Dojmy - Wizardry: Proving Grounds of the Mad Overlord

Kde si bol človek, keď na svetlo sveta prišlo Wizardry? V kolíske, veľmi pravdepodobne, nič netušiac o svete a už vôbec nie o nejakých počítačových hrách. Spokojne spinkajúc nezaťažený váhou sveta. Až Wizardry 6 a 7 spadajú do oblasti môjho herného obrodenia a spoznávania svetov za presklenou bariérou CRT monitora. A kde si bol, keď vyšlo moderné oživenie prvého Wizardry od spoločnosti Digital Eclipse? No to viem úplne presne...

Tu, na tomto mieste. Znudený svetom, politickým smerovaním štátu a planéty. Znechutený vývojom udalostí a mrzutý ako kus človeka, ktorý toho odohral desiatky tisíc hodín (metaforicky alebo možno aj doslova – ja to nepočítam). Digital Eclipse má na svedomí niekoľko zaujímavých archívno-historických projektov, ktoré určite robia radosť nejednému nadšencovi do hernej histórie. Kompilácie hier, interaktívne dokumenty, skrátka zaslúžená prácička. A tak sa podujali, že modernému, nevďačnému hráčovi, prinesú absolútnu klasiku. Wizardry je vo svojej podstate jeden zo základných stavebných kameňov počítačových RPG. Šuter tak základný, že sa z neho často čerpá do dnešných dní (najmä v krajine vychádzajúceho slnečného svitu). 

Až tak, že by sme na to mohli ísť opisne opačným spôsobom. Ak ste niekedy zavadili o tituly ako Elminage Gothic, Class of Heroes, pôvodný Shin Megami Tensei alebo dokonca i taká obskurita ako Valhalla Knights (PSP) je postavená na rovnakých základoch. Wizardry. Niekde sa v dizajne posunuli ďalej, niekde len pridali pár drobností, náhodne generované podzemia, ale základ ten ostáva rovnaký. Wizardry. Viete vy čo? Ani sa im nečudujem. Vo svojej podstate je tá základná herná slučka rovnako chytľavá ako v roku 1981. 

Wizardry: Proving Grounds of the Mad Overlord je grafická nadstavba pôvodného Apple II kódu hry. Aspoň to autori tvrdia pri popise hry. Ostatne dôkazom vám je bežiaca originálna hra v rohu obrazovky – alebo v jej úplnom centre. Záleží na vás ako si hru upravíte – vrátané vypnutia/zapnutia rôznych moderných vymožeností a funkcii. Nad všetkým tak beží prastará hra zabalená do moderného hávu. 

Žiadny komplikovaných príbeh nás tu nečaká. Zachraňovanie sveta? To je na čo dobré? Jednoducho lokálny panovník potrebuje získať späť amulet, ktorý mu potiahol čarodejník a ukryl sa v labyrinte pod mestom. Zozbierame (rozumej vytvoríme) teda partu šiestich ašpirujúcich dobrodruhov a vydáme sa do tmených podzemných kobiek. Smrť. Na prekvapenie príde veľmi rýchlo. Človek začne byť opatrný a postupuje len veľmi zľahka. Jeden súboj, druhý súboj... hrdinovia sa stávajú lepšími. Wizardry je hra o trpezlivosti a grinde – nie nutne v tom negatívnom zmysle slova. Vlastne ide len o to, aby sa družina stala natoľko schopnou, že si poradí s obyvateľmi temných podzemí. A že ich nie je málo! Prieskum, odpočinok, postup do vyššej úrovne, zídenie do nižších poschodí labyrintu... a tak dokola a stále. 

Ach áno, nieto nad originál...

Čo môžeme z dnešného pohľadu považovať za prežitok je level dizajn. Myslím, že nelogické zákutia chodieb a spletenec stien už dnes nikoho nenadchnú. Na druhej strane, to nič neuberá na zábavnosti samotnej hernej slučky. Áno, západné dungeony sa postupne a pomaly vyvinuli do trošku realistickejšej stavby podzemí, ale o to lepšie tak vynikne historickosť Wizardry. Jedného z tých prvých, ktorý stáli na samotnom počiatku. 

Podarený remake. Dokonca umožňujúci nahrať si vlastné portréty (ak na tom niekto trvá). Mimochodom, moja maličkosť preklopila niekoľko portrétov z Wizardry 8 – ak by mal niekto prílišné nostalgické nutkanie.

Wizardry 8 nostalgia... Veru o tom by som tiež mohol niečo napísať...