World of Aden: Thunderscape

Svet Adenu bol jedným z posledných výkrikov do sveta RPG spoločnosti SSI. Dlhé roky ich tento žáner živil a prinášal im slávu a fanúšikov (spolu s hardcore stratégiami a vojnovými simuláciami). Lenže trh s hrami sa začal drasticky a radikálne meniť (a SSI vydávať podivné strašnosti ako Death Keep). Prišiel Doom a zdalo sa, že hráči túžiaci po družinách, kobkách a rozsiahlych fantastických svetoch sa kamsi prepadli. Zmizli. Alebo...možno...bola kvalita posledných titulov tejto spoločnosti nie práve najlepšia. Aj keď to je tiež otázka perspektívy. V každom prípade, neúprosný svet Adenu vyvrhol na naše obrazovky ešte dve hry. Dve v jeden rok. Každá svojim spôsobom zaujímavá.

Reťaze pocitov...

Pomalá, trochu nostalgicky smutná melódia vás privíta na úvod adventúry zo sveta Das Schwarze Auge alebo keď chcete The Dark Eye, a anglicky a zastaralo Realms of Arkania. Zvláštny pocit. Tú hru som očkom sledoval už pri jej ohlásení v nemeckých médiách. Vtedy naše ešte veľmi nezaujímala a anglicky píšuce tiež nie. Veď kto by sa zaoberal nemčinou. Ale predsa, je to Das Schwarze Auge a hry z tohto prostredia mali vždy výnimočnú atmosféru. Skutočne, ten základný dojem je len o pocite. Žiadna hrateľnosť, žiadne herné systémy. Jednoducho, aj keď postavený na Tolkienovskom základe, je ten svet iný. Kto vie, možno to je na ňom zaujímavé, tá inakosť.

O rozšírených koncoch

Príbehy by mali byť ukončené. O tom sa snáď so mnou nikto nebude hádať. Teda, poznáme aj príbehy otvorené. Lenže medzi otvoreným príbehom, resp. jeho koncom a uzatvoreným je veľký rozdiel. V prvom rade, autor by nemal prehlasovať, že sa v jeho príbehu všetko ukončí a potom... Potom ho vlastne ani neukončí. Čo je prípad tretieho Mass Effectu.

Dragon Age: Dawn of the Seeker

Sedím si, dívam sa a divím sa. Vlastne nie, jediné čo nerobím je ono spomínané divenie sa. Dnes už sa ničomu nedivím alebo ako sa správne slovensky hovorí – nečudujem. Čudné. Filmové adaptácie videoherného prostredia často bývajú čudné. Ich zvláštnosť spočíva (takmer vždy) z nepochopenia základných rozdielov medzi oboma médiami. Alebo aspoň sa to tak javí. Čo sa však stane, keď si takú adaptáciu objednáte v Japonsku? Tradíciu na to majú.

Ravenloft - Príbeh z krajiny za hmlou, časť prvá

Vypátrať kto sa pokúša o život nášho dobrého lorda Dhelta z Elturel, nebolo príliš jednoduché, ale nakoniec sa nám to podarilo. Bohovia však vedia, že nie všetky cesty sú tak rýchle akoby sme potrebovali. Vedel som, že niečo nie je v poriadku, už keď sme vchádzali do Dheltovho sídla. Ponáhľali sme sa do komnát lorda Dhelta, keď v tom nám zrak spálil výbuch. Dhelt i Baranta Chansil, magička, ležali zranení, avšak živí, na zemi. Vrah však stihol strhnúť z krku nášho pána posvätný Helmov amulet.

Wreck-It Ralph, Fix-It Felix...retro reklamné browserové hranie

O novom chystanom disneyho animáku inšpirovaného hrami ste už isto počuli. Rovnako ako môžeme predpokladať, že k nemu jedného dňa dostaneme nejakú modernú, hnusnú 3D hopsačko-zlátaninu. Ale to príde až neskôr, až sa film dostane do kín. Teraz ho treba prezentovať a Disney to robí celkom štýlovo. Cez malú, retro hru vo flashi.

The Stacks alebo retro súťaženie s Ernestom Clineom...

Už to raz tak chodí... Keby nebolo DJa z oldgames.sk, tak si ani nevšimnem, že Ernest Cline vyhlasuje nejakú súťaž a už vôbec by som nenarazil ani na túto malú, ale šikovne chytľavú hru. Ernest Cline je samozrejme autor skvelej knihy Ready Player One, ale to myslím pravidelní návštevníci tohto blogu vedia. Súťaž je svojim spôsobom druhoradá a irelevantná – teda v prípade, že nežijete dlhodobo v USA. Ak náhodou áno, tak hlavnou cenou v súťaži je jeden z autorových DeLoreanov. Ak nie – ako my všetci slušní občania Slovenskej a priľahlých republík – v tom prípade si môžete zasúťažiť len tak, pre zábavu. Presne o tom sú predsa hry, nie?

Hráči, hry a ich vnímanie, tak trochu cez X-COM

Hry sú zaujímavý druh. Zábavné, frustrujúce – médium, ktoré sa snaží prebiť si svoju pozíciu na tomto svete. Sú rôzne, také rôzne ako sú technické prostriedky, cez ktoré ich hráme. A vôbec, sú až tak rôznorodé ako ľudská kultúra vo všeobecnosti. Veď sa stačí pozrieť na to ako hry samotné vnímajú hráči. Každý inak, každý podľa svojho vkusu alebo momentálnej potreby. Niektorí, napríklad, nevedia pochopiť, prečo som toľko posadnutý pôvodným X-COM vesmírom...

O starom blogu...

Retro blogovacia nálada alebo čo so starým blogom. Aj tak by sa mohol volať tento príspevok. Doslova to bude akási krátka retrospektíva za mojim blogovacím obdobím – teda hlavne tým, čo sa nachádzalo na doméne bloguje.cz. Už ste asi o tom počuli, bloguje skrátka končí. Môj starý blog tam bol svojim spôsobom uložený k večnému spánku, viac sa nevyvíjal, nerástol. Preto som sa na neho pozrel a trochu zauvažoval čo s ním. Ešte než som v ňom začal „listovať“, myslel som si, že ho skrátka nechám zahynúť vo večnej priepasti internetu. Lenže potom som ho začal – i keď len na rýchlo – prezerať a...