piatok, 7. septembra 2012

Prežili Star Trek hry rok 2000?



Keďže dnes máme to 46. výročie začiatku vysielania originálneho Star Treku, rozhodol som sa dokončiť spomínanie na hry zo StarTrek vesmíru. Teda aspoň tie čo za niečo aspoň trochu stáli. Otázka položená nadpisom príspevku je legitímna a odpoveď na ňu znie – tak trochu, ledva, ako tak. Nie je to nič veselé, i keď prvá polovica desaťročnice 21. storočia nám ešte dala niekoľko zaujímavých hier.

Rok 2001 nám priniesol datadisk k výbornej FPS Star Trek Elite Force, ktorý síce neoplýval novým príbehom alebo niečím extra zaujímavým pre hru jedného hráča, ale malinko vylepšoval pôvodnú hru. Jednak to samozrejme bol nový obsah v podobe multiplayer máp a modov, a jednak napravenie dabingového nedostatku originálnej hry, plus možnosť prechádzať sa po niektorých palubách U.S.S. Voyager – ergo jednoznačne záležitosť pre hardcore fanúšikov seriálu. Inak bol rok 2001 celkom bohatý na strategické tituly.

Vychádza, dobovou kritikou nie až tak dobre hodnotený, Star Trek: Away Team, čo je hrateľnostne variácia na Commandos. So zaujímavým príbehom, opäť niekoľkými slávnymi hlasmi v dabingu a celkom sympatickou, izometrickou grafikou. Hráč dostáva na výber tím, teda výsadok (ako to má v názve) a musí splniť vždy nejakú úlohu. Záleží na zložení jeho tímu, ako sa k cieľu misie prepracuje. Niekedy je obmedzený samotnými cieľmi misie, niekedy nie. Fanúšika Star Treku hra určite neurazí, možno ho i poteší a na chvíľu zabaví.


Druhým strategickejšie sa tváriacim počinom bol Star Trek: Deep Space Nine Dominon Wars. Hráč dostal do ruky klingonské alebo federálne loďstvo a bojoval proti Dominionu a Kardasianom. Vlastne popis hry hovorí, že je možné si vybrať akúkoľvek stranu a plniť za ňu jednotlivé misie. Hra bola nechvalne známa svojou veľkou porciou chýb a častým padaním, niekedy i nemožnosťou hru spustiť. Na moderných systémoch to platí obzvlášť. Napriek tomu, že som majiteľom originálnej hry, nepodarilo sa mi ju rozchodiť ani pod WinXP, ani pod Windows 7 (tu sa síce spustila, ale zamrzla hneď v menu hry). Ak máte hru, môžete vyskúšať medicínu, ktorá by mala pomôcť hru spustiť.


Okolo júna toho istého roku vychádza datadisk k Starfleet Command II s podnázvom Orion Pirates, rozširujúci pôvodnú hru o samostatnú frakciu orionských pirátov a dávku nových misií a lodí.

V zimnom období ešte vydáva Activision pokračovanie real-time stratégie Star Trek: Armada od Mad Dog Software, ktoré je vo všetkých ohľadom klasickým pokračovaním, avšak o malinký kus lepším ako jeho predchodca. Tu v podstate ani nie je potrebné sa nijako zvlášť rozpisovať, je to real-time stratégia klasického strihu aké sa už dnes – niekedy mám taký pocit – vôbec netvoria. Teda zbierate suroviny, staviate základňu, postupne vylepšujte jednotky a odhaľujete mapu. To všetko zabalené do príbehu o návrate Borgov (už zase – holt, Švédi ;) ). Aj keď tentoraz to nebude také jednoznačné akoby sa mohlo zdať. Rozhodne výborná voľba. Mimochodom, Star Trek Armada a jej pokračovanie je dôvod prečo sa, okrem iného, očakávala od Mad Dog Software o pár rokov neskôr dobrá hra. Ale k tomu sa za chvíľu dostaneme.


Nasledujúci rok, 2002, nám priniesol dve zaujímavé Star Trek hry. Oboje patria medzi moje obľúbené. Jednak je to pokračovanie v sérii Starfleet Command, s poradovým číslom 3, ktorý sa však mierne odklonil od hard-core poňatia predchádzajúcich dielov. Tretí Starfleet Command je oveľa viac prístupnejší širšej hráčskej obci, avšak stále nemožno povedať, že je úplne primitívny. Navyše sa jeho príbeh vracia do známeho vesmíru Star Treku: TNG, a sprevádza hráča naprieč troma stranami konfliktu – Federácie, Klingonov a Romulanov. I v tejto hre sa objavuje loď USS Incursion, ktorá započala svoju kariéru v hre Star Trek: Away Team, prešla i príbehom Star Trek: Armada II a svoje účinkovanie preniesla i do príbeho Starfleet Command 3. Výhodou hry je veľmi dobrá modifikovateľnosť a existencia nepreberného množstva nových lodí a niekoľkých zaujímavých modov. Čo je vlastne jej spoločná vlastnosť s druhou hrou vydanou v tomto roku.


Star Trek: Bridge Commander je najlepší simulátor kapitána hviezdnej lode v tomto univerze, ktorý bol na počítačoch kedy vydaný. Možno by toto absolutórium mohlo patriť Klingon Academy, ale tá bola až príliš prekomplikovaná. Bridge Commander má všetko ako má byť. Ujímate sa úlohy kapitána a zasadáte na kreslo lodi triedy Galaxy USS Dauntless, keďže si to jej kapitán rozhodol rozdať z vybuchujúcou hviezdnou (ak si dobre spomínam). Zaujímavosťou je, že model kapitána, ktorý vidíte v intre, je vlastne rovnaký ako model Picarda, akurát kapitán Dauntless má vlasy :-). Pri lodi triedy Galaxy však neostane a neskôr sa vám pod kapitánsku zadnicu dostane i USS Sovereign. Áno, pravdepodobne prototypová matka Enterprise – E :-). To všetko zabalené do zaujímavého príbehu, s nejakým tým malým zvratom, ale hlavne výbornou hrateľnosťou kedy buď rozdávate príkazy ako správny kapitán alebo sa chopíte celej lode – takpovediac – vlastnoručne. Za hrou stál tím Totally Games, ktorý má vynikajúce výsledky v oblasti vesmírneho simulovania. I keď z konkurenčného vesmíru. Ak vám to meno nič nehovorí, tak potom názvy ako X-WING, TIE-FIGTER, X-WING Alliance, by už mohli. Ten istý tím, iný vesmír, ale opäť výborná hra.

Screenshoty reprezentujúce modifikovateľnost Bridge Commandera - filmová Enterprise

Moja snaha o kitbash, resp. vytvorenie lode triedy Iwo Jima - na obrázku USS Dukla :)



Modernizovaný mostík Enterprise NX-01 pre 24. storočie :-)

Rok 2003, to je opäť návšteva Star Trek v perspektíve prvej osoby a vlastne jediná hra, ktorá v tomto roku stojí za zmienku – Star Trek: Elite Force II, tentoraz však nie od Ravenu ale od Ritualu. Je pokračovanie lepšie ako predchodca? Na to sa názory celkom líšia. Niekto tvrdí, že multiplayer je lepší v prvom diele, niekto má zase radšej stavbu a podanie príbehu druhého dielu a ďalší... Skrátka názory sa líšia podľa vášho hráčskeho záujmu. Vo všeobecnej rovine sú na tom obe hry hrateľnostne podobne, avšak Elite Force II pridáva niekoľko maličkostí, ktoré ju robia trošku zaujímavejšou. Jednak sem-tam minihra s trikodérom, a jednak najmä prvá polovica misie na U.S.S. Dallas, lodi triedy Excelsior, ktorá je jednoducho výborne vystavaná. Skriptovaná, ale úžasne atmosferická – hlavne prvý krát.



V roku 2004 vychádza jedna – jediná hra, avšak len pre Playstation 2 a Xbox. Aj tá vraj nedosahuje vysokých kvalít. Star Trek: Shattered Universe sa odohráva v zrkadlovom vesmíre, keď sa skrátka hlavnému hrdinovi čosi pokazí a... Je to len obyčajná strielačka s raketkou v hlavnej úlohe – pravdepodobne nič, čo by stálo za veľkú pozornosť.

Na tomto mieste treba povedať, že do roku 2003 vydávala všetky hry z obdobia The Next Generation a neskorších spoločnosť Activision. Medzitým však o práva na vydávanie hier prišla – jeden by si povedal, že chvála bohu. Activision sa totiž príliš o Star Trek hry nestarala, aspoň čo sa týka podpory po vydaní samotnej hry. Avšak v roku 2006, resp. možno krátko predtým, získava práva na vydávanie akýchkoľvek Star Trek hier spoločnosť Bethesda. Fanúšik Elder Scrolls vo mne sa vtedy potešil, že i Star Trek bude nasledovať svojho večného rivala (Star Wars) a konečne sa dočkáme RPG hry, kde si budem môcť vytvoriť svojho vlastného kapitána a odvážne sa vydať tam, kam sa ešte nikto nevydal. Bohužiaľ sa tak nestalo.

V roku 2006, k 40. výročiu začiatku vysielania originálneho Star Treku, tak Bethesda vydáva tri hry na tri rôzne platformy. Star Trek: Encounters, arkádová strielačka, ktorá hráča preženie všetkými obdobiami televízneho Star Treku pre PlayStation 2. Star Trek: Tactical Assault, ktorá hrateľnosťou vzdialene pripomína Starfleet Command, určená pre Nintendo DS a PSP, odohrávajúca sa v dobe originálnej série. A napokon Star Trek: Legacy od už spomínaných Mad Dog Software.

Na príbehu Legacy sa podieľala dlhoročná autorka Star Trek príbehov D.C. Fontana, príbeh sa vinul cez všetky známe obdobia a hlas kapitánom prepožičali všetci pôvodní herci. Hru vytvárala pre Bethesdu spoločnosť, ktorá vytvorila obe hry v sérii Star Trek: Armada. Čo by sa asi tak mohlo pokaziť? Nuž, ako hovoria Murphyho zákony – čo sa môže pokaziť, to sa aj pokazí. Pri Legacy to bolo o tom bolestivejšie, aký potenciál v sebe skrýva. Legacy sa jednoducho po základnej inštalácií nedá hrať! Treba siahnuť po fanúšikovských modifikáciách, ktoré upravujú nielen ovládanie, ale zlepšujú i grafickú podobu hry. Ale tá nie je natoľko podstatná ako ono tristné, neintuitívne ovládanie, ktoré hra dostala do vienku. Inak je to zaujímavý kus príbehu a herného zážitku. Ale (a to aj po omodovaní) s mierne zaťatými zubami. A to je v podstate koniec poriadneho Star Treku na obrazovkách našich počítačov...


V roku 2007 ešte stihne Bethesda vydať akčno-strategickú hru pre Playstation 2 a Wii Star Trek: Conquest. Potom sa však po Bethesde, Star Treku a akomkoľvek rozumnom vesmíre zľahne zem. Nebyť roku 2009 a pokusu režiséra Abramsa znásilniť Star Trek pre nové tisícročie a generáciu. Tým, že vytvorí alternatívny vesmír. Film to bol fajn, zábavný, ale už to nebol skrátka ten správny Star Trek. Minul sa účinkom a hrám na kvalite nepridal. Skôr naopak. Hlúpučký film dostal absolútne debilnú, neovládateľnú akčnú strielačku s lodičkou, ktorá ani nebola plnohodnotnou hrou. Sťahovateľná a neovládateľná – Star Trek: D-A-C. Zdalo sa, že je koniec hrám zo starého – dobrého vesmíru. A v podstate sa aj tak stalo, až na jednu výnimku, ktorá sa stala mojou malou, nedokonalou náplasťou na sklamanie po Bethesde.

Cryptic a móda v MMO hrách. Nemám ich rád, ale mám rád Star Trek a vždy som chcel RPG hru z tohto prostredia. Je zbytočné sa rozpisovať o kvalitách a chybách Star Trek Online (2010), veď už som kde-tu o nej čosi popísal (vrátane recenzie). Nie je to úplne zlá hra, obzvlášť keď ste sólo hráč, ale ako MMO má množstvo chýb pre hráčov vyhľadávajúcich práve onen massive-multiplayer aspekt. Avšak ako náhrada niečoho neexistujúceho je to jediný, posledný zástupný symbol zo starého Star Trek vesmíru. Pretože toho nového sa dočkáme (bohužiaľ) budúci rok. 2013 vychádza hra, ktorá má spojiť prvý Abramsov film s tým nasledujúcim. Kooperatívna hra za kapitána Kirka a Spocka na divnej lodi, ktorá ma namiesto strojovne pivovar.

Časy kedy každý rok vychádzala aspoň jedna zaujímavá Star Trek hra sú dávno preč. Časy kedy vychádzala príbehovo pútavá a chytľavá Star Trek hra sú tiež – asi, pravdepodobne, zrejme, možno – preč. A potom, že sa herný priemysel nerúti do pekla. Z pohľadu Star Trek hier tam už dávno je (aby ma niekto neobvinil z jednostrannosti – z pohľadu Star Wars hier tam je tiež ;-))!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára