Keď v 80-tych rokoch minulého storočia Československá televízia vysielala filmy pre pamätníkov, obvykle to boli filmy, ktoré mali v rozmedzí 30 – 40 rokov (a zablúdený pamätník ma istotne opraví ak to nebolo presne tak). Nič si nenahovárajme, pôvodný Predátor (1987) budúci rok oslávi okrúhlu štyridsiatku. „Můj čas je pouho pouhé prozatím,“ a plynie rýchlejšie než by sa zdalo. Pre vyplesknutú GenZ (o Alphe už radšej pomlčíme) to je dávna minulosť ich dedov. Bolia ma kosti, ale je to tak. Predátor žije v našej pamäti, ale posledné generácie nemajú k nemu žiaden vzťah a postoj – je to vykopávka z dôb pred ich narodením. Čo ma ale dostáva oblúkom k režisérovi posledných predátorských kúskov. Dan Trachtenberg je rovesník, ten nám rozumie. A jeho dielo nasvedčuje tomu, že veľmi dobre rozumie aj problému, ktorému táto značka čelí.
Prey (2022) bol film, ktorý snáď prekvapil každého. Pre mňa sa vyšplhal veľmi vysoko na rebríčku „filmov s predátorom“ – by som povedal, že sa zaradil rovno za pôvodný film. Presun v čase, výmena hrdinu a hlavne originálne zasadenie oživili celý koncept a posunuli ho (paradoxne) do modernej doby. Lenže kam ďalej? Fanúšikovia okamžite začali špekulovať o zasadení príbehov (a masakrov) do iných časových období. Feudálne Japonsko, európsky stredovek, Prvá svetová vojna, obdobie pirátov... doba kamenná – jednoducho kopec predstáv o zasadení, ale žiadna sebareflexia. Z príbehového hľadiska nezáleží na prostredí – vždy budeme nejakým spôsobom opakovať pôvodnú premisu. Ultimátny lovec verzus bojovník, človek z daného obdobia sa musí vysporiadať s náhlym stretnutím so super-nepriateľom. O tom, že to môže byť zaujímavý pohľad nás presvedčil sám Trachtenberg v animovanom projekte Predator: Killer of Killers (2025). Ale to je presne na čo tieto nápady stačia – poviedka/krátky príbeh a kopec akcie. Opakovať celý film? Neviem – možno by to práve Dan zvládol. Namiesto toho však prišiel s úplne niečím iným.
Mladý predátor v hlavnej úlohe. Odvážne, ale logické vyústenie všetkých predátorských príbehov. Bude to fungovať? Sám som mal pochybnosti (a to málokedy odsudzujem film, či dielo skôr než ho sám okúsim). Ale prečo nie? Ostatne veľa divákov Prey v jeden moment predátorovi nadšene fandilo – vtedy keď začal kúskovať kolonizátorských frantíkov na kebab. Už tu sme mohli vidieť, že má predátor potenciál protagonistu.
Bude, funguje a je to skvelé. Dek, mladý predátor, vzrastom menší a preto odsúdený vo svojom klane na záhubu, sa bude musieť vysporiadať so smrťou svojho brata a ukázať tatkovi kto je tu ultimátnym lovcom. Veľmi zjednodušene povedané. Musí ísť na planétu, kde by žiaden živý človek neprežil a keďže spoločnosť Weyland-Yutani nemá po ruke catachancov (holt, iný vesmír ;)) na výskum tam posiela len svojich vyspelých synthov. Áno, čítate dobre. Nie, neprezradil som nič čo by nebolo známe prakticky od začiatku. Planéta, nie nepodobná Austrálii, kde je prakticky všetko maximálne smrteľné. Ideálne pre predátora, ktorý chce ukázať, že má na to byť plnoprávnym členom svojho klanu. Aby sme však náš príbeh okorenili, Dek narazí na kus syntha menom Thia (výborná Elle Fanning). Mimochodom, touto premisou Dan Trachtenberg šalamúnsky vyriešil prístupnosť filmu. Mnohí sa zarazili, že Badlands bude mládeži prístupný. A keď sa pýtate prečo – odpoveď je teraz jasnejšia než kedykoľvek predtým – vo filme nie je vlastne žiaden živý človek. Ako už vieme od starých čias animovaných seriálov – pokiaľ sa krájajú, dekapitujú na kusy roboti – všetko je v najlepšom poriadku. :-)
Choreografia akčný scén je plynulá a prehľadná. Nádherná kamera ponúka až dych berúce zábery na panorámu planéty. Až sa nechce veriť, že to nie je skutočné. Vizuálne efekty sú tiež prvotriedne. Obzvlášť oceňujem prácu na Dekovi – uveriteľnosť jeho charakteru je vynikajúca. Za čo si pochvalu určite zaslúži aj novozélandský herec Dimitrius Schuster-Koloamatangi, ktorý bol základnou vrstvou charakteru Deka.
Príbehovo síce film stavia na opakujúcich sa témach a motívoch, avšak sú miesta, na ktorých dokáže príjemne prekvapiť. Aspoň ja som jeden obrat úplne nečakal až do momentu kedy mi došiel. A toto „dochádzanie“ sa udialo zhruba v momente, kedy si to uvedomil aj hrdina filmu. Čo si myslím, že bolo úplne perfektné.
Neuveriteľné, ale pre mňa to Dan Trachtenberg opäť dokázal. A jeho druhý predátorský film sa vyškrabal - v mojom rebríčku obľúbených filmov tejto značky - hneď za Prey. V tento moment by som sa možno ani nebál zveriť Danovi kombináciu dvoch najznámejších filmových monštier. Myslím si, že by to zvládol lepšie ako jeho predchodcovia. Možno však ešte nenastal ten správny čas. Uvidíme.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára