Pohyblivé obrázky #1

Čo si robil keď Corona zaklopala na dvere? Cez týždeň home office... a poviem vám, že nič nenahradí komunikáciu ksicht ku ksichtu, obzvlášť ak chcete aby sa vyhlo nedorozumeniam, zlému pochopeniu písanej komunikácie a iné srandy. Dva dni home officu sú fajn – pokiaľ si to vyžaduje špecifická úloha. Tri týždne? Bolí to... a to som pritom introvert, ktorý sa zaobíde bez dlhodobého bratríčkovania s inými ľuďmi. :-) Corona mi dáva vedieť; nie tak úplne chlapče! A mimo práce? Pokiaľ je tak pekne ako bolo tento víkend, tak samozrejmá je prechádzka – pokiaľ nám nezakážu aj to! Opäť platí rovnaká pravda ako pri home office. Jeden by si myslel, že ho herný koníček vychoval sedieť na zadku a 24 hodín sa hrať. Chyba! Po týždni bez exteriéru som si išiel vyhryznúť nohy. Potrebujem slnko, potrebujem nasávať jeho lúče plnými dúškami... Corona necorona. Aspoň raz za čas. Nuž a potom je tu ešte problém s rúškom. Funím v tom jak Darth Vader, pretože mám neustále pocit, že môj organizmus nedostáva dostatok vzduchu. A to radšej nespomínam svoje druhé očné príslušenstvo, ktoré je 50% prechádzky v hlbokej hmle a človek riskuje zrazenie autom alebo druhým človekom. Bum. Ale prejdime k príjemnejším zábavám, ktoré sa dajú počas corony dobiehať... Dnešná kapitola má názov, na čo čumím (čo hrám, bude nabudúce) alebo pohyblivé obrázky v akcii.


Baahubali

A začneme pekne z ostra. Skoro štvorhodinovým eposom o indickom superhrdinovi. Alebo čo som to vlastne videl. Rozprávame sa tu v podstate o dvoch filmoch Baahubali: The Beginning a Baahubali 2: The Conclusion. Áno, presne tak sa volajú – aspoň v tej verzii, v ktorej som ich videl. Indická blockbuster kinematografia. Je to zábavné, chcene a na mnohých miestach nechcene. Ale! Nechcene znamená, že to hodnotí Stredoeurópan, ktorý je tak vzdialený od cieľového publika ako je to len možné. Iná mentalita, iné vnímanie toho čo je uveriteľné a možné. Film vás vie očariť nádhernými zábermi, ale i veľmi priemernými (možno až strašnými) trikovými efektami. Prvý diel je plný tanca, piesní, ktoré v druhom diely ustúpia do pozadia a prenechávajú priestor akcii.

Je to vlastne rozprávka, legenda, epos o princoch, mocných princeznách a kráľoch s nadľudskými schopnosťami, ktoré by im aj Superman závidel. Väčší ako ľud, ktorému vládnu. O láske, závisti a túžbe po moci...a najmä o prehnaných akčných scénach. Keď už ich spomínam, ako obyvatelia internetu ste už možno o tomto filme počuli, keď ste narazili na krátku ukážku zo záveru druhého filmu. Vojaci vybehnú na ohnutú palmu, chytia sa za ruky do reťaze a nechajú sa vystreliť ponad hradby mesta. Počas letu sa zrolujú do efektnej štítovej gule (on je to skôr valec, však) a v efektnom spomalenom zábere dopadnú na hradby. Áno, to je Baahubali!

Baviť sa na ňom nebude každý. Záleží či k filmu pristupujete so sebe stredným „to aj naša pokleslá kultúra je lepšia“ prístupom alebo je vaša myseľ otvorená aj inému pohľadu na veľkolepú akciu, inému vnímaniu toho čo je považované za zábavné. Áno, filmu by prospelo ak by bol viac prestrihaný. Áno, občas sú v scenári podivné skoky. Áno, koniec prvého vám rovno povie – ešte sme neskončili, koniec sa dozviete za rok... (teda v našom prípade, už rovno v druhom filme) Zároveň prvý film nemá nejaké uspokojujúce vyvrcholenie. Len si tak skončí... A málo Avanthiky, obzvlášť v druhom diely nie je takmer vôbec! :-)

Star Trek Picard

Rozhodne lepšie ako prvá séria Discovery. Vo všeobecnosti skôr prevláda sklamanie nad celkovým dojmom ako nadšené pozitívne juchanie. V tejto verzii Hviezdnej flotily a vesmíru mi chýbala základná paradigma Roddenberryho vízie Star Treku – utopistický optimizmus, viera, že ľudia dokážu byť lepšími ako sú v našej skutočnej realite. Viera, že sa ľudia dokážu zmeniť a tú zmenu dokážu preniesť ďalej. A to napriek tomu, čo všetko sa deje v tom našom svete reálnom. Autori sa obhajujú tým, že sa zmenila doba – sci-fi vraj vždy reflektovalo vo svojich príbehoch dobu autorov a tak podobne. Roddenberryho Star Trek vznikal v dobe, kedy bola segregácia medzi „čiernymi a bielymi“ obyvateľmi USA stále živá; v dobe Vietnamskej vojny... v dobe, ktorá nebola o nič lepšia ako tá naša. Ľudia ostanú ľuďmi, ale ich charaktery sa práve tvoria na pozadí tohto optimizmu – nie všetko je dokonalé, ale snažíme sa, aby bolo. Preto je dnes Star Trek: Deep Space Nine tak vysoko cenená séria. Pretože napriek optimizmu, ktorú predstavuje Spojená federácia planét, dokáže riešiť aj reálne problémy a nebojí sa ukazovať postavy so svojimi chybami a pochybnosťami. Robí to však bez toho, aby úplne zrúcala Roddenberryho trekovský pozitivizmus.

To autori Star Trek Picard nedokážu. Skôr nechcú, pretože to považujú za zastarané? Neviem, tu už len zbytočne hádam. Ale vždy si pritom spomeniem na Prelude to Axanar, ktorý dokázal Roddenberryho ducha Star Treku zachytiť i na pozadí vojnového času.

Príbeh Picarda prestal dávať zmysel čoskoro po jeho začiatku. Namiesto toho, aby sme rozprávanie využili na niečo zaujímavé – dostali sme variantu príbehu o tisícročnej hrozbe umelých stvorení pre život v galaxii. Dostali sme... Mass Effect. Zachraňovali sme vesmír pred hrozbou tak strašnou, že by to neohrozilo len Federáciu, ale všetky živé bytosti v ňom. Preháňam? Nepreháňam. Navyše mám pocit, že Brent Spiner (Data) mal v zmluve klauzulu, ktorá potvrdzovala účasť na seriály len v prípade, že bude môcť dať definitívnu bodku za účinkovaním svojej postavy v tomto vesmíre. Záver bol sentimentálny a z nás citliviek vymačkol kúsok vody, ale v konečnom zúčtovaní nedával žiaden zmysel. A to do toho počítam aj reakciu ľudí, ktorí nemajú taký vzťah k Star Treku ako moja maličkosť.

Star Wars: Clone Wars (7. séria)

Stalo sa, čo už nikto nečakal. Disney kvôli svojmu novému kanálu ešte na posledný raz otvoril stavidlá klonových vojen. Seriál, ktorý nezačal veľmi dobre. Mnohí videli možno len onen animovaný pilotný film a prestali mať okamžite o „Clone Wars“ záujem. Pravda, nebol to dobrý štart. Lenže ako išiel čas, seriál sa stával lepším a lepším. Dokonca si myslím, že poskytol Anakinovi Skywalkerovi rast, ktorý mu prequelové filmy nedokázali dať.

Siedma séria pokračuje v nastavenom trende. Prichádza s príbehovými oblúkmi, ktoré sa dotýkajú vždy niektorých charakterov. A vo svojich mantineloch ich spracúva veľmi dobre. Prvé diely sa venovali špeciálnej jednotke klonov menom „Clone Force 99“ alebo tiež „Bad Batch“. Druhá časť nám zase ukazuje, čo robila Ashoka Tano po tom ako opustila rád Jediov. To najlepšie nás však podľa všetkého ešte len čaká.

Ak ste predtým Clone Wars sledovali, určite sa nie je čoho báť. Siedma séria sa zatiaľ rysuje veľmi dobre. Ak ste nikdy Clone Wars nevideli, neviem či má zmysel začínať práve tu. Alebo možno vás nikdy nezaujímali Star Wars – pokojne môžete potom siedmu sériu ignorovať. :-)

Harley Quinn

Nie ten film..., animovaný seriál zo streamovacieho kanálu DC. Animovaný seriál pre dospelých. Prekvapivo dobrý, za predpokladu, že máte náladu na čierny, prehraný humor, ktorý umne poľudšťuje vraždiacich sociopatov. Je to trochu ako Saints Row... mi pri sledovaní napadlo.

Harley sa rozišla s Jokerom a chce si spraviť vlastné meno na mape super zloduchov. Pritom sa nasťahuje k Poison Ivy a... my sledujeme ich šialené, neuveriteľné a často naozaj veľmi vtipné lapálie.

The Grand Tour presents Seamen

Mno, áno. Špeciál tria Clarkson, Hammond a May, ktorý nie je tak ani o autách, ale o krajine, cez ktorú títo traja šaškovia cestujú. Z Kambodže do Vietnamu. Krásne zábery krajiny, striedajú prieky, ktoré si protagonisti navzájom robia, vtipné i trápne situácie, do ktorých sa dostávajú a celé do veľmi rýchlo odsýpa. Myslím, že Seamen sa dá pokojne zaradiť k tým vydarenejším špeciálom týchto troch motoristických klaunov.

Nabudúce niečo o hrách, sľubujem! :-)