Keď vidím tu zeleň, ktorá obrastá každý kút tohto priestoru,
aj sa mi trochu cnie za prašnou Arizónou. Stále nie som presvedčený, že
rozširovať naše pôsobenie smerom do Kalifornie bol ten najlepší nápad. Jasné,
Vargas nemôže ignorovať hrozby, ktoré vychádzali z toho podivného vysielania,
ale… Neviem. Čo z toho vzišlo? Sme tu len my - tím Echo… a to je všetko. Okrem
toho, mám taký pocit, že tu žije viac bláznov než v Arizóne. Myslím, že zo
všetkých komunít, ktoré sme tu navštívili ešte vyznieva Rodia najnormálnejšie.
Po toľkých mesiacoch patrolovania už dávno nie sme tá banda začiatočníkov,
ktorá sa účastnila pohrebu rangera Aca. A predsa, vždy keď narazíme na Deti
citadely či sado-maso katolíkov, tak neviem… Aký to celé má vlastne vôbec
zmysel. Žijeme v divnom svete, fakt divnom… (Mick, kapitán rangerského tímu
Echo)
Keď som s nadšením malého chlapca pred dvoma rokmi vkladal
peniaze do rúk a spoločnosti Braina Farga, mohol som len dúfať, že nebudú
vyhodené oknom. V tých dobách prakticky neexistovala hra, ktorá by si cenila
herné princípy polovice 90-tych rokov a všetko smerovalo k tomu, že hry budú
stále filmovejšie a menej herné. V RPG hrách sa začali presadzovať vopred
pripravené charaktery, či jednoliate postavy, ktoré mal hráč len minimálnu
šancu ovplyvňovať. A vôbec takmer úplne sa stratila možnosť hrať hru s
kompletne vlastnoručne vytvorenou družinou dobrodruhov. Prvú výraznejšiu zmenu
v tomto smere priniesol Legend of Grimrock, ale bol v tomto snažení celkom
osamotený. Okrem toho, Grimrock bol poctou dungeonom, a tak jeho náplň
spočívala v preliezaní temného podzemia, riešení hádanieki a nie v detailnom
piplaní sa družiny a interakcie so svetom. Napokon sa niečo stalo. Ťažko
povedať či bol spúšťačom práve úspech Fargovho kickstarteru pre Wasteland 2, ale
pravda je, že v súčasnosti sa milovník tradičných RPG hier nemá na čo sťažovať.
Teda až na fakt, že nebude mať čas to všetko si poriadne zahrať. Pretože, keď
sa tieto hry niečím odlišujú od svojich moderných súčasníkov je to ich herná
dĺžka. Napriek tomu, že po 70 odohraných hodinách by som mohol pokojne hodnotiť
Wasteland 2, stále si na to netrúfam. Moja družina sa dostala do Los Angeles a
teraz sa snaží vyriešiť miestnu situáciu, ale vďaka môjmu zvyku preskúmať každý
kút mapy a zaistiť si čo najviac informácií pre plnenie jednotlivých questov,
bude dokončenie celej hry ešte chvíľu trvať. Preto to čo čítate sú dojmy, dojmy
z celkom pokročilého hrania hry, ale stále len dojmy.
Wasteland 2 sa vás nesnaží ohromiť vizuálnym spracovaním. O
to zrejme Fargovi ani nešlo, ale snaží sa, aby jej atmosféra a spôsob akým hru
hráte bol čo najpestrejší. A to i napriek relatívne jednotvárnemu prostrediu
arizónskej púšte. Wasteland 2 ideovo pokračuje tam, kde skončila prvá hra. Z
hrdinov prvého dielu sú dnes ostrieľaní rangeri, jeden z nich - Snake Vargas -
im dokonca velí. Ale tak ako všetko v tomto svete, ani rangeri nie sú dokonalí.
Áno, majú svoje ideály, ale ich rozhodnutia často ovplyvňujú ľudí tým
nesprávnym spôsobom. Rozhodnutie opustiť väznicu, ktorá bola pred rokmi ich
hlavným stanom, zanechalo na tvári krajiny svoje značky. Porážka robotov a
obsadenie Strážcovej citadely, ktorá sa dnes volá Citadela rangerov, bol síce
hrdinský a možno prospešný čin, ale veľa dobrého do arizónskeho priestoru
nepriniesol. Vargas ma k dispozícii málo ľudí a púštnou krajinou stále putujú
blázni, banditi a cvoci. A medzi tým sú v zovretí obyčajní ľudia, ktorí sa
nejako snažia žiť svoje obyčajné životy. Do toho všetkého sa ešte na miestnych
rádiových vlnách začína šíriť podivné vysielanie, ktoré sa vyhráža zničením
všetkých rangerov. Ranger s prezývkou Ace bol vyslaný na misiu zistiť čo sa
vlastne deje, avšak ako z výborného hraného intra pochopíte, nebol veľmi
úspešný. Skončil roztrhaný na kusy. A tak, aby si overil vašu oddanosť a schopnosti
posiela generál Vargas práve váš tím - tím Echo, aby zistil čo sa Aceovi stali
a dokončil jeho misiu. Nič nie je tak jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá, a
tak vás na vašej ceste bude čakať niekoľko celkom ťažkých rozhodnutí. I keď to
záleží na tom, či sa rozhodnete ctiť si hlavnú misiu rangerov alebo sa skrátka
stanete len ďalšou vyšinutou bandou vo vyšinutom postapokalyptickom svete. A
verte mi, že Arizóna i Los Angeles majú dosť vyšinutých bláznov i bez toho čo
sedí za svietiacou obrazovkou a vedie svoj tím ako božské vnuknutie niekam za
dobrodružstvom.
