Prírastok: Inferno: The Odyssey Continues

Čas poslal vesmírne „simulátory“ do večného zabudnutia. Už nikdy viac nebudeme môcť si vychutnať tie nádherné, nekonečné vesmírne priestory. Už nikdy, nepocítime vesmírne prázdno plné zvukov a výbuchov. Logika a reálna fyzika nehrá v prípade hier až tak veľkú úlohu. Preč sú časy X-Wingov, Tie-Fighterov, či Wing Commanderov, a to už vôbec nehovorím o hrách ako Epic od DID. Že aká hra? Epic? Tak Inferno je jej pokračovaním.

Epic aj Inferno majú spoločnú dejovú linku, ktorá sa dotýkala vojny medzi mimozemskou rasou Raxxon a ľuďmi. Tento konflikt začal dávno pred začiatkom Inferna, jeho počiatok môžeme odsledovať práve k spomínanej hre Epic. Avšak príbehovo išlo Inferno na to trochu inak. Hráč je ľudským pilotom, ktorého zajali Raxxoni a chirurgicky zmenili na jedného z nich. Lenže náš človek sa nenechá len tak zmeniť na mimozemskú háveď – v zúrivosti pozabíja všetkých Raxxonov na palube stanice, kde bol držaný, opäť získa svoju ľudskú podobu, avšak tentoraz je odhodlaný zničiť celú Rexxonskú populáciu. Raz a navždy. Sám proti všetkým, hnaný pomstou vyráža do rozľahlých šírav vesmíru.

Inferno patrí opäť k hrám, o ktorých dnes nikto nevie, respektíve sa o nich vôbec nehovorí. Zapadol prachom a história akoby o ňom nikdy nepočula. Pritom vo svojom čase dostávala hra i u nás veľmi vysoké hodnotenia. Ako Score (93%), tak aj Excalibur (91%) udelili tomuto vesmírnemu dobrodružstvu vysokú známku. S oboma však nesúhlasil ďalší vtedajší časopis – Level. Draken si blahej pamäti myslel, že je to len priemerná strielačka s kopcom animácií. A kto mu dá dnes za pravdu? Zrejme nikto. :-)

Inferno bolo postavené na engine populárneho leteckého simulátora TFX a vlastne na svoju dobu vyzerala hra veľmi dobre, priam špičkovo. Plusom bola i možnosť vletieť do rôznych konštrukcií, či plniť misie na povrchu planét. A teda, aby sme si ešte upresnili žánrové zaradenie hry – Inferno bolo skôr onou akčnou strielačkou ako „vesmírnym simulátorom“ v štýle spomínaných hier Wing Commander či X-Wing – keďže to bola väčšinou jedna loď proti všetkým. Čo samozrejme neuberá hre nič na zaujímavosti. Ono, občasné zaradenie na pole „simulátorov“ môže práve pôvod DID a ich TFX. I manuál sa snaží pôsobiť tak, že autori mali aspoň čiastočne premyslenú fiktívnu techniku, na ktorej základe fungovala ich vesmírna stíhačka. Manuál je sám o sebe zaujímavý – jeho súčasť je totiž, okrem tradičného obsahu – i komiks, ktorý uvádza do príbehu celej hry. Rovnako celkom podarený.

Smutné je, že sa dnes podobné hry už nerobia. Ľudia ich nechceli hrať? Nebol o ne záujem? Veď aké ťažké by bolo dnes spraviť niečo v štýle X-Wingu, či Wing Commandera? Pravda, hra by musela byť oveľa jednoduchšia na ovládanie, ale to by nemuselo byť na škodu veci. Ostatné by však muselo ostať – komplexné, pestré misie, ktoré hráč musí plniť. Inak by to nemalo zmysel a skončilo by to ako Starfighter. Síce nie zlá hra, ale v konečnom dôsledku ničím zaujímavá.

Stav obalu
Krabica od hry bola pre mňa najväčším prekvapením. Hra ma totiž stála presne 1 britskú libru, a tak som čakal čokoľvek. Avšak čo mi prišlo ma veľmi milo prekvapilo. Krabica je v dobrom stave (typicky ošúchané rohy, inak je pevná a vôbec sa nerozsýpa). Čo je však na nej najúsmevnejšie je jej veľkosť. Ona je totiž veľká ako krava, v nej potom jeden pekný manuál a CD s hrou.

Informácie o hre
Názov: Inferno: The Odyssey Continues
Rok vydania: 1994
Vývojári: Digital Image Design
Druh: space action