nedeľa 30. júna 2019

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor - This is the end...

Bola to len chvíľa. Chvíľa, ktorá sa nám akosi pretiahla na takmer tri roky. Lenže všetko sa raz nachýli ku koncu. A tak sa mi po dlhých mesiacoch odkladania, hrania a odkladania konečne podarilo dostať sa na koniec jednej z posledných počítačových Dungeons & Dragons hier, u ktorej som mal rest. Teda, aby som pravdu povedal. Tých D&D hier, ktoré som nedohral ešte pár bude, ale tie už príliš nestoja za to. Takto z prvej mi napadá hrôza Daggerdale z roku 2011 a nie úspešný pokus o prevedenie piatej edície Sword Coast Legends z roku 2015. Ruins of Myth Drannor však bola pokorená. Stálo to však za to?



Áno – nie. Oboje. Tak nejako všetko v jednom. V konečnom dôsledku je mi aj celkom ľúto, že už je koniec. Ruins of Myth Drannor si totiž drží náladu a pocit z hrania Dungeons & Dragons veľmi verne. Máte tu svoju družinu, každý člen je iný – vlastnoručne vytvorený, túlate sa v neznámom, nebezpečnom svete a objavujete jeho okolie. Na začiatku hry je vaša družina štvorčlenná, ale stretnete aj ďalšie postavy, ktoré vám ju rozšíria na klasických šesť členov. Skrátka v tomto ohľade nie je možné hre takmer niečo vytýkať.


S nimi budete skúmať ruiny bájneho Myth Drannoru. Zisťovať osudy jeho obyvateľov a samozrejme, budete sa snažiť prísť na to, aké zlo sa to pod jeho ruinami prebúdza. Nájsť titulárny „pool of radiance“ však nebude také jednoduché. Ako v každom podobnom dobrodružstve i tu budete musieť preliezť množstvo kobiek, nájsť neuveriteľné množstvo kľúčov a naučiť sa nejaké to magické slovo. Všetky tieto propriety hra obsahuje a všetko by bolo absolútne fajn keby...

Hra má obrovské podzemné priestory. Alebo ak chcete, v slovníku RPG – dungeony. Stačí sa pozrieť na mapu jedného z nich. Väčšinou sú veľké, rozťahané a rovnaké. Hra využíva pre všetky podzemia rovnaký set grafiky. Niekde postupu bránia na kľúč uzamknuté dvere, inde potrebujete poznať špeciálne magické slovo, prípadne je prístup do poschodia z inej časti podzemia. Čo je fajn prvých niekoľko hodín hrania. Potom to už začne byť otravné a neinšpiratívne. Vlastne zistíte, že čokoľvek urobíte, kamkoľvek vkročíte, všetko bude úplne rovnaké.


Keď sa potom po desiatkach hodín v podzemí dostanete opäť na povrch Myth Drannoru, je to ako facka – opäť cítite z hry radosť z objavovania a hľadania čohosi nového. Dlho sa však z toho tešiť nebudete. Hra vás strčí do rovnakých dungeonov pár hodín na to.

S tým je trochu spojená aj degradácia „backtrackingu“. Hra ho má najmä v spojení s vedľajšími úlohami. Čo je z môjho pohľadu celkom fajn. Niečo si zapíšete a napokon zistíte, že na tých miestach je ešte niečo nové. Super... by to bolo, ak by dizajn podzemí bol rozumnejší a kreatívnejší. Napríklad, takto vám nejaká postava, ktorej ste pomohli, povie, že ju nájdete v Deep Halls a... Oukej. Najprv sa musím nejako do Deep Halls dostať. V pokročilejšej fáze hry je tu niekoľko spôsobov ako si uľahčiť cestovanie do určitých miest. V nich sa však už musíte pohybovať klasicky. Takže sa za nejaký dlhší čas dostanem do Deep Halls a potom ich musím preliezť, aby som našiel to čo potrebujem. Verte mi, nie je to zábava.


A neprispieva k tomu ani nemožnosť posunúť výhľad obrazovky ďalej za vlastnú družinu. Váš výhľad je zamknutý na jej blízke okolie. Celá družina sa musí posunúť, aby ste videli čo je ďalej. Preto ani nemôžete kliknúť niekam na mape a nechať družinu, nech tam dobehne sama. Keď tak nad tým uvažujem, to by značne spríjemnilo prechádzanie tými veľkými, nekonečnými podzemiami. K ďalším technickým problémom patrilo podivné správanie sa nastavenia formácie. Občas sa jej hra držala, občas sa to celé rozsypalo a hlavne – postavy sa motali a niekedy nevedeli kde sa majú postaviť. Čo niekedy vyvrcholilo tým, že čarodejník na začiatku súboja v úzkej uličke stál vpredu a bojovník niekde vzadu. Čo ako poznáte Dungeons & Dragons, často nie je úplne ideálna pozícia.

Na druhej strane, ťahové súboje sú presne to čo patrí k svetlým stránkam hry. Jednoducho pri družinovom zoskupení chcete mať ťahové súboje. Chcete mať dostatok času premyslieť si každý pohyb, každú akciu a pozíciu vašich i nepriateľových postáv. Samozrejme s tým sa spája i pomalšie tempo hry, ale to nie je niečo čo by som hre vytýkal. To je len konštatovanie zrejmého faktu.

Situácie keď začal súboj a protivníkovi mágovia vás okamžite zasypali fireballmi... mi veľmi pripomínali staré-dobré časy s „gold box“ hrami. Základná taktika platí i v prípade tejto hry. Prvé čo musí z protivníkových postáv preč sú mágovia a kňazi. Ak si teda nechcete ešte viac zavariť.


A toto vie veľmi často i protivník. Čo ma dostáva k možno jedinej maličkosti, ktorá mi na spracovaní súbojov trochu vadila. Spôsob akým bol riešený, resp. neriešený tzv. „attack of opportunity“. Neviem či je to podľa pravidiel ako boli napísané pre Dungeons & Dragons tretiu edíciu alebo je to ústupok od autorov hry. Jednoducho „attack of opportunity“ platil len v prípade, že boli postavy v priamom súboji – nie ak tesne okolo seba prechádzali. Čo často vyústilo do situácie, kedy sa protivníkov bojovník jednoducho cez všetky ostatné postavy dostal k môjmu čarodejníkovi. A pre Micka čarodejníka to bolo vtedy veľmi bolestivé. :-)

Možno ste si všimli, že na adresu hry podávam skôr negatívne dojmy. Ale predsa, je v nej niečo čo ma k nej stále vracalo. Možno je to neurčité dedičstvo z obdobia klasických D&D hier. Možno za to môže ten Pool of Radiance v názve. Možno Forgotten Realms. Možno... no možno je to v jadre naozaj dobrá hra, ktorá mala nešťastie pri vývoji. Málo času? Šetrenie na miestach kde nebolo rozumné šetriť? Netuším. Napriek tomu, že ma na mnohých miestach frustrovala, často nudila, po jej dohraní ostalo trochu prázdne miesto. Konečne je koniec. Už sa k nej nemusí vracať. Už nemusím rozmýšľať čo bude ďalej. Koniec. I keď hra vás i po záverečnej animácii nechá voľne sa pohybovať po svete a dokončiť všetky vedľajšie úlohy, na ktoré ste narazili. Ale úprimne, kto by to robil? :-)


Mimochodom, moja záverečná poznámka bude patriť k spusteniu hry pod Windows 10. Hra ide spustiť bez problémov, akurát má vo zvyku silne lagovať v otvorenom inventári. Čím viac predmetov v inventári zobrazuje, tým je pohyb myšou trhanejší a nepresnejší. Jedna z mála veci, ktorá ma občas privádzala k zúfalstvu. Riešenie na ňu som počas tých rokov však nenašiel. Treba skrátka zatnúť zuby a prehrýzť to. Ostatne to možno platí pre mnohé časti tejto hry.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára