Retro: Rick Dangerous

Tentoraz som nedal na dobré rady múdrych ľudí a do živého hrania hry Rick Dangerous som sa pustil bez predchádzajúcej prípravy. Naposledy som ju hral okolo roku 1992 a tomu teda dnes už nehovorím žiadna príprava. A bolo to vidno. Lenže, všetko má svoje dôvody a myslím si, že video ktoré z toho vzišlo krásne ilustruje to o čom tento druh hier bol.

Možno i trocha naznačí odpoveď na otázku nezasvätených – prečo tie hry vlastne hráme. Odpoveď bude závisieť vždy od toho ktorého konkrétneho človeka alebo hry samotnej. Niekde je to príbeh a návšteva fantastických nových svetov, inokedy je to len jednoduchá, ale za to absolútna výzva. Rick Dangerous je takou hrou. Má jednoduché a jasné pravidlá. Postavička sa musí dostať z jednej obrazovky do druhej až ku konečnému cieľu. Medzitým chce hráč získať čo najvyššie skóre a tak musí zbierať jednotlivé zlaté masky. Má obmedzený počet nábojov do pištole a rovnako obmedzenú zásobu dynamitu, pomocou ktorých môže prekonávať prekážky v úrovni. Hra s ním hrá v podstate férovo neférovú hru. Hráč zo začiatku nevie do čoho ide. Neznáme prostredie samé o sebe je výzvou, ktorú musí hráč prekonať. Zo zásady musí umrieť na každej obrazovke niekoľko krát. Každá smrť však znamená pochopenie rozloženia prekážok v úrovni. Umieraním sa hráč učí presné postupy, pomocou ktorých následne dané prekážky prekonáva. Každú jednu obrazovku si tak musí memorovať. Pamätať si presný postup, ktorý ho dostane ďalej. Pokiaľ v tomto zlyhá alebo sa menej sústredí – nedokáže sa dostať ďalej. A práve proces umierania, učenia sa a prekonávania prekážok je to čo robí hru ako je Rick Dangerous zaujímavou. Je to výzva, hlavne pre hráčove schopnosti a jeho sústredenosť.

A to je i dôvod prečo som nechcel pred spustením živého vysielania hru trénovať. Neukázal by sa tak jej základný princíp. Učenie. Myslím si, i keď to nie je dokonalé, že video krásne ilustruje práve spomínané učenie sa a sústredenie na hru. Čím dlhšie som hru hral, tým lepšie som potom následne prechádzal jednotlivé obrazovky. Teda až do momentu, kedy som sa viac sústredil na rozprávanie a menej na hru. To som potom zase robil hlúposti a umieral na zbytočných miestach.

Potom sa nám však naskytuje otázka čo na zázname lepšie reprezentuje jadro hrateľnosti a hry samotnej. Človek, ktorý má hru už takmer bezchybne namemorovanú a teda ju prejde takmer na jeden záťah? Alebo človek, ktorý hrá hru čerstvo bez veľkej prípravy? Ako vždy je to prístup relatívny a závisí od toho čo chcete ukazovať. Či sa chce autor videa len pochváliť ako dobre si predtým dokázal hru nacvičiť alebo chce ukazovať jadro hrateľnosti. Pričom treba brať do úvahy i diváka samotného. Keďže je pre mňa zaujímavá stránka hrania práve interakcia hráč – hra (a naopak) som skôr zástancom čerstvého prístupu k neznámej hre. Avšak uvedomujem si, že tento prístup nie je najideálnejší v prípade robenia show. 

1. júna 2014 (vo videu som myslím omylom povedal júla), oslávil Rick Dangerous svoje 25 narodeniny. Podľa môjho názoru je táto hra dôkazom, že dobré herné mechaniky nestarnú. Ak budete mať čas a chuť rozhodne si hru zahrajte. Osobne odporúčam Windows konverziu xrick, kde sa postavička ovláda pekne, slušne na šípkach a nie ako pôvodná PC verzia klávesmi Z, X, O, K. Už to samo o sebe predstavovalo tak trochu prekážku v jednoduchom hraní. Človek sa musel v hlave naučiť registrovať tieto klávesy, inak umieral aj vďaka ich neskorému, zlému stlačeniu. Simon Phipps, jeden zo spoluautorov, dal k dispozícii pri príležitosti výročia i originálne dizajn dokumenty hry.

Autentická disketa z dôb dávno minulých, na ktorej by mal byť Rick alebo aj nie... :)