pondelok 23. decembra 2013

Hry v roku 2013... (naj?)



Všetko má svoj zmysel. Aspoň teda myslím, prečo by sme inak hrali hry, ak by to nejaký zmysel postrádalo? Koleso času sa točí, jeden rok začína, iný končí. Je to klišé – na konci každého roku bilancovať a hodnotiť čo bolo naj, čo sa podarilo a čo bolo úplne na hovno. Expresívne povedané. Tomu zvyku zo železnej košele sa nevyhýbame ani vo svete počítačových hier. Lenže, rozmýšľal som trochu, ako to spraviť malinko inak. A napadla mi jedna minoritná, ale predsa myšlienka. Čoho si najviac na hrách cením? Kto ma pozná, kto ma číta, možno vytuší. Predsa len mám na hrách radšej zážitky a menej sa starám o herné mechaniky. Dokonca tvrdím, že niekedy dobrý zážitok môže prebiť slabšie herné mechaniky. A tak, keď písať o naj- veciach minulého roka v záležitosti hier, prečo neísť na to cez zážitky a pocity? Naj z končiaceho roka trošičku inak...

Mass Effect 3 – Citadel – rozlúčková párty
Môžeme tejto sérií vyčítať prvé, posledné. Nemusíme byť spokojný s tým ako autori uzatvorili celý príbeh, ale... Citadela aj keď sa ideovo príliš do celého konfliktu nehodí, je najlepším rozlúčením sa s postavami, ktoré hráči na svojej ceste ku koncu trilógie spoznali. Je to neuveriteľne citlivo a s láskou spracované DLC, ktoré vzdáva hold postavám okolo komandéra Sheparda.

Bioshock Infinite – scéna s gitarou
Pekný príklad hry, kde kulisy a príbeh prebíjajú hernú náplň, ktorá je neimaginatívna a príliš stereotypná. Avšak to čo túto hru naplňuje je rozprávanie príbehu a Elizabeth. Keď som niekde v pivnici akejsi krčmy zobral ako Booker gitaru... Vôbec som nevedel čo sa bude diať. Booker zabrnkal a Elizabeth začala spievať. Že som mal slzy na krajíčku? Áno, no a čo! Že to bolo neuveriteľne úžasné? Áno to bolo a pamätám si túto scénu dodnes, takmer pol roka po dohraní hry. A je tam toho viac... „Booker, are you afraid of god? No, but I'm afraid of you.“ Omnoho viac.

Papers, Please! – komplexný zážitok
Glory to Arstotzka! Je to depresívne, je to povedomé a zároveň je to zábavné. Človek si pri tejto hre uvedomuje mnoho vecí, ale hlavne to, ako je v kolese moci zraniteľný. Nech robíte čokoľvek, vždy sa všetko akosi prekrúti a nevychádza práve podľa vašich plánov. Ale pri tejto hre to očakávate. Myslím, že vás to ani neprekvapí. Úžasná atmosféra v minimalistickom, ale štýlovom grafickom prevedení. Ťažko sa z tejto hry vyberá jedna udalosť, pretože sama pôsobí ako komplexný a pohlcujúci zážitok.

XCOM: Enemy Within – Chryssalid a veľryba
Znie to skoro ako príbeh nejakej bájky, ale v skutočnosti je to obsah jednej zaujímavej misie v XCOM: Enemy Within. Aspoň predpokladám, že je to súčasť datadisku, keďže v originálnej hre som na ňu nikdy ani raz nenarazil. Je to vlastne také malé klišé vyvražďovačiek z klasickým hororových filmov. Malá rybárska dedinka, kdesi v zimou obliehanej Kanade. Jedného dňa všetci obyvatelia zmiznú – dedinka sa odmlčí a... Treba zistiť, čo sa tam stalo. S inváziou na krku, je jasné, že sa tejto úlohy chopí jednotka XCOM. Vzhľadom na hru, viete presne ako bude misia prebiehať, viete presne čo sa stane, ale i napriek tomu je zábavná. Aha, tam visí žralok... Hmm. A áno, stane sa to! Lenže nakoniec narazíte na veľrybársku loď. Jednak vám pripomenie závan dvoj sekvenčných misií z Terror from the Deep, a jednak už viete čo bude nasledovať. Ak teda odhalíte tú veľrybu, ktorá sa stala hniezdom pre chryssalidov – tu bude zbytočné bojovať, tu sa bude utekať! Výborná, malá misia.

Saints Row IV – uhm, kde začať? :)
Zo všetkých hier v tomto roku, z absolútne všetkých – tých čo som hral i tých, čo som len videl, je SR4 tá, z ktorej si pamätám najviac scén, okamžikov, ktoré sú... No, ktoré sú šibunté, vtipné a pohladzujúce na duši. Áno, a to i v prípade masového vraždenia. Úvodná scéna? Zyniak a jeho spev narušujúci spev bossa a Piercea? Záverečná scéna? Záver Dominatrix DLC? Vynikajúce vianočné DLC? Romance konečne spracované v počítačovej hre správne? Hey Kinzie, wanna fuck? Je Saints Row IV tá skutočná a pravá Game of the Year? Ja myslím, že áno. Nie, nebolo lepšie zvládnutej hry toho roku. Predstavte si, koľko vecí sa mohlo pokaziť – čo všetko nemuseli vo Volition zvládnuť. Veľa vecí :), ale napriek tomu drží SR4 pohromade a je ju neuveriteľne príjemné a oslobodzujúce hrať. Tretí krát ďakujem Volition, že sa rozhodli Saints Row po prvom diely presunúť aj na PC platformu.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára