Výstava starých počítačov GOTO1982

Aby som si svoj pobyt v Slovinsku spríjemnil, keďže tu práve prichádzali dni voľna, rozhodol som sa, že okrem pamätihodností uzrie moje oko i výstavu starých počítačov v miestnom Muzej novejše zgodovine Slovenije (v angličtine vedeného ako National Museum of Contemporary History). Výstava mala poetický názov GOTO1982 a v čase mojej návštevy pôsobila trošku staticky.

Človek by povedal, že ľudia v dnešnej dobe ani nenavštevujú múzea. Je to škoda, človek sa v nich často dozvie zaujímavé veci. Respektíve, často tam zaujímavé veci uvidí na vlastné zraky. :) Dozvedieť sa niečo, to sa dnes dá na internete bez toho aby človek pohol zadkom. Vieme. Avšak dozvedieť sa a vidieť na vlastné oči, to je stále výhoda, ktorú majú múzeá. I keď je to ono, čosi, schované veľmi často za sklom. Nuž, aspoň im to sklo môžete zaslintať, ak sa vám predmet za ním pozdáva. Uhm. Nech majú upratovačky čo na práci. Tým množstvo viet som chcel len naznačiť, že i ja som si spomínanú výstavu prezeral úplne sám - samučičký. Aspoň fotografovanie bolo povolené, tak sa môžete kochať mojimi nekvalitnými snímkami niektorých výstavných kusov (fotenými s rovnakým tabletom, na ktorom je písaný i tento príspevok).

Veru, tomu sa tiež hovorilo počítač...

A tu je jeho zdroj a napájanie...podľa všetkého :)

Aby som sa však vrátil k onej statičnosti z úvodu. Na celej výstavnej ploche, ktorá čítala zhruba päť miestností a vstupnú halu, bolo vidno, že v príhodnejšom čase bývajú niektoré počítače aktívne. Alebo sa aspoň na nich dá niečo odskúšať (pozri napríklad fotografiu s výzvou zadať si program, položenú vedľa Spectra). Okrem toho, na konci bol zjavne spoločensky využiteľný XBOX 360, poslednej inkarnácie. :) Siahnuť na klávesnicu išlo aj teraz - dúfam, že to bolo povolené. Ale keďže sa žiaden alarm nerozozvučal, tak snáď aj hej. Ono to jednoducho láka, ťuknúť si do klávesnice, keď tam pred vami len tak leží a usmieva sa na vás (to viete 50 ročná klávesnica, to nie je vaša každodenná klávesnica, eh). Skrátka, pravdepodobne som tam nebol v ten správny čas.

Farebná paleta Star Trek originálnej série ako vyšitá. A vlastne aj tá štruktúra akoby z oka tomuto IBM z roku 1965 vypadla.

Detail na klávesnicu. Áno, aj som si trochu zaťukal :)

Výraznejším záporom celej výstavy však bola absencia - aspoň minimálneho - anglického popisu. Samozrejme, ja som tak akosi pochopil o čo sa v popisoch jedná. Avšak to má na svedomí môj relatívny prehľad v histórii počítačov a vzdialená príbuznosť slovinčiny so slovenčinou, takže som si dokázal urobiť hrubý obraz o tom, čo hovoria popisy. Výraznejší problém bol však v absencii titulkov pri tých niekoľkých videách, ktoré výstavu sprevádzali. Vyzerali zaujímavo, avšak na hovorenú slovinčinu sa po troch týždňoch nechytám - ani v hrubom obraze. Škoda je to najmä preto, že som sa mal možnosť prvý raz v živote stretnúť s výpočtovou technikou miestnej výroby (napríklad: Gorenje Dialog, 1980, CPU: Zilog Z80; Iskra delta Partner, 1983, CPU: Zilog Z80A; Ivel ultra - model 2, Apple II kombatibilný počítač z roku 1980, CPU: MOS 6502/Zilog Z80). Teraz keď tak nad tým uvažujem, zabudol som sa opýtať či sú ešte funkčné.

