Best of 2015

Koniec roka máme tak nejako pred dverami. Kto by to bol povedal, že? Nadpis myslím hovorí jasne, dnes sa pokúsim opäť zhrnúť to najlepšie na čo som počas tohto roka narazil. Mimochodom, skutočne mám pocit akoby som podobný článok písal nedávno. Len toť pár týždňov dozadu... a ono houby, rok to už bol! Pri pohľade na tento voľne zostavený rebríček by si jeden mohol povedať, že tam niečo dôležité chýba. Nuž, som si istý, že Zaklínač 3 je skvelá hra, ale... Viete ako to je u mága, pokiaľ sa tam nedá vytvoriť aspoň jedna postava, je hra odsúdená byť odložená na vedľajšiu koľaj. A povedzme si úprimne, tak ako minulý rok, i tento rok nebola núdza o krásne, tradičné RPG a dungeony.

Dojmy: Fallout 4

Vojna, vojna je vždy rovnaká... Svojim spôsobom je to strašné klišé, začínať článok o Falloute týmto citátom, ale tak nejako to vždy sedí. Navodzuje atmosféru, ktorá je paradoxne iná ako atmosféra dvoch pôvodných hier stvorených pod hlavičkou Interplay. Fallout od Bethesdy je iný. A nemôže za to len zmenená perspektíva pohľadu na jeho svet. Iná spoločnosť, iní ľudia, iný prístup k tvorbe – to všetko sa v zásade odráža na výslednom diele. Nakoľko je to rúhanie sa a znesväcovanie pamiatky originálnych hier, tak túto úvahu ponechám na radikálnych fanúšikov z miest kde nie je povolený vstup mutantom a potulujúcich sa šialených brahmín. Ale niektorým veciam sa predsa nevyhnem.

Retro: Eye of the Beholder (GameBoy Advance)

Povedal som si, že by to po nejakom čase chcelo opäť nejaké retro. Povedzme čo takto z roku 2002? Nie, nezbláznil som sa, teda aspoň myslím, že nie úplne. Možno sa pýtate, a dohral si už... X? Nie, pravdepodobne nie. Dokončil si už Shadowrun? Negatívne, nie ani týmto smerom to nepôjde. Tak prečo – sakra – strácaš čas s Eye of the Beholder pre Gameboy Advance? Pretože svet je divný, všetko je lož a len mlieko je voda... aby to teda dávalo úplný zmysel. Skrátka som potreboval niečo čo vyzerá pixelovo, je to trochu niečo nové, keď už som teda dokončil Black Pits súčasť to vylepšenej verzie Baldurovej brány. Chcelo to skrátka niečo čo nemusím nutne dohrať, ako to tak už býva.

Dev Diary: Shadows over Bratislava - Ide to, ale pomaly

Zo soboty na nedeľu som uprostred  noci začal naživo streamovať prechod mojím modom. Jednak ma to nútilo čítať nahlas napísané texty – čo je celkom dôležitá vec – a jednak som možno chcel ukázať na čom to vlastne celé tie roky pracujem. Ako ten hodinový živý test dopadol? No, z diváckej stránky nie moc slávne, ale čo chcete o pol druhej ráno! :-) Ale získal som aspoň prehľad o niektorých stránkach úvodu príbehu a chybách, ktoré sa v hre stále vyskytujú.

Archív: Knights of the Chalice

Text recenzie, ktorý nasleduje bol napísaný pre (nech mu je večná sláva) starý-dobrý gamesweb. Ako som nedávno zistil, na svojich stránkach som sa príliš hre Knights of the Chalice nevenoval. Kde-tu som ju spomenul, ale inak stále ostáva celkom neznámou. Pritom je to výborné RPG v starom duchu. A musím sa priznať, že smer, ktorým sa vydáva pokračovanie sa mi vôbec nepáči (schematické i keď hi-res zobrazenie). KotC je pritom tak nádherne retro – vizuálne aj používateľským rozhraním. To už tak príjemné nie je, ale dá sa naň zvyknúť, ostatne to si môžete pripomenúť v nasledujúcom texte:

Hry vás naučia rozumieť cudziemu jazyku, ale...

Mám problém. Ono je to svojim spôsobom celkom príjemný problém, ale predsa je to problém. V stručnosti povedané sa volá anglický jazyk. Nikdy som sa ho neučil a predsa sa s ním dorozumiem – nejako. Samozrejme, za všetko môžu počítačové hry, nič viac a nič menej. Problém trochu je, akým spôsobom sa človek ten jazyk naučí. Celé sa to začalo celkom nevinne. Hraním sa...

Shadowrun: Hong Kong

Poznáte to, keď sa niečo poserie, tak sa to poserie poriadne. Šiesty svet je podľa všetkého plný posraných vecí. Ľudia každodenne otročia vo veľkých korporácia, dennodenne pracujú pre ich chamtivých nadriadených, ktorí sa nestarajú o nič len zisky. Peniaze musia prúdiť, ako by povedal klasik. Každý deň do práce, každý deň z práce..., aby ste mohli znova do práce. Prípadne tam stvrdnete celý boží deň. Ehm, to mi znie až príliš povedomo. Ach, áno, potom sú tu ešte glorifikovaný kriminálnici – shadowrunneri, mágia, draci, duchovia. To už tak reálne nevyzerá. Skrátka, Shadowrun a Hong Kong je jeho ďalším počítačovým spracovaním.

Jak Koke - Shadowrun: Stranger Souls

Knihy odohrávajúce sa v rámci existujúcich väčších svetov nikdy nemali ambície byť niečím viac ako zábavou na chvíľu. Vtiahnutím človeka do svojho sveta, ktorý už dobre poznám, a rozpovedať mu nejaký príbeh. Niekedy originálnejší, často však menej originálny, nasledujúci istú, veľmi povedomú šablónu. Hneď na začiatok je dobré povedať, že i Stranger Souls je presne taká. Už od začiatku veľmi povedomá a pritom neznáma...

Prvé dojmy: Satellite Reign

Skupina štyroch agentov v dlhých plášťoch sa pohybuje sebavedomo po uliciach bližšie nešpecifikovaného mesta. Ich úlohou je zlikvidovať cieľ. Vražda konkurenčnej osoby. Korporátny boj veľkých spoločností nebol nikdy jednoduchý a hlavne čistý. Ľudia sú len aktíva, ktoré sa dajú nahradiť. Pomaly sa blížia k svojmu cieľu. Aby sa nakoniec na okolí strhlo peklo, ktoré zalarmovalo i miestne poriadkové sily. Našťastie mali naši agenti okolo seba vytvorený živý štít z ovládnutých civilných obyvateľov... Myslím, že takto nejako by sa dal opísať postup a hranie hry Syndicate. V prípade Satellite Reign môžete na niečo podobné skoro zabudnúť...