utorok 1. novembra 2022

Dojmy - Return to Monkey Island

Nostalgia. Čím je človek starší, tým častejšie sa mu pletie pod nohy. Spomína na časy, ktoré boli tak nejako jednoduchšie. A často to naozaj nebýva ilúzia. V mladšom veku máme proste jednoduchší pohľad na svet a ten sa s nami v spomienkach prelieva i do toho staršieho spomínania. Ron Gilbert a Dave Grossman sa rozhodli, že nám to spomínanie zase trošku okorenia. Nie, nebude to žiaden remake ani remaster – chvála všetkým bohom, ale poriadne pokračovanie dlhoročnej ságy menom Monkey Island. Je na čase sa vrátiť ku koreňom herného vyčíňania niektorých z nás. 

Hneď na začiatku však musím povedať, že som tak trochu autorskú dvojicu podcenil a trocha sa za to hanbím. Po oznámení som sa totiž bál, že si Gilbert a Grossman nabehnú na moderné rozprávačské trendy a budú mať potrebu vysvetľovať a rozuzlovať veci, ktoré to z princípu nepotrebujú. Ako napríklad predložiť hladnému publiku to povestné tajomstvo Opičieho ostrova. Alebo sa pokúsia nejakým spôsobom zamiesť s predchádzajúcimi dielmi, na ktorých sa už kreatívne nepodieľali. Nič také sa nedeje. Návrat na Opičí ostrov je láskyplný odkaz a modernizovaná verzia starých známych point-and-click postupov, pričom nestratila nič zo svojho starodávneho šarmu.

Navyše všetko ostalo Guybrushovej histórii nedotknuté, všetko sa odohralo ako sa malo (dokonca i ten nešťastný štvrtý diel). Dokonca i ten Návrat sa s týmito očakávaniami hrá hneď od samotného začiatku. Kde na oko sledujeme Guybrusha a LeChucka z konca druhého dielu Monkey Island, v známom zábavnom parku... Akurát tu niečo úplne nesedí. Dialógy prebiehajú trochu inak a ich rodičia nie sú ich rodičia... A vy si hneď od začiatku hovoríte... Hmmm, zaujímavé, som zvedavý kde bude mačka zakopaná. 


Malý Guybrush totiž nie je Guybrush, ale Boybrush... syn nášho najslávnejšieho a najmocnejšieho piráta aký svet počítačových hier poznal. Spolu s kamarátom Chuckym (ktorý tiež nie je LeChuck) sa hrajú na príbeh, ktorý Boybrush pozná z rozprávania svojho tatka. Gilbert a Grossman tak nádherne nadväzujú na koniec svojho druhého dielu, bez toho aby na neho nadväzovali priamym spôsobom. Všetko v živote Guybrusha sa stalo tak ako si to starší hráči pamätajú (niektorým sa to páčilo viac, niektorým menej) a my sa veľmi prirodzeným spôsobom dostávame k novému dobrodružstvu, ktoré sa odohráva po všetkých tých dlhých rokoch. A stále nám tu ostáva pekná medzera, ak by sa chcel náhodou (čo sa asi nestane, ale predsa) niekto vrátiť k relatívne otvorenému koncu Tales of Monkey Island.

Návrat nemôže existovať bez nostalgického pocitu. Všetko sa to začína v momente keď Guybrush začne rozprávať svoj príbeh. Známou titulnou obrazovkou s pohľadom na Melee Island... a hudbou. Neviem prečo, a netuším či sa to stalo aj niekomu inému, ale... v ten moment mi niekto pri počítači musel začať krájať cibuľu. Inak si neviem vysvetliť tú reakciu organizmu na túto (inak úplne obyčajnú) úvodnú obrazovku. Nehovoriac o tom, že táto nečakaná reakcia zintenzívnela v momente keď v titulkoch nabehli mená Peter McConnell, Michael Land a Clint Bajakian... Úprimne ma to vystrašilo a chvíľu som rozmýšľal či si nemám začať zháňať rakvu alebo niečo. Asi sa blíži koniec. Neblíži! Teda dúfam. Niektoré veci sú však trošku iné. Grafika napríklad.


Už sú to nejaké roky čo sa snažím nesúdiť veci, ktoré som si nemal šancu ohmatať. Ale predsa, keď som videl prvé video a pár obrázkov (z vtedy ešte nevydanej) hry, nevedel som čo si mám o tom myslieť. Nebol som z toho práve nadšený, ale... Nie, nechodil som nadávať Ronovi na twitter, ani na jeho webovú stránku. Nie som idiot. Dúfam. Return to Monkey Island som si pekne kúpil. Zapol. A... wow! Tej hre to sekne viac než som si myslel. V pohybe je to neuveriteľne štýlové a na mnohých miestach veľmi pekné. Dokonca (a to si uvedomíte v momente, pokiaľ si spomeniete na Tales), dizajn niektorých postáv je veľmi podobný ako v epizodickej sérii od Telltale (Elaine napríklad).

I keď v novom vizuálnom šate, stále je to vo svojom jadre Monkey Island. Autorský rukopis sa v ňom nezaprie. A to je – myslím si – na tom to najdôležitejšie. Celá séria vyrástla spolu s jej autormi a z každej jednej obrazovky, hlášky a príbehového obratu je cítiť ducha ľudí, ktorý hru vytvorili.


Celá tá sranda – a že si jej užijete celé veľhory – má pre mňa nesmierne osobný rozmer. Monkey Island vždy patril medzi moje obľúbené série, ale... je to práve The Secret of Monkey Island a Maniac Mansion, kde som si prvý krát začal prekladať (so slovníkom v ruke) vety a snažil sa pochopiť so svojim dvanásťročným mozgom, všetky tie narážky, vtipy a obraty, na ktoré som v hre narazil. Pár rokov na to prišiel Curse of Monkey Island a s ním vynikajúci dabing. 

Autori Opičieho ostrova pomaly starnú – ako mi všetci (čo narobíš) – a tak nejako s tým vekom a rozhľadom prichádza i trošku odlišné vnímanie každodennej všednosti. A chápanie vecí akou je konštrukcia príbehov, ich šírenie a zabúdanie. Return to Monkey Island je vlastne o tom, kam vás dovedú všetky vaše skúsenosti, o predávaní pochodní (svojim spôsobom) tej nešťastnej, stratenej Gen Z a zároveň návratom do známeho sveta (okom aj sluchom) pre tých odrastených Gen X nešťastníkov. Meta naratív, ktorý sa nesnaží odhaliť, čo vlastne je to tajomstvo Opičieho ostrova, pretože to nikdy nebolo a nebude dôležité (len si spomeňte ako to dopadlo, keď sa o to pokúsili tvorcovia prekliateho štvrtého dielu – meh). Gilbert a Grossman toto dobre vedia a vy to vlastne viete spolu s nimi už od začiatku. Vlastne celý čas len čakáte kam tie zamotané nite Guybrusha dovedú, čo bude ten háčik... A... stálo to za to!


Mimochodom, na začiatku vás hra vyzve vybrať si „obtiažnosť“ – v úvodzovkách, ona to totiž nie je obtiažnosť, ale limitácia počtu puzzlov, ktoré na vás hra vypustí. S pokojným svedomím vám môžem odporučiť tú ťažšiu. Získate tak viac zaujímavejších puzzlíkov a problémov na riešenie a hru si užijete ešte viac. Ostatne, Return to Monkey Island je moderná hra, takže prevažná väčšina problémov je v zásade veľmi logická. Navyše v hre máte prirodzene zabudovanú nápovedu, keby ste sa naozaj zasekli, nie je problém ju kedykoľvek použiť. Napríklad, ak by ste chceli zistiť, na ktorého čerta vám je tá zbroj pre koňa! ;-)

Return to Monkey Island je druhá hra z posledného roka, ktorá mi privodila rovnaký pocit z hrania sa na počítači, aký som zažíval začiatkom 90-tych rokov. Prečo už tie pocity nemám pri iných, nových hrách. Netuším. To by bol problém možno na samostatnú debatu alebo nejaký ten filozoficko-herný podcast. Pocit radosti, objavovania a prežívania príbehu s chodiacou karibskou katastrofou menom Guybrush Threepwood. Možno je to ten vtip a nadhľad, možno ten veľmi podarený dabing (i keď začiatkom 90-tych rokov moje hry nerozprávali ;-)), a možno je to len tá číra esencia hrateľnosti. V každom prípade bol Return herným zážitkom za ktorý som nesmierne vďačný. 


(Čože? Ah, že ktorá bola tá prvá hra čo mi privodila ten pocit zo začiatku 90-tych rokov. Nechám vás hádať? Nie! Predsa, Teenage Mutant Ninja Turtles: Shredder's revenge! Tiež by som jej asi mal venovať pár viet...)


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára