Marketing okolo tejto hry vám bude tvrdiť, že je to remaster jeden veľmi starej klasiky, ktorá autorov v detstve veľmi bavila. Kdesi dávno, koncom 80-tych rokov existovala hra menom The Eternal Castle. Vydaná v roku 1987, ostala akosi zabudnutá v prepadlisku dejín. A naši autori sa rozhodli, že ju prinesú dnešnému publiku. Mno, tak tomu prosím ani na chvíľu neverte. Je to však práve táto kampaň, ktorá trochu rozhodila niektorých obyvateľov internetu. Pravda, je trochu nešťastná, rovnako ako pokus autorov narvať zmienky o hre do archívov a databáz, ale... Stalo sa. Medzi nami mágmi, ono by sa to dalo vybaviť šikovnejšie a bez zbytočného falšovania histórie. Pretože The Eternal Castle to nepotrebuje.
Už pri sledovaní traileru vám bude jasné odkiaľ fúka vietor inšpirácie a nemusíte o hre ani nič čítať. Klasiky ako Another World, Flashback či kúsok z Perzského princa. Hra sa vyznačuje jemnou animáciou a vyšperkovaným vizuálom inšpirovaný primitívnou jednoduchosťou prastarej CGA grafiky. Na každej obrazovke na vás číha nejaké nebezpečenstvo, nejaké prekvapenie a prekážka, ktorú treba šikovne prekonať. Na mnohých nájdete – ak sa budete dobre pozerať – i nejakú tú odbočku k miestam nepovinným. Autori dokonca tvrdia, že sa vám po prvom dohraní vo svete otvoria i ďalšie malé textíky alebo udalosti, ktoré ste pri prvom hraní nemohli vidieť. Aj im to verím. Po dohraní hry mi to totiž nedalo a pozrel som sa na pár videí. Každý z tých ľudí to hral trochu inak ako ja, a objavil po ceste čosi iné.
Ono totiž v každom hernom svete, ktoré sú v hre štyri, môžete nájsť nejaký ten predmet, ktorý vám uľahčí cestu hrou. Záleží koľko sa budete zdržiavať na ceste k záverečnému bossovi hry. Špeciálna zbraň, plášť vďaka, ktorému sa lepšie skryjete, malá regenerácia života a tak ďalej. Váš hrdina – muž či žena – môže používať širokú škálu zbraní, ale často si vystačí aj s vlastnými päsťami. Vlastne, celý ten súbojový kolotoč mi trochu pripomínal Nidhogg. S tým rozdielom, že Nidhogg mal oveľa presnejšie a jemnejšie ovládanie. Pretože ak by som mal označiť nejakú chybu The Eternal Castle, tak by to bolo trochu lenivé, málo responzívne ovládanie. Je možné, že je to zámer, avšak zámer, ktorý sa míňa účinkom. Človek nakoniec pristúpi na túto hru – ako sa hovorí, človek si zvykne na všetko, aj na smrť, ale ak vám postavička zahynie len kvôli jemnej neresponzívnosti ovládania... Povedzme, že to dokáže človeka rozčertiť do červena!
Pri pohľade na jednotlivé obrazovky som si stále hovoril, ako nádherne to vyzerá a pritom je to také hnusné. Naozaj by ma zaujímal pohľad niekoho, kto nevyrastal a nikdy neprišiel do styku s jednoduchou CGA (prípadne príbuznou) grafikou. Spôsob akým sa autori hrajú s obmedzenou paletou, ako budujú atmosféru jednotlivých obrazoviek je priam ukážkový minimalizmus. Celkovú atmosféru strateného sveta výborne dopĺňa synthwave soundtrack ozývajúci sa len v tých pravých momentoch.
Za 5.99€ dostanete vynikajúcu zábavu, ktorá vám vydrží minimálne tie tri hodiny. Ak patríte medzi lovcov trofejí, či detailných vyzobávačov všetkého v hre, tak určite vydrží o nejakú tú ďalšiu hodinku – dve navyše. A to je za cenu obeda, príjemný kus zábavy. Rok 2019 nám z herného hľadiska, tak začína veľmi pekne – reminiscenciou na staré hry, avšak s kúskom moderného dizajnu zapleteného do jeho herných mechaník.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára