pondelok, 2. marca 2015

Spock, Star Trek a počítačové hry

Tak nám umrel pán Spock, oznámil som širšiemu rodinnému osadenstvu v piatok 27. februára. Všetci pochopili. Je zaujímavé, ak by som povedal, že umrel Leonard Nimoy, pravdepodobne by som musel vysvetľovať o koho sa jedná. A veľmi rýchlo by som opäť skončil pri pánovi Spockovi, legendárnej postave fenoménu zvaného Star Trek. Niekedy herec vytvorí postavu, ktorá sa stane väčšou než on sám. Alebo presnejšie povedané stane sa jeho vlastnou súčasťou. Možno z počiatku i proti jeho vlastnej vôli. Leonard Nimoy patril k tej časti ľudí, ktorý sú ľahko rozpoznateľný nielen vizuálne, ale i vďaka svojmu špecifickému hlasovému prejavu.


Leonard Nimoy nebol len herec, ale i príležitostný režisér, spisovateľ, fotograf, skrátka bol to muž mnohých talentov. Vo vzťahu k Star Treku sa mu pripisuje mnoho zásluh na tvorení a formovaní jednej z najznámejších postáv tohto univerza, už spomínaného vedeckého a prvého dôstojníka lode U.S.S. Enterprise Vulkánca pána Spocka. Možno i vďaka tomuto spojeniu mal príležitosť k tomu, aby svoj jedinečný hlas prepožičal i niektorým hrám. V prvom rade a predovšetkým tým z vesmíru Star Treku. Jeho prvé účinkovanie na poli počítačových hier sa spája s hrou Star Trek: 25th Anniversary (1992), ktorá vznikla v období, keď pôvodná séria slávila svoje 25. narodeniny. V roku 2016 to už bude rokov 50! V stave v akom je však v súčasnosti licencia však už asi ani nemôžeme očakávať podobne zaujímavý projekt. Na úspech 25th Anniversary potom spoločnosť Interplay nadviazala pokračovaním pod názvom Judgment Rites (1993), v ktorom Leonard Nimoy tiež poskytol svoj hlas pánovi Spockovi – rovnako ako i ostatní členovia pôvodnej posádky lode Enterprise, resp. ich hereckí predstavitelia. Tým však jeho účinkovanie v hernom svete nekončí. V roku 1999 poskytuje svoj hlas rozprávača v anglickej verzii podivnej japonskej (hlasom ovládanej) hry pre konzolu SEGA Dreamcast s názvom Seaman. V ktorej sa hráč musel starať o akúsi podivnú rybu(?). V roku 2001 si zopakoval úlohu kráľa Atlantídy v hernej adaptácii disenyho filmu Atlantis: The Lost Empire. Aby v roku 2005 poskytol svoj nezameniteľný hlas ako rozprávač pre hru Civilization 4. V roku 2010 a neskôr i v roku 2012 sa zhosťuje úlohy zloducha Xehanorta v hrách zo série Kingdom Hearts (konkrétne Kingdom Hearts Birth by Sleep (2010) a Kingdom Hearts 3D: Dream Drop Distance (2012). Rok 2010 je potom pre neho i návratom k hernému Star Treku. Svoj hlas opäť prepožičiava postave Spocka v Star Trek Online, cez ktorého je tvorené i rozprávanie jednotlivých častí hry.


Možno najzaujímavejšej „strate“ hernej histórie však patrí nikdy nevydaná hra Star Trek: Secret of Vulcan Fury, ktorá začala svoju púť v roku 1997. Aká by bola, to už sa asi nikdy nedozvieme. Vieme len, že to bola posledná príležitosť, pri ktorej sa pospolu zišlo pôvodné herecké obsadenie Star Treku. Všetci herci totiž nahrali svoje postavy pred mikrofónmi, avšak hráči výsledky ich práce nemali možnosť nikdy počuť. O to je to smutnejšie, že krátko na to, predstaviteľ Dr. McCoya DeForest Kelley umiera. V roku 2005 sme potom prišli i o predstaviteľa inžiniera Montgomeryho 'Scotty' Scotta Jamesa Doohana.  Star Trek: Secret of Vulcan Fury bola možno na svoju dobu až príliš ambiciózna hra, ktorú Interplay nedokázal producentsky zvládnuť. Ostalo nám tak prázdne miesto a nádej, že sa možno zvukové nahrávky hry niekedy nájdu a možno dostanú na verejnosť (alebo do rúk niektorého múzea).

Hernému (i tomu nehernému) Star Treku som sa na týchto stránka venoval mnohokrát. Keď už sa nám naskytla tá príležitosť si zaspomínať... V júni 2009 sa na blogu objavuje zmienka o mojej kreatívnej časti vzťahu k Star Treku. A svetu tak predstavujem svoj vlastný dizajn hviezdnej lode zasadenej do tohto univerza, s trochou tej nedokončenej fikcie k tomu. Mesiac na to sa do mojej zbierky dostáva hra Star Trek:Generations, ktorú hneď aj skúšam a niečo drobné z tohto zážitku predkladám v príslušnom príspevku. V decembri 2009 som sa prvý krát „pochválil“ zberateľskou edíciou hry Star Trek: Judgment Rites, ktorej súčasťou je i zaujímavý Making of... dokument prezentovaný Leonardom Nimoyom. Začiatkom marca 2010 sú to potom moje prvé dojmy z hrania Star Trek Online. Krásne to ilustruje, ako sa MMO hra dokáže za tie roky strašne zmeniť – takmer k nepoznaniu. V polovici marca, o rok neskôr, nadväzujem na Star Trek Online článkom o knižke, ktorá spája udalosti kánonického vesmíru s autorským vesmírom online hry spoločnosti Cryptic. Pre fanúšika Star Treku je knižka The Needs of the Many autora Michaela A. Martina (a Jakea Siska) rozhodne zaujímavým čítaním. V lete toho istého roku objavujem audio dielo menom Spock vs. Q, ktoré stavia na jedno pódium dve ikonické postavy Star Trek vesmíru v zaujímavej debate. Účinkujú Leonard Nimoy a John de Lancie, ako Spock a Q. Pár týždňov na to sa opäť prejavuje moja zberateľská úchylka a ja na stránkach prezentujem knižné spracovanieinteraktívneho Star Trek filmu s názvom Klingon. V roku 2012 sa potom vraciam k čisto hernému Treku a jeho povahe miznúť z radaru herných nostalgikov. Povedzme si úprimne na Star Trek hry sa pri spomínaní skutočne veľmi často zabúda, pritom to nie je nedostatkom v ich kvalite. Článok s názvom Letom, Star Trek herným svetom sa zaoberá hrami, ktoré vyšli do konca minulého storočia. V septembri, pri príležitosti 46. výročia, na článok nadväzujem s veľavravným titulkom Prežili Star Trek hry rok 2000?
 

Na internete a všade v médiách sa teraz objavuje veľké množstvo článkov o Leonardovi Nimoyovi alebo o Spockovi, či Star Treku. Množstvo citátov, či už zo samotného Star Treku, citujúceho jeho postavy vo vzťahu k Spockovi, Spocka samotného alebo výroky pána Nimoya. Neviem, ktorý si vybrať. Všetky alebo jeden, na tom vlastne ani toľko nezáleží. Leonard Nimoy už nie je súčasťou nášho sveta – zomrel. Jeho odkaz v pánovi Spockovi však bude žiť ďalej. Bude existovať a formovať ďalšie generácie. Nebyť však Nimoya, nie je ani Spock alebo nie je taký, akého ho máme radi, akého si ho pamätáme. Jeho hlas a jeho prejav boli veľkou súčasťou charakteru postavy, ktorú tak nezabudnuteľne stvárnil.


1 komentár:

  1. Sometimes an actor creates a character that becomes bigger than himself. Or, more precisely, it becomes its own part.

    OdpovedaťOdstrániť