Retro: Gender Wars

Pamäť je na najnespoľahlivejšia vec, ktorú človek má. Zo všetkého najviac sa to ukazuje pri spomienkach na minulosť. Na prežité, na hrané, skrátka na všetko čo bolo. Ťažko povedať čo je toho príčinou. Meníme sa, vyvíjame a rastieme a náš pohľad na svet okolo sa mení. Tu trocha, tu o niečo viac. Dlhé roky som bol presvedčený o tom, že ak ma niečo v minulosti bavilo, musí ma to baviť aj po dlhých rokoch. Gender Wars dokazuje, že pravda bude opäť niekde na pol ceste.

Dojmy: Divinity - Original Sin

Divinity: Original Sin ma prinútila sa na chvíľu zamyslieť nad dnešnou dĺžkou hier. Svojim spôsobom je množstvo moderných AAA hier krátkych, niekedy až priveľmi. Avšak pravdepodobne to pramení z toho ako sa celý herný trh za tie roky premenil. Zvýšil sa priemerný vek hráčov. A mierne sa zmenila demografia ich publika. No povedzte, koľko času na hry má taký otec od rodiny? Tak akurát, ale 100 hodinová hra mu postačí tak na rok – ak nie na viac. Spoločnosti potrebujú odbyt a často nechcú (česť výnimkám) aby s nimi museli tráviť hráči stovky hodín. Pokiaľ sa nejedná o multiplayer hru. Keď po 30 hodinách opúšťate prvú oblasť v Original Sin, poviete si – uf... som zvedavý čo ma ešte čaká. A popri tom uvažujete o tom, či máte ešte vlastne na ďalších 30 (alebo koľko to bude) hodín nárok. Najhoršie je keď sa hra vydarí a sama vás ťahá naspäť do svojho sveta.

Retro: Rick Dangerous

Tentoraz som nedal na dobré rady múdrych ľudí a do živého hrania hry Rick Dangerous som sa pustil bez predchádzajúcej prípravy. Naposledy som ju hral okolo roku 1992 a tomu teda dnes už nehovorím žiadna príprava. A bolo to vidno. Lenže, všetko má svoje dôvody a myslím si, že video ktoré z toho vzišlo krásne ilustruje to o čom tento druh hier bol.

Beta dojmy: Wasteland 2

Wasteland 2 je jedna z prvých kickstarter hier, na ktoré som prispel malým obnosom. Bol som skrátka nadšený všetkým čo Brian Fargo sľuboval. Návrat k zlatej hernej klasike. A hlavne, milí budúci tvorcovia hier, možnosť vytvoriť si kompletnú družinu od výzoru až po meno. Fakt, na ktorý veľa tvorcov CRPG dnes akosi zabúda. Pred pár dňami spravil Fargo a jeho kompánia zaujímavý krok - sprístupnil betu všetkým backerom.

Emuláciou k poznaniu

Emulácia je druhá strana starých hier. Vdychuje im druhý život a vďaka nej môžu niektoré staré skvosty objaviť i nové generácie. Emulácia nie je dokonalý spôsob akým hrať staré hry, ale je vlastne celkom prístupný. Musím povedať, že staré konzoly som neemuloval už celé roky. Dosbox to je jedna stránka emulácie, ale staré herné konzoly to je trochu iná káva.

Herný "skill" kdeže si?

Hry sú o zábave, o tom sa so mnou snáď nikto nebude hádať. Príznakom moderných hier je rýchla, bezproblémová zábava, ktorá vlastne v konečnom dôsledku nezaberie príliš veľa vášho času. Jasné, že hovorím hlavne o mainstream AAA produkcii a nie o šialených indie výtvoroch, ktoré sú často postavené na skutočne ostrej výzve. Chce to čas a trpezlivosť sa takú hru naučiť. Ostatne, tak to bolo aj s väčšinou starých hier.

Late Night Retro Gaming

Človek raz za čas dostane nejaký impulzívny nápad. Niečo...vlastne čomu by vlastný rozum odporoval, pokiaľ by ho pustil k slovu. Aj keď sa to zdá byť šialené, má to svoje logické opodstatnenie. Keď si to človek nevyskúša, tak nevie. Za normálnych okolností, v blízkej i vzdialenejšej minulosti, by to nebolo také jednoduché. Dnes? Nuž, je to oveľa, oveľa ľahšie. Chcete si vyskúšať ako sa tvoria hry? Skúste nejaký z nástrojov na ich modifikovanie. Chcete si vyskúšať ako sa prekladajú hry? Aj tu máte niekoľko možností. Chcete skúsiť hovoriť na ľudí cez mikrofón a pritom hrať nejakú hru? Nuž...

UFO: Enemy Unknown trochu inak

Človeku raz všetko zovšednie, stane sa z mnohých vecí rutina – jednému to nevadí, veď návyky sú to najlepšie čo máme. Vypneme a existujeme už len tak akosi automaticky. Skoro ráno vstávať, do práce, z práce, spať a na druhý deň absolútne to isté... Už pri písaní predchádzajúcej vety som skoro skolaboval. :-) Ale táto rutina, táto bežnosť a jednotvárnosť sa nevyhýba ani počítačovým hrám. A obzvlášť ak takú hru hráte od roku 1994. Pekný dátum, nezdá sa byť zvláštny až do doby, než si uvedomíte, že od tohto času stihla vyrásť už jedna ďalšia (takmer) dospelá generácia. UFO: Enemy Unknown poznám ako svoje topánky! Vlastne, poznal som...

Dev Diary: Shadows over Bratislava

Týmto príspevkom by som chcel zložiť hold všetkým, ktorí tvoria hry, resp. tvoria prostredie, v ktorom sa hra odohráva. Tvoria mapy a robia ich živými a zaujímavými. Pretože, ako som pochopil pri práci na dobrodružstve pre Shadowrun Returns, musí to byť strašne nevďačná práca. Ešte raz klobúk dolu a ďakujem... ak náhodou niekto taký číta tento príspevok. Mapa, prostredie kde sa príbeh odohráva je totiž celkom zapeklitá záležitosť. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je všetko jednoduché a bezproblémové, až prídete na to, že množstvo práce na mape, nerovná sa množstvu herného času, ktorý na nej hráč strávi. A teraz hovorím špecificky o Shadowrun Returns.