Niektoré zo spomínaných počítačov miestnej výroby...

Ako sa prechádzalo z miestnosti venované pamäťovým médiám, potencionálne to začalo byť zaujímavé aj pre čitateľov tohto blogu - teda tých, čo radi hrajú hry a staré zbierajú. Je zrejmé, že celá výstava bola zameraná na vývoj hardvéru a počítačovej techniky na Slovinsku, avšak akonáhle prichádzame do 80-tych rokov, mali by sme na zreteľ brať aj počítačové hry. Nebyť počítačov, nemáme počítačové hry. Avšak, ako často zvyknem dodávať, kto vie ako by dnes boli rozšírené počítače, keby nebolo hier! Často sa z rozprávaní dozvedáme, ako niekto kúpil svojmu dieťaťu počítač, aby sa na ňom naučil pracovať, programovať, skrátka z pohľadu vtedajšieho dospelého človeka, rozumne využil. Avšak namiesto cieleného programovania sa stáva počítač predovšetkým zábavným prvkom. Hry začínajú cirkulovať rodinou, cez kamarátov k ďalším ľuďom, až sa z toho stane celkom rozsiahla zábava. Samozrejme, niektorí potomkovia sa nakoniec naučia aj programovať a... Kto vie, možno dnes tvoria hry, a možno "len" bankové systémy. :) Ale ak niečo ovládlo domácnosti, tak to bolo predovšetkým vďaka počítačovým hrám. Fakt, ktorý síce výstava istým spôsobom reflektuje, ale na veľmi malej ploche. Dokonca sa z jedného panelu i dozvieme, že hry boli šírené spôsobmi vlastnými asi celému vtedajšiemu socialistickému bloku. Sú dve možnosti prečo tomu tak je, obe rovnako pravdepodobné. Buď nikto na Slovinsku, tak ako u nás, nereflektuje vývoj herného média a v súvislosti s vývojom hardvéru mu neprikladá vysokú dôležitosť. Alebo neexistuje taká zbierka, ktorá by dokázala toto pole plne reprezentovať.

Nj, tak táto sa nepodarila. Rozmazaná, ale je na nej pár starých - známych strojov

Myslím, že netreba predstavovať, rovnako ako nasledujúcu fotografiu s príslušenstvom.

Ach, tu je onen - prepíš si program. Viď. detail na ďalšej fotke.

A tu je onen informačný panel, kde sú spomenuté hry.

Akonáhle som opustil miestnosť so Spectrami, Atari a Commodormi 64, už opäť bolo všetko len serióznej práci. Napriek tomu, že som mal tú česť s počítačmi u známych - ako Atari ST, či Didaktik, tá práva nostalgia nastáva až v momente, kedy sa dostávame do sféry PC a rokov 90-tych. Pozeráte tam na ten počítač, usmievate sa a hovoríte si: veru, na niečom takomto som sa učil pracovať s počítačmi. Vlastne, ten absolútne prvý kontakt bol s PMD-85, ale až s IBM-PC kompatibilnými mašinkami to začalo byť vážne :). Ono je to vystavené v múzeu. Eh, čo to potom vypovedá o mojom veku?! Patrím snáď do múzea? Sakra, dúfam, že to nemyslíte vážne? Nuž, a či chcete alebo nie, tento vnútorný dialóg si odnesiete až von z múzea...

Nj, moja puberta v múzeu... :)

Poviete si, vstupné bolo zadarmo, tak čo kritizujem! Nuž, bolo, ale keď človek vidí tie malé nedostatky, sluší sa a patrí na ne upozorniť. Aj keď skutočným a jediným nedostatkom bola oná relatívna jazyková bariéra. Samozrejme, možno pri tvorení výstavy nemysleli na zahraničného návštevníka, čo je možno práve škoda. Pretože svojim spôsobom bola táto výstava akýmsi sprievodcom po "počítačovej kultúre" Slovinska.

Nj, dnes riešiť dilemu, kam s tým harddiskom... No neviem, vyzerá to skôr ako motor ;)

Na záver pár jabĺčok...