Teenage Mutant Ninja Turtles: Out of the Shadows

Sú hry, ktoré svetom presvištia tak, že si ich nikto ani nevšimne. Až na pár zapálených fanúšikov herného žánru alebo témy. To je aj prípad hry Teenage Mutant Ninja Turtles: Out of the Shadows. Posledné herné korytnačky som si kedysi kúpil hneď v deň vydania, pretože korytnačky. Žiadny racionálny dôvod za tým nehľadajte. Nejako som podvedome dúfal, že to bude minimálne tak dobré ako posledný projekt Ubisoftu, ktorý bol spojený s filmom TMNT. Nuž.

Tretí zlatý vek cRPG

Nie je čo hrať! Hry už sa skrátka nerobia tak ako v minulosti a celá komerčná produkcia nestojí za nič! Vždy sa nájde obdobie, kedy si toto poviete. Obzvlášť keď sa už hráte nejaký ten piatok. Nedávno som si však uvedomil, že tu existuje istý vzor. Aspoň čo sa RPG týka. Pamätám si časy – a nie je to tak dávno – ako som sa sťažoval, že nie je čo hrať. Dokonca už ani ten Bioware netvorí hry tak ako predtým! Skrátka, človek si myslel, že je na čase s týmto koníčkom skončiť. A odrazu BUM! Začal sa mi tvoriť taký backlog, že absolútne netuším či sa ešte niekedy budem na nedostatok sťažovať.

Digitálne hry ako objekt záujmu kultúrnej antropológie

Digitálne hry sú kultúrne artefakty, pretože nám ponúkajú informácie o kultúre a jej nositeľoch. Predstavujú novú formu ľudského sebavyjadrenia a reprezentácie. Sú výsledkom ľudskej kultúry a dokladom technického a kultúrneho vývoja spoločnosti. Pohľad na digitálne hry ako kultúrny artefakt nie je založený len na tom, čo sú hry, akým spôsobom sa hrajú alebo o hľadaní tej správnej definície. Je to pohľad na digitálne hry, resp. ako ich špecifické črty ovplyvňujú a odrážajú širšiu kultúru. Často to zahŕňa pohľady na predstavy, hodnoty a ideály nejakej konkrétnej kultúry alebo subkultúry.

Dojmy: Wasteland 2 po 70 hodinách

Keď vidím tu zeleň, ktorá obrastá každý kút tohto priestoru, aj sa mi trochu cnie za prašnou Arizónou. Stále nie som presvedčený, že rozširovať naše pôsobenie smerom do Kalifornie bol ten najlepší nápad. Jasné, Vargas nemôže ignorovať hrozby, ktoré vychádzali z toho podivného vysielania, ale… Neviem. Čo z toho vzišlo? Sme tu len my - tím Echo… a to je všetko. Okrem toho, mám taký pocit, že tu žije viac bláznov než v Arizóne. Myslím, že zo všetkých komunít, ktoré sme tu navštívili ešte vyznieva Rodia najnormálnejšie. Po toľkých mesiacoch patrolovania už dávno nie sme tá banda začiatočníkov, ktorá sa účastnila pohrebu rangera Aca. A predsa, vždy keď narazíme na Deti citadely či sado-maso katolíkov, tak neviem… Aký to celé má vlastne vôbec zmysel. Žijeme v divnom svete, fakt divnom… (Mick, kapitán rangerského tímu Echo)

Retro: Gender Wars

Pamäť je na najnespoľahlivejšia vec, ktorú človek má. Zo všetkého najviac sa to ukazuje pri spomienkach na minulosť. Na prežité, na hrané, skrátka na všetko čo bolo. Ťažko povedať čo je toho príčinou. Meníme sa, vyvíjame a rastieme a náš pohľad na svet okolo sa mení. Tu trocha, tu o niečo viac. Dlhé roky som bol presvedčený o tom, že ak ma niečo v minulosti bavilo, musí ma to baviť aj po dlhých rokoch. Gender Wars dokazuje, že pravda bude opäť niekde na pol ceste.

Dojmy: Divinity - Original Sin

Divinity: Original Sin ma prinútila sa na chvíľu zamyslieť nad dnešnou dĺžkou hier. Svojim spôsobom je množstvo moderných AAA hier krátkych, niekedy až priveľmi. Avšak pravdepodobne to pramení z toho ako sa celý herný trh za tie roky premenil. Zvýšil sa priemerný vek hráčov. A mierne sa zmenila demografia ich publika. No povedzte, koľko času na hry má taký otec od rodiny? Tak akurát, ale 100 hodinová hra mu postačí tak na rok – ak nie na viac. Spoločnosti potrebujú odbyt a často nechcú (česť výnimkám) aby s nimi museli tráviť hráči stovky hodín. Pokiaľ sa nejedná o multiplayer hru. Keď po 30 hodinách opúšťate prvú oblasť v Original Sin, poviete si – uf... som zvedavý čo ma ešte čaká. A popri tom uvažujete o tom, či máte ešte vlastne na ďalších 30 (alebo koľko to bude) hodín nárok. Najhoršie je keď sa hra vydarí a sama vás ťahá naspäť do svojho sveta.

Retro: Rick Dangerous

Tentoraz som nedal na dobré rady múdrych ľudí a do živého hrania hry Rick Dangerous som sa pustil bez predchádzajúcej prípravy. Naposledy som ju hral okolo roku 1992 a tomu teda dnes už nehovorím žiadna príprava. A bolo to vidno. Lenže, všetko má svoje dôvody a myslím si, že video ktoré z toho vzišlo krásne ilustruje to o čom tento druh hier bol.

Beta dojmy: Wasteland 2

Wasteland 2 je jedna z prvých kickstarter hier, na ktoré som prispel malým obnosom. Bol som skrátka nadšený všetkým čo Brian Fargo sľuboval. Návrat k zlatej hernej klasike. A hlavne, milí budúci tvorcovia hier, možnosť vytvoriť si kompletnú družinu od výzoru až po meno. Fakt, na ktorý veľa tvorcov CRPG dnes akosi zabúda. Pred pár dňami spravil Fargo a jeho kompánia zaujímavý krok - sprístupnil betu všetkým backerom.

Emuláciou k poznaniu

Emulácia je druhá strana starých hier. Vdychuje im druhý život a vďaka nej môžu niektoré staré skvosty objaviť i nové generácie. Emulácia nie je dokonalý spôsob akým hrať staré hry, ale je vlastne celkom prístupný. Musím povedať, že staré konzoly som neemuloval už celé roky. Dosbox to je jedna stránka emulácie, ale staré herné konzoly to je trochu iná káva.