ako vám ho prezentuje hra! Outro je,
mimochodom, na tom kvalitatívne veľmi podobne.
V Thunderscapee sa na svet pozeráte vlastnými očami. Je
to 3D RPG, možno by bolo lepšie napísať dungeon, ale trochu by sme zavádzali.
Áno, väčšinu času strávite v jaskyniach, pevnostiach a podzemiach,
ale na začiatku sa nachádzate na voľnom priestranstve, pod tmavou oblohou. Hra
má povesť – a právom – veľmi zabugovanej záležitosti. To je pravda. Preto
možno množstvo hráčov odradila. A je to škoda. Pod tým nánosom chýb sa
totiž skrýva zaujímavá a atmosferická hra. Mal som ju – a mám – rád.
RP systém je veľmi jednoduchý a ľahko pochopiteľný. Neexistujú tu
povolania ako také, ale charakter si určujete na základe jednotlivých
schopností (skillov). Samozrejme, existuje tu niečo ako „rýchla“ voľba, kedy
vám hra ponúkne preddefinovaný set schopností a tie vám prezentuje ako
„povolania“. Ale čaro týchto hier spočíva práve vo vlastnom tvorení družiny. Od
základov až po jej vybavenie. Okrem základných (klasických) fantasy rás
(trpaslík, elf), ponúka aj pár vlastných, špecifických pre svet Adenu (ferrani
– zvierací humanoidný hybrid). Okrem toho, je to jedna z mála hier, ktorá
vám umožní mať v družine skutočného a nefalšovaného trolla! :-) Menom
Bert, ak si dobre spomínam.
Thunderscape má všetko, čo by malo dobré RPG mať. Bohužiaľ
má aj množstvo vecí, ktoré by mať nemuselo. Napríklad nepoužiteľnú automapu.
Zaujímavé je, že automapa je jedna z dvoch vecí, na ktorú si vždy
spomeniem, keď rozmýšľam nad chybami hry. Tá druhá sú bližšie nešpecifikované
chyby, ktoré vám občas zabránili v priamom postupe hrou. Pamätám si ako som
sa zasekol na dlhé hodiny (dni) pri akomsi vodopáde (kanalizácií, niečo
s vodou... skrátka bolo to už dávno). Bol som si istý, že som robil veci
správne. Dokonca som to vtedy aj s niekým konzultoval. Možno pozeral aj
nejaký návod. A nič. Nešlo to. Nemohol som sa dostať ďalej. Vykašlal som
sa na hru a nechal ju tak. Po niekoľkých mesiacoch som sa k hre
vrátil. Skrátka nedalo mi to, príliš ma predtým bavila. A viete čo? Áno,
všetko fungovalo na prvý krát. Stisol som tlačítko a veselo pokračoval
ďalej. Myslím, že už bez väčšieho technického záseku. Iste, ktosi by namietal,
že ani grafika nebola dokonalá, ale tieto veci ma nikdy príliš nezaujímali. Avšak
farebná paleta bola ladená do hnedých farieb. Ale to sa stalo módne až
v nasledujúcom storočí. Aspoň v niečom predbehla dobu! :-)
Často sa zvyknem zamýšľať nad tým, čo robí tú – ktorú hru
zaujímavou, príťažlivou, pokojne môžeme povedať dobrou. Odpoveď nikdy nie je
jasná. Často to však býva zaujímavé prostredie (setting) alebo výtvarná stránka
hry, prípadne oboje naraz. Myslím, že to bude prípad i Thunderscapu. Jeho
svet je zaujímavý, má zvláštnu atmosféru a v konečnom dôsledku sa
i dobre hrá. Keď hovorím o zvláštnosti, možno by bolo dobré
pripomenúť aj soundtrack, ktorý rozhodne neniesol znaky „typickej hudby pre
fantasy“ hru. Bol dynamický a prevládali v ňom gitarové rífy. Okrem
toho, ako bývalo v tej dobe zvykom, bol nahraný na disku s hrou ako
CD-audio, takže ste ho mohli počúvať vo svojom obľúbenom CD prehrávači.
Thunderscape (i Entomorph) zrejme nikdy nebudú slávne hry
ako ich predchodcovia vychádzajúci pod značkou SSI. A je to škoda.
Thunderscape určite patrí medzi zaujímavé kúsky, na ktoré snáď aspoň história
(či herní historici?) nezabudnú. Bola by to škoda. Svet Adenu má totiž patinu
originality, čo sa tak často v tomto žánri nevidí.
Mimochodom, keď už som pri tom SSI a zabudnutých hrách.
Nabudúce si možno povieme niečo o hre menom Warwind...
Entomorph je nějakým neuvěřitelným omylem často označován jako RPG, přitom se jedná o adventuru s příměsí akce. Hlavní postava nesbírá zkušenosti ani se nijak nevybavuje. Boje mi díky tomu přišly neslané nemastné (zeldoviny moc nemusím) a zejména kvůli nim jsem se nikdy nedostal dál než do čtvrtiny hry. Nicméně minimálně zasazením se jedná o velice originální kus, tak se třeba jednou konečně dokopu k dohrání.
OdpovedaťOdstrániťCo se týče Thunderscape, dohrál jsem jej relativně nedávno. Mezi klady jistě patří originální steampunkové zasazení a tahové souboje.
Záporů má bohužel hra více než dost. Automaping je nepoužitelný (mapa je zmatenější než v Terminator Future Shocku, zhruba na úrovni automapy v Cyclones, kde jsem ji díky celkem přehlednému leveldesignu naštěstí nepotřeboval). Level design často sestává se zmateně propletených chodeb a různých výškových úrovní, přičemž engine je na takové věci naprosto nepřipravený (parta se často zasekává, špatně se trefuje do úzkých prostor atd.). Hra disponuje velmi ošklivou grafikou, jednak co do stylu a druhak co do použitých barev (samé vyblité odstíny hnědé), podotýkám, že nejsem zatížený na grafiku, ale o čtyři roky starší Beholder série od stejných autorů vypadá o sto procent lépe. Vývoj postav vypadá lákavě, ale je velice neprůhledný. Nikde v manuálu se člověk například nedočte, co přesně způsobuje zvedání skillu Sword u válečníka, je tam řečeno pouze "základní šance na úspěch" tj. zásah. Moji válečníci měli skill sword přes 200 (jestli existuje strop netuším) a stejně se byli schopní při útoku poměrně často minout. Síla ovlivňuje možnost používat určité zbraně, slabé postavy mají postih na poškození a silné bonus k poškození, ale kromě dvou příkladů se člověk opět nikde uceleně nedozví, jaká je závislost síly a způsobeného poškození. U kouzel vůbec není popsáno, jak se se zvedáním skillu zvedá způsobené poškození/doba trvání kouzla/whatever. Hra také i s posledním patchem disponuje řadou veselých bugů (duplikující se trol, nefunkční tlačítka a páky, vypadávající zvuky atd.). A co mě maximálně dostalo byl fakt, že poslední ze tří obchodníků (ke konci životně důležitý kvůli nákupu výrazně lepšího vybavení) byl ukrytý v brutálně obtížně objevitelné tajné chodbě (bez návodu bez šance), logika nula.
Thunderscapu je obrovská škoda. Hra je velice originální, jenomže je (včetně informací v manuálu) šitá horkou jehlou a tak se z hlediska RPG stala labutí písní legendárních SSI.