Všetko sa však začína vytvorením si družiny dobrodruhov,
ktorí sa stanú tímom Echo. Teda môžete si vybrať aj z dopredu pripravených
postáv, ale pre všetkých bohov sveta, kto by to robil? Každú postavu môžete
špecializovať na rôzne činnosti, k dispozícii je množstvo bojových, technických
a pár sociálnych schopností, ktoré vám pomôžu prežiť vo svete po atómovej
katastrofe. Je dobré si jednotlivé schopnosti rozumne medzi štyri postavy
rozvrhnúť, ale nie je to nutné. Pravda, potom sa nedostanete ku každej
možnosti, ktorá sa vám naskytne, ale to nepôjde aj tak. Pokojne môžete hru
prechádzať len so zameraním sa na bojové schopnosti, neviem vám zaručiť
uspokojivý výsledok vášho príbehu a hladkosť priebehu hrou, ale táto možnosť tu
skrátka je. Bohužiaľ opačná možnosť tu nie je. Bez aspoň jednej bojovej
schopnosti budete mať v pustine veľmi krátky život. A vaše postavy môžu ľahko
umrieť. Vždy je to šanca na ich záchranu, ale ak vykrvácajú alebo ich jednou ranou
rozloží energetická zbraň na atómy… to už skrátka nerozkýchajú. Vždy si môžete
za svoju postavu nájsť náhradu, ale bude to veľmi ťažké. Najmä ak vás príbeh
zavedie až do Los Angeles. Niektoré schopnosti sú potom viac užitočné a iné
menej. Každá vám však na niečo bude. Avšak bodov je málo a povyšovanie
schopností je celkom drahé, takže si budete musieť veľmi dobre premyslieť ako
svoje postavy vystaviate. Úprimne povedané už si naozaj nespomínam, kedy som
musel takto perfektne uvažovať o svojej družine - o presnom vyvážení
schopností. Opravovanie toasterov vám toho veľa neprinesie, ale možno v nich
nájdete niečo čo bude užitočné pre inú NPC postavu a vám to v konečnom dôsledku
prinesie toľko vytúžené body skúseností. Nie vždy to vyjde ako si človek
predstavuje, pretože ho hra dokáže zradiť. A to hlavne v momente keď sa
spoliehate na permanentnú prítomnosť jednej NPC postavy vo vašom tíme. Ale to
je práve súčasťou hry a mne sa to páči.
Wasteland 2 je veľká hra, a preto sa jej nemohli vyhnúť ani
rôzne väčšie či menšie chyby. Kým v prípade Arizóny bol môj postup relatívne
bez problémov - až na malý problém s nedostatkom kanistrov na rádioaktívny
materiál, ktorý by mi umožnil špecifický postup hrou - som nezaznamenal väčší
prešľap v postupe hrou. V rovnakej oblasti ako kanistre sa mi niekoľkokrát po
sebe stalo, že hra spadla - bez zjavnej príčiny. Už sa zdalo, že mi to znemožní
ďalší postup hrou, ale ako to býva, potom sa to spravilo samo. Neviem čo bola
príčina padania, ani prečo začala, ani prečo odrazu prešla. Potom však už hra
nepadla ani raz. Nuž a napokon tu bol ten problém so starým ochranným oblekom
proti radiácii, ktorého som sa nemohol nijako zbaviť a tak dlho zavadzal v
inventári. Až mi ktosi poradil, že sa ho môžem aspoň prehodiť do príručnej
rangerskej batožiny. Aspoň tak. Väčšie problémy si však začnete všímať až po
príchode do Los Angeles. Opäť to však nie sú chyby, ktoré by vám znemožnili hru
hrať ďalej, ale ukazujú skôr na problém v skriptovaní jednotlivých questov,
ktoré môžete plniť rôznymi spôsobmi. Skripty akoby s niektorými variantmi vášho
postupu nepočítali. A tak sa môže stať, že niektoré questy začnete rovno od
polovice alebo úplného konca a postavy reagujú akoby ste o danom probléme už
niečo vedeli. A vy len náhodou máte v inventári potrebný predmet alebo ste
niečo spravili mimo plánovaného poradia a skriptovanie si to nevšimlo, resp. si
s tým autor nepočítal alebo takúto možnosť prehliadol. Takto splnené questy
potom pôsobia trochu mätúco a občas tak dokážu hráča vytrhnúť z ponorenia sa do
sveta. Prečo mi ten človek spomína nejakú chorobu, ktorú som nemohol pomôcť
vyliečiť, keď ja o žiadnej chorobe neviem? Do čerta, veď ja ani neviem kde tu
máte nemocnicu! Vo všeobecnosti sa Los Angeles javí ako menej odladená časť
oproti Arizóne. Možno preto, že Arizóna bola súčasťou verejnej bety sú jej
chyby viac vychytané a skrátka váha problémov ostala na interne testovanom Los
Angeles. Sú to však len moje špekulácie.
Posledným pilierom Wasteland 2 sú potom ťahové súboje. Možno
je to ten najdôležitejší pilier celej hry. Samotné súboje možno nie sú tak
prepracované ako v špecializovaných hrách ako Jagged Alliance alebo v pôvodných
Falloutoch, avšak stále majú v sebe istú dávku strategického uvažovania a
potrebu presného rozmiestňovania vašich zverencov. Aj keď to presné
rozmiestňovanie býva trochu problematické. Hráč totiž nemá šancu iniciovať
bojový režim inak ako vystrelením alebo priblížením sa k protivníkovi. Ak si
však tento moment uvedomíte, dá sa z neho takticky ťažiť. Vlastnosť “awareness”
určuje dohľad postavy, takže pokiaľ postava dovidí ďaleko, skôr zbadáte
protivníkov na mape a môžete sa pripraviť na nastávajúcu konfrontáciu bez toho
aby si vás protivník všimol. Potom treba obsadiť správne pozície na mape a
jedným dobrovoľníkom vystreliť na protivníka. Má to ďaleko od ideálneho
riešenia, avšak možnosť pripraviť sa na súboj a rozmiestniť si svojich
zverencov tu - i keď vo veľmi obmedzenej miere - je. Žiaden boj nie je rovnaký,
keďže vám do toho zasahujú faktor vlastnej zbrane. Jednak každá z nich
potrebuje prebíjanie, a jednak sa každá z nich má tendenciu zasekávať. Teda v
prípade, že ju nemáte vyšperkovanú tak, aby sa prakticky nezasekávala. Takmer
každú zo zbraní je možné vylepšiť nejakým prídavkom - tu hlaveň alebo optiku,
prípadne laserové zameriavanie alebo lepší zásobník. Všetko nejakým spôsobom
pozitívne alebo negatívne ovplyvňuje štatistiky zbrane. A vo väčšine prípadov
je vizálne viditeľné na samotnej zbrani. Čo sa však už nedá povedať o zbroji
pre vašich rangerov. Vlastným rangerom môžete meniť len oblečenie. Na začiatku
pri ich tvorbe im vyberiete nejaký vizuál, ktorý však vďaka nájdeným veciam
môžete meniť. Alebo v niektorých prípadoch vám nič iné ani neostane. Teda ak
nebudete chcieť behať po Pustine s rangermi v spodnom prádle. Nie je nad to,
keď vám miniatúrny atómpvý výbuch strhá ošatenie z vášho rangera… pekný detail.
Wasteland 2 rozhodne nie je dokonalá hra. Ktorá hra je?
Avšak má všetko čo som od nej očakával od momentu kedy som uvidel
kickstarterové pitch video od Briana Farga. Má úžasnú atmosféru - na čom má
svoj leví podiel i hudba Marka Morgana, je naplnená množstvom popkultúrnych
odkazov, má ťahové súboje, ktoré ma po tých 70+ hodinách neomrzeli a svet,
ktorý je miestami tak strašne groteskne prekrútený až dostanete chuť ho nejako
napraviť, aby vás tá chuť po niekoľkých stretnutiach prešla. Stojí ten svete
ešte za záchranu? InXile bude ešte musieť kde tu niečo zaplátať, to je bez
debát, ale to čo vydali je solídna, dobre držiaca hra, ktorá vás bude baviť
dlhé a dlhé hodiny.
Nice. Dobré čítanie. (len škoda že ten auto-login cez google zlyhal a pôvodný feedback zmizol... alebo nezmizol?)
OdpovedaťOdstrániťZmizol. :( Jo, automatika niekedy zlyha.
OdstrániťSuper skoro-recenzia :)
OdpovedaťOdstrániťS Wastelandom 2 spokojnosť.