streda 10. augusta 2011

Karpyshyn Drew : Mass Effect - Odveta


Ako prišlo, tak odišlo...tieto jednohubkové knihy sú strašné. Zaplatíte za ne slušný euro peniaz a za pár hodín je koniec. Rozmýšľam, či sa niekedy, niekto sťažoval na krátkosť kníh, tak ako to občas robíme pri recenziách hier. Sakra, veď už ani tie knihy nie sú čo bývali! Teda aspoň niektoré, sám mám v knižnici pár takých, ktorých čítanie mi zabralo i mesiace :-). Otázkou teda ostáva, ako si v tom šírom vesmíre stojí (zatiaľ) posledná kniha z vesmíru Mass Effect.

Odveta má tú výhodu (pre hráča), že sa odohráva niekoľko mesiacov po udalostiach hry Mass Effect 2 a tri roky po predchádzajúcej knihe. Opäť sa stretávame so starými, známymi postavami z predchádzajúcich kníh. Doktorka Kahlee Sanders stále pracuje na projekte Vzostup a stará sa tak o nádejných ľudských biotikov. Grayson sa už niekoľko rokov skrýva a snaží sa prežiť ako sa dá. Cerberus si ho však jedného dňa nájde, je to nevyhnutné. Okrem toho, vrchný šéf Cerberusu tak ľahko nezabúda. Stále je posadnutý príchodom Reaperov (Smrťáci) a jedinú možnosť v ich ďalšom študovaní (potom čo Shepard zničil základňu Kolektorov) vidí v aplikovaní technológie na ľudské subjekty. Preto mu objavenie Graysona po troch rokoch príde vhod.

Na svoje si v knihe príde aj spomínaný „Illusive Man“ (v českom preklade ako Záhadný), ktorý má v knihe viac priestoru – a teda nie je len figúrou stojacou v tieni obrovského slnka. A rovnako sa vracia i admirál Anderson. K postavám známym z hry patrí i šéfka stanice Omega – Aria T'Loak (mimochodom, nezmyselne „prekladaná“ ako Aria T'Loaková – pre všetkých bohov nadzemských, veď to nie je bytosť z tejto planéty a ja silne pochybujem, že T'Loak je niečo ako naše priezvisko aby musela byť -ová!), ktorá má v príbehu tiež svoj dôležitý part. K novým postavám možno zaradiť agenta, zabijaka Cerberusu Kai Lenga, s ktorým sa podľa posledných informácií stretneme i v treťom pokračovaní hernej série (pôjde Shepradovi po krku).

Nalejme si čistého vína, Drew Karpyshyn nie je hviezdny spisovateľ, je to rutinér, ktorý nám dokáže priblížiť svet Mass Effectu v istej podobe, tá však nie je nejako oslňujúca, ale svoju úlohu dokáže splniť. Na rozdiel od predchádzajúcej knihy pridáva Karpyshyn trochu plyn a dej ubieha veľmi rýchlo, je priamy, akčný, bez zbytočne dlhých, nič nehovoriacich pasáží. Len občas sa opäť objavuje zlozvyk opisovať typ brnení a zbraní fiktívneho sveta. Iste, svojim spôsobom je to lákanie fanúšikov, hranie sa s ich pamäťou, či pamätajú veci, ktoré mohli používať/vidieť v hre, avšak text to nijako neobohacuje.   

Príbeh samotný je veľmi podobný tomu, na čo sme zvyknutí z hernej série. Miestami sa snaží naznačiť istý presah, ukázať na morálne rozhodnutia, avšak je to až druhý zámer, ktorý občas pôsobí trochu silovo. Niečo akoby som si teraz povedal, že tento text potrebuje nejaké morálne posolstvo, tak ho do neho nejako zapletiem. Cerberus nie je etická organizácia, terorizmus a xenofóbia sú ich hlavnými zbraňami. Avšak heslom „Illusive Man“ je pravdepodobne ono: účel svätí prostriedky. Neváha preto použiť na svoje experimenty človeka, Paula Graysona – jednak sa mu tak svojim spôsobom pomstí a jednak bude ešte k niečomu tento zradca ľudstva užitočný. Má jeden ľudský život väčšiu cenu ako milióny ľudí v galaxii, ktorých sa snaží týmto experimentom ochrániť? Klasická téma.

Odveta kvalitatívne nijako nevybočuje z trendu predchádzajúcich kníh, čiže si stále drží prijateľnú konzumovateľnosť. Je to kniha podľa hernej série, ktorá sama o sebe nie je vrcholom originality, avšak dokáže zabaviť a trochu pripomenúť herný svet. Len pripomenúť, keďže, až na predstavenie jednej novej postavy, ho ani nijako zvlášť neobohacuje. Na letné čítanie je však ako stvorená. :-)    


1 komentár:

  1. Mně tady na poličce leží ještě pořád nepřečtené ME: Revelations, které jsem nadšeně koupil před lety někde v LA a ačkoliv jsem první ME na X360 měl zrovna za sebou a byl z něj nadšený... ta kniha mi prostě přišla taková hloupoučká. Možná jsem měl vydržet déle, než cca 50 stránek, ale bál jsem se, že bych si pak akorát víc a víc uvědomoval, že příběhy ve hrách jsou v kontrastu se "skutečnými" příběhy z knih a filmů pořád takovými nedochůdčaty. A to by mé srdce hráčské příliš ranilo :-) Takže jsem odložil a asi se k tomu už nikdy nevrátím.

    PS: "Smrťáci" je překlad za všechny prachy. Zní to skutečně... děsivě!

    OdpovedaťOdstrániť