streda, 1. februára 2012

Letom, Star Trek herným svetom

Keď sa pozrieme do histórie hier, uvidíme tam žiariť nejednu spoločnosť, či individualitu vytvárajúcu hry. Niektorí tvorili svety, iní zase tvorili hry od hráčov pre hráčov, skrátka zapálení ľudia vidiaci istý potenciál nového média. Bez biznisu by to zrejme nešlo, a tak väčšinu veľkých produkcií nakoniec ideály tvorivosti a nových možností postupne opúšťali. Dnes, keď sa pozerám do histórie, niekedy mi je i ľúto ako sa to celé vyvinulo. Kam to dospelo. Interplay bola jednou z takých spoločností. Občas sa nebáli riskovať, do sveta púšťali zaujímavé hry, so zaujímavými námetmi. Samozrejme, nie vždy sa všetko podarilo a nemusíte chodiť ani príliš ďaleko – na Descent to Undermountain (1998) by Feargus Urquhart určite rád zabudol. Napokon tu bol Star Trek...

Star Trek je samostatná kapitola v histórii hier. Rovnako ako jeho „konkurencia“ vo forme Star Wars, i Star Trek patrí k veľkým značkám, ktoré sledujú milióny geekov a nadšencov. Majú radi príbehy kapitánov a dobrodružstvá hviezdnych lodí. Kým Hviezdne vojny sú vlastne len fantáziou v kabáte techniky, Star Trek inšpiroval množstvo vedcov a doviedol ich tam kde sú dnes. Aby objavovali nové neznáme veci. A nebola to len veda – dizajnéri sa tiež občas inšpirovali nepravdepodobnými nápadmi. Ale nie sú to vesmírne boje, vymakané špeciálne efekty na čom stavia Star Trek. Boli to práve postavy, charaktery vesmírnych prieskumníkov, na ktorých táto značka v minulosti stavala. Zaujímavé pri tom je, že v hernom prostredí nie sú Star Trek hry toľko známe a spomínané ako tie druhé. Ak dôjde na vesmírne boje, veľa pamätníkov si istotne spomenie na X-Wing, ale už málo ľudí bude poznať rovnako vynikajúci Bridge Commander (mimochodom od úplne rovnakých tvorcov). Herný Star Trek má skrátka tendenciu upadať do zabudnutia. Pritom neprávom, pretože množstvo hier postavených na tejto značke ponúka nádherné herné zážitky.



Star Trek (a jeho svetom inšpirované hry) nesmel chýbať už na prvých schopnejších počítačoch. I keď to boli sálové obludy. Tvorcovia, ktorí sa k nim v tých časoch dostávali, na Star Treku vyrastali. Vo väčšine prípadov sa jednalo o akýsi simulátor, kedy hráč ovládajúci Enterprise skúmal vesmír rozdelený do štvorcových sektorov v "textovej" podobe – žiadna pokročilá grafika. Obvyklou úlohou týchto verzií bolo jednoducho nájsť a zničiť klingonské lode v sektore. Jednoduchý, ale chytľavý koncept, ktorý stvoril množstvo verzií podobných „Star Trek“ hier. V 80-tych rokoch sa objavilo množstvo hier, ktoré boli buď textovými adventúrami, resp. interaktívnou fikciou (obvykle pod hlavičkou Simon & Schuster Interactive, video-hernej divízie nakladateľstva, ktoré ma na starosti i knižný Star Trek) alebo čisto akčnými hrami. Nijako nevytŕčali z radu, niektoré z nich skutočne nestáli za nič.


Píše sa rok 1992 a na scénu prichádza práve spoločnosť Interplay s klasickou point-and-click adventúrou, ktorá vychádza k 25. výročiu Star Treku. Zabudnite na rovnako pomenované hry pre NES a GameBoy, nestoja za tu námahu. Avšak Star Trek 25th Anniversary (1992) pre PC určite stojí za povšimnutie a je to jedna z prvých Star Trek hier, na ktoré sa veľmi často zabúda. Hlavne ak prídu na pretras zaujímavé hry adventúrneho žánru. 25th Anniversary bol Star Trek v tej najlepšej podobe. Jednak tu existovalo niekoľko možností riešenia problémov, dokonca ste si mohli dovoliť niektoré misie aj mierne pokaziť. Vaše činy boli potom hodnotené velením Hviezdnej flotily a pokaziť sa dalo čokoľvek. Nakoniec ste mohli nebohého kapitána Kirka pod vaším vedením doviesť až k degradácií a zbavenia velenia U.S.S. Enterprise. Hra mala variabilitu, o ktorej môžu snívať mnohé dnešné hry (o vtedajších adventúrach ani nehovoriac). Vyzerala pekne a hlavne v CD verzii bola plne dabovaná originálnou zostavou – čo samozrejme dodáva hlavne body pre fanúšikov seriálu. Nech sa na to pozerám, ako sa pozerám, myslím si, že 25th Anniversary obstojí (spolu s pokračovaním) medzi klasikami ako Day of the Tentacle, I Have No Mouth and I Must Scream a ďalšími, bez väčších ťažkostí. Pritom málokedy príde na pretras ak sa hovorí o dobrých adventúrach. V pokračovaní, ktoré vyšlo presne o rok, s názvom Star Trek: Judgment Rites (1993), išli v Interplayi ešte kúsok ďalej. Obmedzili to, čo najviac frustrovalo hráčov na predchádzajúcom diely – celkom ťažké (a otravné) vesmírne súboje – a dodali ešte zaujímavejší príbeh. Príbeh, ktorý sa skladal z jednotlivých epizód (tak ako v 25th Anniversary), avšak tentoraz bol spojený akýmsi väčším plánom na pozadí. Prezrádzať ho samozrejme nebudem, nie mojim cieľom analyzovať príbehovú stránku. Snáď len poznamenám, že hráč mal opäť možnosť voľby spôsobov akými dohrá jednotlivé epizódy. Nehľadiac na to, že Judgment Rites bola poslednou príležitosťou kde DeForest Kelley stvárnil Dr. McCoya (a bola prístupná širokej verejnosti. Kelley sa samozrejme zúčastnil aj na tvorbe nikdy nevydanej hry Star Trek: Secret of the Vulcan Fury, avšak tá sa k väčšine smrteľníkov nikdy nedostala). Obe adventúry patria k tomu najlepšiemu, čo môžete v tomto žánri hrať, a ak vám doteraz unikali určite nespravíte chybu, ak si ich zahráte.


90-te roky všeobecne priali hernému Star Treku. Minimálne čo do množstva vydaných titulov. Ak boli predchádzajúce hry výborné adventúry, tak potom nasledujúca hra z roku 1995 je adventúrou vynikajúcou - Star Trek: The Next Generation - A Final Unity. Či už ste fanúšik Star Treku alebo nie, A Final Unity mala vždy akési špecifické kúzlo. Ono vo vývojom reťazci malo ísť pôvodne o pokračovanie dvoch vyššie spomenutých hier, avšak komplikácie s vývojom všetko zmenili. Jej vydanie bolo naplánované na rok 1993, avšak vyšla až v júni 1995. Hru zo sveta "Star Trek: The Next Generation" má na svedomí Spectrum Holobyte a vyšla pod hlavičkou Microprose. Všetko bolo nastavené tak, aby to pripomínalo startrekovskú epizódu. Renderovaný prológ uvádza hráča do príbehu. Enterprise-D odpovedá na núdzové volanie gardijanskej prieskumnej lode. Po transporte na palubu a menšou potýčkou s romulánskou loďou sa dozvedáme o Piatom zvitku, ktorý by mohol zažehnať občiansku vojnu v domovskom svete Garidiánov. To však je len začiatok celého zaujímavého príbehu. Hľadanie zvitku je len prvý krokom k novým informáciám, ktoré vám postupne odhalia starobylú civilizáciu Chodakov a tajomné zariadenie zvane Unity Device. O ktoré neprejaví záujem len Federácia, ale pochopiteľne i Romuláni a ktosi ďalší.
Final Unity je principiálne lineárna hra, avšak v rámci tejto linearity existuje priestor pre vlastné rozhodovanie sa. Na každú misiu je možné zvoliť si až štyroch členov posádky - v prípade najľahšej obtiažnosti vám počítače vyberie automaticky najlepšiu zostavu na konkrétnu misiu. Každá postava má svoje špecifické vlastnosti a schopnosti. La Forge je inžinier, a teda dokáže opraviť akýkoľvek stroj, Dr. Crusherová je lekárka, čiže je hlavnou prednosťou je ošetrovanie zranených, Datova detailná analýza problému sa tiež môže zísť. A je to práve adventúrna časť, ktorá tvorí jadro celej hry.





V druhej polovici 90-tych rokov sa na scénu vracia aj vydavateľstvo Simon and Schuster. Móda interaktívnych filmov je na vrchole, a tak sa i táto spoločnosť púšťa do tvorby dvoch zaujímavých projektov. Oboje budeme ťažko nazývať hrami, skrátka sú to interaktívne filmy. Prvým je, mnou už mnohokrát spomínaný, Star Trek: Klingon (1995), ktorý vás mal (ako dôstojníka flotily, obyvateľa Federácie) naučiť, čo to znamená byť Klingon! Vznikal kompletne v kulisách seriálového Star Treku pod režisérskou taktovkou Jonathana Frakesa. Je to vtipné, je to zábavné, ale pod prísnym okom herného recenzenta by hra len ťažko obstála (rovnako v tej dobe vzniká i obligátny knižný prepis a audiobook). Napriek tomu, o rok neskôr, vychádza hra založená na rovnakom koncepte menom Star Trek: Borg (1996), ktorú tentoraz ťahá prítomnosť Q, ktorého (ako obvykle) brilantne stvárnil John de Lancie. Avšak po hernej stránke je to rovnaká tragédia ako predchádzajúci počin. Star Trek: Klingon nájdete vo svojej interaktívnej podobe na YouTube a Star Trek: Borg v neinteraktívnej podobne tiež. Do podobného súdka patrí i Star Trek: Deep Space Nine: Harbinger (1996), ktorá však namiesto živých hercov prináša ich renderované náprotivky. Harbinger by sa dala popísať ako akčná adventúra, s tým, že akčné pasáže sa striedajú s tými adventúrnymi. Všetko na báze predrenderovaných animácií a prostredí – niečo medzi Mystom a hrou Cyberia. Nie zlá hra, ale rok neskôr dostaneme oveľa zaujímavejšie tituly, ktoré sú hodné väčšej pozornosti.





V roku 1997 Microprose vydáva Star Trek Generations, akúsi adaptáciu rovnomenného filmu. Rovnako ako vo filme, sa i hráč v tejto akčnej adventúre snaží zastaviť Dr. Toliana Sorana. Avšak ku všetkému pridáva linku a rasu Chodakov známu z predchádzajúcej adventúry A Final Unity, čím sa stáva akýmsi polosequelom i tejto hry. Rovnako ako predchádzajúce adventúry i Generations sa snaží držať akési zdanie nelinearity a možnosti plniť úlohy rôznymi spôsobmi. Na rozdiel od nich sa však vzdala dvojrozmerného zobrazenia a prešla do (už v tej dobe značne zastaraného) 3D, čo samozrejme ubralo na prehľadnosti a vizuálnej príťažlivosti, ktorými sa môžu pýšiť predchádzajúce diely. Vo svojej hlbokej podstate to nebola zlá hra, avšak zabila ju technická zastaranosť. Lenže rok 1997 prináša ešte jednu hru, ktorá bola skvelá. Star Trek: Starfleet Academy (1997). Opäť sa vracia experiment so živými hercami, ale tentoraz len ako doplnok skutočnej hry – celkom komplikovaného simulátoru hviezdnych lodí sveta Star Treku. Do svojich rolí sa pred kameru vracia niekoľko známych tvári, vrátane Williama Shatnera a samotná hra prináša bohatú, i keď občas trochu komplikovanú, hrateľnosť. Úžasná atmosféra, zaujímavý herný engine (lode sa v ňom krásne trieštili, doslova ste z nich mohli odstreľovať kusy trupu) a pritom je to celkom zabudnutá séria. Séria, ktorá vrcholila hrou Star Trek: Klingon Academy (2000) s nešťastným osudom. Hra bola vo vývoji veľmi dlho, neustále sa odkladala a nakoniec keď vyšla bola plná chýb. Po prvom patchi však boli autori rozpustení a hra ostala bez podpory. Našťastie si našla celkom zaujímavé fanúšikovské zázemie a je hraná do dnešných dní. Pritom je v mnohých veciach hra lepšia ako Starfleet Academy, systém poškodenia doznal zmien, hráč musí opäť obsluhovať množstvo systémov lodí a celá hra je skutočnou výzvou. Nehľadiac na herecké obsadenie, ktoré dodáva hraným scénam výbornú atmosféru. Generál Chang je skrátka jediný Klingon, ktorý dokáže na správnych miestach citovať Shakespeara (samozrejme v podaní Christophera Plummera, ktorý si tu úlohu viditeľne užíva).




Do konca storočia vzniklo ešte niekoľko zaujímavých hier. Za zaujímavým, i keď v dnešnej dobe už málo prístupným počinom Starfleet Command (1999), stál opäť Interplay. Tento takticko akčný simulátor bol postavený na doskovej hre a pravidlách Star Fleet Battles. Hráč v nej ovládal loď, získaval skúsenosti plnením misií a postupne tak šetril na lepšie lode a staval svoju flotilu. Je to len veľmi hrubý popis skutočne komplexnej vesmírnej hry. Pre hráčov Star Treku Online – predstavte si to ako vesmírne bitky, ale oveľa viac hardcore ;-). Veľmi dobrá hra, avšak tu je naozaj poznať istá špecifičnosť, ktorá hru zatláča do herného zabudnutia. Jednoducho je skutočne len pre oddaných fanúšikov Star Treku a taktických vesmírnych bojov, čo neznižuje jej objektívne, herné kvality. Aby Interplay nebol len velebený, už sa dostávame do obdobia, kedy vedenie robí chyby a výsledkom toho je možno i real-time stratégia Star Trek: New Worlds (2000). 2D už dávno vyšlo z módy, a tak je všetko potrebné nahradiť plne 3D prostredím. A to je jeden z faktorov, na ktorý New Worlds doplácajú. Absolútne neprehľadné a nehrateľné vďaka pokazenému ovládaniu a zle riešenej kamere. Inak sa jedná o úplne klasickú real-time stratégiu s výstavbou základne a ťažbou surovín – stretávajú sa obvyklí podozriví, Federácia, Klingonská Ríša a Romulánske impérium.


Ostatní sa pokúšajú tiež o svoje šťastie na hernom poli. Microprose to tentoraz skúša s FPS. Star Trek: The Next Generation: Klingon Honor Guard (1998) má všetky pozitíva i negatíva toho, čo dnes nazývame klasickou FPS. Hra je postavená na Unreal engine a podporuje všetky jeho vtedajšie vymoženosti. Hráč sa dostáva do úlohy klingonského bojovníka, ktorý musí zabrániť vražde a sprisahaniu proti kancelárovi Gowronovi. Je to hra, ktorá neurazí a ponúkne niekoľko (na svoju dobu) zaujímavých herných nápadov.


Na druhej strane, Simon & Schuster to skúšajú s TPS, rovnako postavenou na Unreal engine. Star Trek: Deep Space Nine: The Fallen (2000) je jedna z tých hier, ktoré nie sú všeobecne známe a pritom je veľmi kvalitná. Star Trek: Armada (2000) je tentoraz úspešným pokusom o real-time stratégiu zo sveta Star Treku. Napriek tomu, že využíva 3D engine, vykašlala sa na celý tretí rozmer a hráč ma tak vynikajúci prehľad o dianí na bojisku. Rovnako dynamika a signle-player kampaň sú zaujímavé a obstoja. Čo samozrejme najviac láka fanúšikov je multiplayer a veľmi dobrá modifikovateľnosť hry.

Napokon by sme mohli tento prehľad uzavrieť poslednou výraznejšou hrou konca minulého storočia a to Star Trek: Birth of the Federation (1999). Zabudnutá a možno právom, keďže sa vo svojej podstate jedná o absolútny klon hernej série Master of Orion prezlečenej do kabáta Star Treku. Výborná hra (ostatne ako predloha), avšak priamo určená fanúšikom. Aby bol výpočet spravodlivý, storočie nám uzatvára jedna z najlepších FPS Star Trek univerza a to Star Trek: Voyager: Elite Force (2000). Dvanásť ročná hra, ktorá dokáže zaujať a zabaviť i dnes, ako vám isto množstvo hráčov potvrdí.

Po roku 2000 produkcia Star Trek titulov upadá, ešte sa samozrejme nájde niekoľko zaujímavých hier, avšak množstvo (rovnako ako kvalita) prudko klesá. Ale tie si pripomenieme niekedy nabudúce.

2 komentáre:

  1. Jen, co dojedu Elite Force II, vrhnu se asi na dohrání 25th Anniversary. Už jsem to jednou rozjel, ale ty bitvy ve vesmíru mi dost pily krev. Ale zatnu zuby, co se dá dělat :) Nebo že bych Star Trek: Deep Space Nine: The Fallen?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. xD popravde, netusila som, ze uz na Star-Trek vzniklo tolko hier...ale spominam si na jednu, ktora sa tykala Next Generation a dala sa hrat online, par rokov dozadu.. teda, bola to skôr "hra" ako hra.... riesili sa tam neskutocne jednoduche ulohy a okrem ineho sa dalo pozvat napr.Datu na rande podobne :D neskutocna hlupost, ale postavy sa na seba fekt podobali :DD

    OdpovedaťOdstrániť