Nokia N-GAGE

Svet technológií, to je svet plný úspešných i menej úspešných zariadení. Niekedy je ich úspech závislý na správnom načasovaní, inokedy stačí technická prevaha. Skrátka je to kombinácia mnohých faktorov. A ja som si konečne našiel čas napísať niečo o neúspešnom pokuse spoločnosti Nokia na hernom poli. Neúspech, ktorý má meno N-GAGE.

N-GAGE je z tých pokusov, ktoré vsádzali na spojenie mobilného telefonovania a mobilného hrania. V roku 2003 sa to zdalo byť ako dobrý nápad. Bohužiaľ niekto v Nokii spravil niekoľko zásadných chýb, ktoré sa podieľali na rýchlom páde tohto zariadenia do historického zabudnutia. N-GAGE bol už od začiatku hybridom mobilného telefónu a handheldu. Na prvý pohľad sa zdalo byť všetko v najlepšom poriadku – človek mal k dispozícii telefón, mp3 prehrávač, rádio a hernú konzolu. So svojimi rozmermi  13.4 cm x 7 cm x 2cm a váhou 137 gramov patril k trochu väčším zariadeniam ako boli vtedajšie klasické mobily. Avšak celé zariadenie bolo navrhnuté tak, aby sa na ňom dobre hralo.

N-GAGE bol navrhnutý horizontálne s vertikálnym displayom umiestneným na stred zariadenia. Na jednej strane bol umiestnený d-pad a špeciálne tlačítka pre mp3 prehrávač, rádio a vstup do menu telefónu; na strane druhej boli klasické telefónne tlačítka, pričom klávesy 5 a 7 boli ešte zvýraznené, tak aby sa jednoduchšie dali využívať v hrách. Display mal rozlíšenie 176x208 pixelov v 4096 farbách. N-GAGE bolo možné pripojiť k počítaču cez USB kábel a konzolka podporovala multiplayer hranie cez Bluetooth alebo Internet, pomocou vlastnej služby N-Gage Arena. MMC karty až do 512MB a 3,4MB internej pamäte. Celé to bežalo na Symbiane 6.1.

N-GAGE a jej krabica

Pomaly sa dostávame k tomu, čo boli dôvody, ktoré tento prístroj zabili. Človek, ktorý prístroj dizajnoval bol zrejme mamľas. Ale kým prejdem k tomu najhoršiemu, povedzme si niečo o veciach, ktoré prekážajú niektorým užívateľom, ale iným nie. Napríklad ono zvláštne telefonovanie, kedy treba telefonovať – tak povediac – na hrane. Mikrofón a reproduktor telefón sú totiž umiestnené na vrchnej hrane. Pri telefonovaní bolo teda nutné N-GAGE držať inak, než bežné telefóny. Ja osobne som si na túto zvláštnosť veľmi rýchlo zvykol a nepovažujem ju za negatívum, avšak nájdu sa ľudia, ktorý majú na túto „featuru“ odlišný názor.

Najväčší problém však bol vo vymieňaní kariet s hrami. Keď ste mali totiž chuť si niečo zahrať, tak bolo treba N-GAGE otvoriť, vybrať baterku a následne vložiť kartu a zase spätne celé zariadenie zložiť. Ak vás hra omrzela a chceli ste inú hru, bolo treba celý proces opakovať. Riešením samozrejme bolo pokútnym spôsobom získané hry nakopírovať na väčšiu MMC kartu. Potom odpadli starosti z vymieňaním. Avšak i tu dokázal používateľ nájsť problém. 512MB karta sa zdá byť maximum, ktorý táto verzia N-GAGE dokáže zvládnuť, lenže po dlhodobejšom používaní začne byť celý systém strašne lenivý a pomalý. Čím sa dostávame k druhému bodu pochovania konzoly. Svoju úlohu tu zohralo pravdepodobne pirátstvo, i keď za to možno mohla aj premrštená cena nových hier pre N-GAGE.

Pritom zo začiatku vyzeralo portfólio handheldu veľmi zaujímavo. Nokii sa podarilo dostať na svoju konzolu niekoľko zaujímavých herných značiek a ich spracovanie tiež nezaostávalo. Z dnešného pohľadu by sa 3D grafika na úrovni počítačov z rokov 1996 – 1998 možno zdala málo, ale treba si uvedomiť, že v príslušnom rozlíšení vyzerali hry stále veľmi dobre. Medzi najznámejšie značky, ktoré sa podarilo na N-GAGE dostať patrili Tomb Raider, Sonic, Rayman, The Sims, Red Faction, Tony Hawk's Pro Skater, či The Elder Scrolls. Obzvlášť kvôli posledne menovanej som túto konzolku chcel.

Navyše okrem aplikácií pre S60 (z hier existuje napríklad i Another World), bolo možné na konzolke spúšťať i Java MIDP aplikácie, čo opäť rozširovalo i herné možnosti – obzvlášť ich ovládanie na N-GAGE bolo oveľa pohodlnejšie a prirodzenejšie ako na iných telefónoch tej doby. A keď už sme pri herných možnostiach, tak N-GAGE už disponovala takým výkonom, že je pomerne jednoduché na nej emulovať staršie herné konzoly – s príslušným emulátorom, samozrejme. Z vlastných skúseností odporúčam najmä GameBoy a GameBoy Color. Hry z týchto zariadení sa hrajú na N-GAGE priam prirodzene. Okrem toho zvládal aj ostatné konzole zo staršej generácie, avšak tam už bol problém najmä so zobrazením, vďaka špecifickému rozlíšeniu displaya prístroja.

Pár originálnych hier na ukážku

Nakoniec vyšlo pre N-GAGE niečo cez 50 hier a prístroj v tichosti zapadol do zabudnutia. Pritom stačilo málo, možno pri jeho návrhu trochu rozmýšľať a vývoj udalostí sa mohol uberať iným smerom. Ja osobne som celkom rád, že ho mám. I keď už viac-menej len odpočíva v krabičke a občas čaká, kedy si ho zapnem. Počas svojich aktívnych rokov mi slúžil dobre, a tak už akosi prehliadam jeho malé (i väčšie) nedostatky.

A hry, ktoré stáli za pozornosť? The Elder ScrollsTravels: Shadowkey snáď ani nie je treba pripomínať, potom tu je samozrejme Tomb Raider, ktorý sa hrá rovnako ako jeho veľká predloha, či stále výborný Bomberman. Pre RPG pozitívnych so záľubou v ťahových súbojoch je tu potom zaujímavá post apokalyptická hra Rifts: Promise of Power, či strategická Warhammer 40,000: Glory in Death.