Kde zas trčíš, mág?! Opýta sa niekto občas. Nuž, pracujem a na
blog padá tieň. Nie, neprestal som sa zaujímať o hry – ani tie súčasné,
ani tie staré. Ale, ako som to už neraz spomenul, hranie a písanie o hrách
ma neživý (a koľko ľudí na Slovensku, áno, že...), takže koníčky občas musia
ustúpiť neúprosnosti reálneho života. Blogom už tobôž nie. Aj keby som sa Fuka
volal. :) Teda, nie že by som sa úplne prestal hrať. To myslím nehrozí, skôr už
potom neostáva čas na písanie zaujímavých príspevkov na blogy (áno, množné
číslo, stále myslím i na Kulturu Kriplů, ktorá má stále svoj potenciál).
Lenže potom som si robil poriadky na harddiskoch a zrak mi spočinul na
retro článkoch, ktoré som písal v začiatkoch na gamesweb.sk. Bolo ich pár,
myslím, že jeden sa už stihol ocitnúť na tomto blogu (zrejme tiež v čase podobnej
krízy zaneprázdnenosti) – a keďže už dávno zapadli prachom, nebolo by
možno od veci ich trošku oprášiť. Aby si pocestný prechádzajúci okolo mágovej
veže nemyslel, že mág umrel. Nie, nie – mág študuje, absorbuje vedomosti, aby
bol mocnejší, šikovnejší a... No, nakoniec zistí, že mu to asi príliš nepomôže
k živému bytiu, ale také už je koleso života. Uhm. Zase role-play, Mick?
Tak trochu, človek sa toho nezbaví – čo sa v Daggerfalle naučil, už sa len
tak ľahko neodnaučí... A možno sa medzitým objaví aj nejaký príspevok do
zbierky, ktorý bude stáť za popis a odfotenie. Jeden nikdy nevie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára