On má totiž Assassin's Creed tú vlastnosť, že dejinné udalosti sa dozvedáte len tak, mimochodom, ako sledujete príbeh hlavnej postavy. Samozrejme, dejiny sú na mnohých miestach značne pozmenené, aby vyhovovali dramatickému zámeru tvorcov príbehu, ale stále sú zakotvené v historických reáliách, ktoré sedia. Problém školského učenia je v tom, že nie je prirodzené – je to neprirodzené vtĺkanie vedomostí do hlavy za účelom získania dobrej známky, aby človek preliezol do ďalšieho ročníka. Teda, česť výnimkám. Ja som patril tiež k tej skupine ľudí, ktorých dejepis v akejkoľvek forme bavil. A teda neučil som sa preto, aby som preliezol, ale pretože ma to zaujímalo. Mať v tej dobe k dispozícií Assassin's Creed, tak snáď excelujem z dejepisu viac ako kedykoľvek (za normálnych okolností). Problém s hrou je len jeden – ako učebnú pomôcku dejepisu ju nemôžem odporučiť, pretože (akosi) jej PEGI rating je 18. Čo je vek, v ktorom už má väčšina z nás školu dávno za sebou. :-)
Ako človek, ktorý sa rád dozvedá nové veci, som preto s radosťou privítal zasadenie tretieho dielu Assassin's Creed do obdobia Americkej revolúcie za nezávislosť. Zo školy som si pamätal akurát Boston a čaj, že to všetko viedlo k Americkej nezávislosti. Možno tam toho bolo ešte trošku viac, ale rozhodne menej, než som sa pekne – postupne dozvedel z hry. Zaujímavé je, ako sa pred vydaním hry ozývali rôzne hlasy, ktoré hovorili o vyzdvihovaní Spojených štátov na úkor Britov a podobné rozhorčené názory. Báli sa, aby to zas neskočilo akýmsi zbožštením otcov zakladateľov, tak ako to zrejme bude opísané v dejepise pre malých amerických školákov. Ak ste tiež (náhodou) patrili do tejto skupiny ľudí, môžem vás upokojiť – nič také sa nekoná. Naopak, všetky strany konfliktu sú vykreslené veľmi striedmo, bez nejakých historizujúcich príkras. Alebo aspoň nie takých, ktoré by vyslovene bili do očí. Jednoducho povedané – všetci majú za ušami. A nič nie je len nejakým prázdnym bojom s frázami ako sloboda, či národ.
To len náš hlavný hrdina je trochu naivná postava – oproti svoji predchodcom z tej naivity v podstate ani nevyrastie. Jeho postoj sa tak trochu bije s tým, čo sa okolo neho deje a pôsobí mierne rušivo. Svoju naivitu bohužiaľ dáva príliš často najavo. Možno to bol autorský zámer, pretože tieto jeho postoje sú najviac badateľné v konfrontácií s jeho otcom. Ono je celý tretí Assassín postavený na konfrontácií otca a syna. Dôvere a hlúpych koncoch. Človek by čakal, že už tú celú Desmodnovu ságu nechá Ubisoft ležať a nejako ju uzatvorí. Myslím, naozaj uzatvorí celý príbehový oblúk. Ale ak tomu, čo nastalo hovoria uzatvorený koniec...
Assassin's Creed 3 má kopec problémov – skriptované misie, ktoré prestanú odrazu fungovať, množstvo technických problémov, ktoré sa objavujú na každom kroku, ale tieto sa mu nejakým spôsobom darí vyvažovať tým lepším. Mne ako fanúšikovi RPG sa páčili rôzne činnosti, ktoré hráča odpútavajú od hlavnej dejovej linky. Obzvlášť spoločenské hry v krčmách považujem za celkom osviežujúci nápad a pokojne by som ich uvítal aj v Skyrime. A Davenportova usadlosť je miesto, z ktorého by sa Bethesda mohla učiť. Skriptované, ale živé. Ani jedna z týchto vecí nemá nič spoločné s hlavnou hrou, ale dotvárali celý ten svet obdobia, v ktorom sa váš hrdina pohyboval. Rozhodne to bol zaujímavý encyklopedický pohľad na dané obdobie.
Mimochodom, Ubisoft by mal uvažovať o vlastnej verzii Pirates! Námorné súboje som miloval. Všetko nerealisticky zrýchlené a presýtené, ale malo to náboj a atmosféru. Vystavať okolo tohto prvku zaujímavú, samostatnú hru, asi by som ju zobral všetkými desiatimi.
Niekedy je hra len obyčajná zábava a niekedy môže byť zaujímavým sprievodcom históriou. Niečím čo vás niečo naučí o dejinách krajín okolo vás. Čo je plus a myslím si, že na túto črtu Assassin's Creedu môžu byť v Ubisofte hrdý. Ale človeka čo mal na starosti betatesterov by som vyhodil. :-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára