Kdesi v zapadnutej taverne na Mečovom pobreží. „Hej
bosorák, potrebujem drobné!“ Kričí na elfa sediaceho v rohu pohostinstva
dievča nezbedné. Elf sedí pri stole, znudene si podopiera hlavu a zdá sa,
že má všetkého plné zuby. „Bosorka si ty. A už som ti sto razy povedal, že
som čarodejník a...“
„Hej, tretej kategórie, viem,“ skočila mu do reči zlodejka.
„Ale aj napriek tomu potrebujem tie drobné!“ Usmiala sa a nastavila
otvorenú dlaň. „No tak, neondej sa, uvidíš vyplatí sa to.“ Mág zdvihol oči,
chvíľu sa zastavil na jej vždy výstrednom výstrihu a napokon siahol do
mešca pre mincu. Zobral ju medzi prsty a zdvihol na svetlo.
„Calla, zlatko, vieš čo je toto? To je posledná zlatá minca,
ktorú mám. Ak mi povieš, kto zaplatí naše jedlo a nocľah... je tvoja.“
„Och, tak také máš starosti. O to by som sa nebála, tam pán svätý to zatiahne. Však?“ Kývla hlavou na muža sediaceho na opačnej strane miestnosti. Žmurkla a zobrala si mincu z mágovej ruky. Modrooký bojovník len prevrátil očami a pokračoval v pití svojej obľúbenej medoviny. Zlodejka sa zatiaľ kamsi vytratila a nechala mága s jeho depresívnou náladou. Nejaký čas sa nič nedialo. Len kdesi pri barovom pulte si trpaslík objednal ďalšiu rundu piva – pre samého seba. A na druhom konci prebiehala akási hádka. O chvíľu na to pribehla zlodejka späť. „Mám to!“
„Moju mincu?“ spýtal sa s nádejou v hlase mág.
„Mincu? Nie. Informáciu! Viem kde zohnať ďalšie, ale...“ na chvíľu sa odmlčala a nechala tak priestor mágovi. Jeho oči sa pri zmienke o zárobku rozžiarili, ale v zapätí sa mu na tvári objavil tieň pochybnosti. „A sme zase pri tom! ALE...?“
„Musíme ísť trochu na... na sever. A skôr než sa naštveš alebo niečo, tak tu pán Drak a Eirick súhlasili, že je to celkom dobrý nápad..., myslím. I keď asi každý z iného dôvodu,“ rýchlo dodala. „A slečna „vytrhnem ti tŕň z päty“ sa mračila podobne ako ty..., takže?“ Mág mlčal. Znova si podoprel hlavu, tentoraz však oboma rukami. Po chvíľke ju dvihol a...
„Na sever?“
„Aj tak prichádza zima, takže to bude v podstate jedno, nie?“ Usmiala sa a nevinne pokrčila ramenami.
„Na sever?“ Zopakoval znova mág a ticho hľadel po miestnosti. Všimol si ako sa k stolu blíži bojovník a chystá sa niečo povedať. Oprel sa o svoje veľký meč a: „Povráva sa, že tam hore sa zobúdza nejaké veľké zlo. Nesmieme dovoliť, aby sa zlo šírilo Faerûnom, bratku...“ Mág si opäť podoprel hlavu oboma rukami.
„Bohovia, sadni si a prestať s tým lebo... neviem. Musíme vykoreniť zlo, teda nič v zlom, ale občas ma privádzaš do zúfalstva. A pán milovník zlatavého moku má aký dôvod?“ Trpaslík dopil ďalšie pivo. Pena mu ešte zdobila jeho dlhú bradu. „Dobré pivo, chlapče, jedine dobré pivo. A teda aby som pravdu povedal... zlato! Poklady a veľa, veľa zlata..., aspoň tak sa hovorí.“
„Trpaslík čo pije pivo, nevídali. Keby si aspoň pil niečo
iné, kamarát. Čo tak pálenô alebo ja neviem, kolaloku. Trpaslíci a pivo...
Ach. A ozaj kde je...“
„Kde by bola, modlí sa zas v nejakom chráme alebo čo ja viem,“ skočila mu do reči zlodejka. „Podstatné je, že je to príležitosť. Máme z čoho prezimovať? Nemáme. Bude tu zima? Bude. Takže v konečnom dôsledku je jedno či ju strávime tu alebo budeme mrznúť niekde, kde je príležitosť. Čo ty na to, šéfe?“
„Je mi z vás zima. Ale nemáme nič, ani deravý gorš. A ak je príležitosť na severe, tak... tak sa jej treba chopiť. Kdeže si hovorila, že to je?“
„Myslím, že sa to volá Easthaven, nemal by byť problém to nájsť.“
„To verím, to verím,“ dodal potichu mág a už v hlave začal plánovať cestu na sever. Ten názov a miesto, niečo mu to hovorilo. Akoby už niekedy, kedysi v nejasnom čase podobnú cestu absolvoval. Ale bol to len taký zvláštny pocit. Niečo familiárne, niečo z dávno zabudnutej minulosti...
Pozrite sa, mal to
byť krátky úvod k stručnému pojednaniu o rozšírenej edícii Icewind
Dale. Avšak trochu sa mi to vymklo z kĺbov. Niekedy v období
oznámenia tejto edície som napísal, že sa mi zdá byť zbytočné znovu vydávať
Icewind Dale v novej podobe, keď tá pôvodná v podstate funguje bez
problémov. Zaujímavé je, že som pritom nemyslel na existenciu prenosných
zariadení a hraní týchto hier na nich. Sám by som sa k veľkej verzii
Icewind Dale už pravdepodobne nedostal (alebo nie v najbližšom možnom období),
ale pokušenie vyskúšať si tu hru na tablete, to sa tu zrazu objavilo ani neviem
ako.
I keď vám nemôžem popísať svoje dojmy z PC verzie,
môžem veľmi dobre popísať dojmy práve z tabletovej Android verzie Icewind
Dale Enhanced Edition. Hneď na začiatku treba povedať, že sa tentoraz
rozširovalo menej ako v prípade Baldurs Gate. Prakticky je vylepšené
zobrazovanie a vyladené užívateľské rozhranie, inak ostáva všetko pri
starom. Icewind Dale bola, a je, vlastne tzv. dungeon crawlerom, len
namiesto perspektívy vlastných očí sa na svet pozeráme z izometrického
náhľadu. A je to krásny svet. Studený, avšak vďaka spôsobu akým Infinity
Engine funguje, graficky hra nijako nezostarla a vyzerá i na dnešnú
dobu k svetu. Súboje sú prísne akčné, prebiehajú v reálnom čase
s možnosťou ho kedykoľvek zastaviť a rozdať pokyny vašej družine.
Družina pozostáva zo šiestich charakterov a každý jeden
si môžete vyrobiť, pomenovať, vytvoriť mu životopis – ak chcete, skrátka môžete
sa v tvorbe vyhrať do sýtosti. Alebo, pokiaľ patríte k herným
masochistom, sa môžete pokúsiť prejsť hru s jedným, jediným charakterom.
Vaša voľba. Avšak toto všetko už mala pôvodná hra. Je v Enhanced edícii
niečo na viac? Musím povedať, že doteraz som nenarazil na nič nové – ak
neberiem do úvahy rozšírené povolania a niektoré kúzla, ktoré
v pôvodnej hre neboli. Čo sa týka samotného príbehu a hrateľnosti
všetko je pri starom – zatiaľ. Pretože autori sľubujú i obnovené
a doplnené pôvodne nezaradené questy, ale k tým som sa v prvých
hodinách hrania ešte nestihol dopracovať. A ak áno, tak sú tak dobre
zakomponované do hry, že som to nevšimol. Ostatne, či je niečo nové alebo
nie... to už by som si možno ani nepamätal. Verte alebo nie, už je to 14 rokov
od vydania tejto hry. Mne sa to zdá byť akoby to bolo tu nedávno. Nuž, čas. Rovnako
zaujímavo znie aj cross-platform multiplayer. Teda možnosť hrať
s kamarátmi na rôznych zariadeniach jednu spoločnú hru. Ja android, ty PC
alebo iná šialená kombinácia. A samozrejme EE obsahuje i Trials of
the Luremaster, rovnako ako datadisk Heart of Winter, takže obsahu je nadostač.
Ale ako sa to hrá na tom tablete? Prekvapivo dobre. Bol som od začiatku celkom skeptický k prevádzaniu pôvodne čisto počítačových záležitostí na tablety. Ono, nie vždy sa prevod ovládania vydarí tak, aby to bolo komfortné a zodpovedalo štandardom a zvykom prenosných zariadení. Niekedy to ani nejde a osobne som nepriateľom rôznych virtuálnych joystickov a kláves, pretože to skrátka dobre nefunguje. Avšak Icewind Dale je vo svojej podstate point and click, takže prispôsobiť ho tabletom by nemal byť zas až taký problém. A zdá sa, že to v Beamdog zvládli na jednotku. Na mojom tablete som nemal zatiaľ jediný problém s ovládaním alebo presnosťou. I keď občas sa mi stane – obzvlášť ak sa v boji vytvorí skrumáž postavičiek, že je trochu problematické ťuknúť na presne toho protivníka, ktorého potrebujem, pretože prsty. Ale to sa mi stalo asi dvakrát za celú dobu súčasného hrania. V krajnom prípade to vyrieši stylus alebo automatické skripty, ktoré ovládajú AI vašich družníkov. Pokiaľ ich máte dobre nastavené. Inak je ovládanie skutočne bezproblémové.
A hra samotná? Nuž poviem to takto, ak by ma nechytila
rovnako ako za starých čias, myslíte si, že by som k tomu dokázal napísať
ten úvodný text? Nie. Pravidlo je, že ak ma hra chytí... potom sa do nej
dokážem znova veľmi hlboko ponoriť. A Icewind Dale je a vždy bola
dobrá hra.
Icewind Dale: Enhanced Edition (Android)
Beamdog
Testované na Samsung Galaxy Note 10.1
Icewind Dale: Enhanced Edition (Android)
Beamdog
Testované na Samsung Galaxy Note 10.1
Na Yxunomei se nedá zapomenout......
OdpovedaťOdstrániťA jednotka mala aj dobrý príbeh, dvojkový ma už až tak nechytil i ked mlátička to bola rovnako zábavná,
OdpovedaťOdstrániť