Prírastok: Inferno: The Odyssey Continues

Čas poslal vesmírne „simulátory“ do večného zabudnutia. Už nikdy viac nebudeme môcť si vychutnať tie nádherné, nekonečné vesmírne priestory. Už nikdy, nepocítime vesmírne prázdno plné zvukov a výbuchov. Logika a reálna fyzika nehrá v prípade hier až tak veľkú úlohu. Preč sú časy X-Wingov, Tie-Fighterov, či Wing Commanderov, a to už vôbec nehovorím o hrách ako Epic od DID. Že aká hra? Epic? Tak Inferno je jej pokračovaním.

Prírastok: Gender Wars

Dávno som tu nemal žiadny prírastok do zbierky (pritom ich za ten čas pribudlo požehnane :-) ), tak prečo neskúsiť niečo umelecké, niečo čo súvisí trochu s poslednými udalosťami na hernom trhu. Gender Wars, hra, ktorú som jedného dňa – skôr z recesie ako dobre premyslenej myšlienky – nazval umeleckým dielom. Vo forme vlastnej videohrám zobrazila niečo, čo je samozrejmou každodennosťou nášho života. Boj rodov...

D.W. Smith & K.K. Rusch: Star Trek Klingon

Knižné prázdniny pokračujú, ale sľubujem, že je to na dlhšiu dobu posledný príspevok o knižke. Na druhej strane, možno tieto menej známe herné adaptácie aspoň niekoho trocha zaujali. Prípadne vám trochu rozšírili obzor, kam až siahajú prepisy herných príbehov do hier, že to nie je len zlozvyk posledných rokov.

Diane Duane: X-COM UFO Defense A Novel

Stále pokračujem v poznávaní nových, fiktívnych svetov založených na herných predlohách. Odvážne sa púšťam tam, kde ležia nekonečné priestory hernej popkultúry, snúbiace sa s marketingovými praktikami konzumného spôsobu života ľahkej literatúry. Herné adaptácie totiž nie sú len zaujímavým marketingovým nástrojom, ale aj odrazom herného média do ďalších sfér kultúry. Kvalitu nechávajúc odsunutú nabok.

Karpyshyn Drew : Mass Effect - Odveta

Ako prišlo, tak odišlo...tieto jednohubkové knihy sú strašné. Zaplatíte za ne slušný euro peniaz a za pár hodín je koniec. Rozmýšľam, či sa niekedy, niekto sťažoval na krátkosť kníh, tak ako to občas robíme pri recenziách hier. Sakra, veď už ani tie knihy nie sú čo bývali! Teda aspoň niektoré, sám mám v knižnici pár takých, ktorých čítanie mi zabralo i mesiace :-). Otázkou teda ostáva, ako si v tom šírom vesmíre stojí (zatiaľ) posledná kniha z vesmíru Mass Effect.

Spock vs. Q

Audio knihy sú dobré. To už som pred nejakým časom pochopil. Pohodlne si ležíte, prípadne niekam idete a nemusíte očami prechádzať stránky a tak nejak inak vnímate celý príbeh. Aj keď tento príspevok nebude priamo o žiadnej audio knihe v tom adaptívnom zmysle slova, audio knihy boli dôvod, ktorý ma k tomuto dielku priviedol.

Niečo o zbieraní starých hier...

Zbierať CRPG hry je činnosť – alebo skôr cieľ – veľmi namáhavá, resp. ťažko splniteľná. Obzvlášť pokiaľ sa zameriavate na MS-DOS/WIN9X (aj keď osobne nepohrdnem žiadnou platformou, čo sa týka RPG hier, dôkazom čoho sú v mojej zbierke napríklad Heimdall 2 pre Amigu, či Drakkhen pre Atari ST), kde sa klasiky žánru veľmi ťažko zháňajú, prípadne ich ceny bývajú neuveriteľne nadsadené. Samozrejme k tomu sa občas pripletú staré hry za veľmi výhodnú cenu 1 britskej libry alebo hry, ktoré ma v minulosti niečím zaujali. Ale tieto ostatné nie sú zbierané cielene, tak ako CRPG. Preto som sa rozhodol rozšíriť trochu svoj zberateľský cieľ o (prevážne) PC hry týkajúce sa vesmírov Star Wars a Star Trek (teda popri CRPG, českých/slovenských hier a sentimentálnych spomienok na niektoré hry :-).

Meno priväzuje

V dnešných hrách mi chýba jedna vec. Ťažko sa mi bude vysvetľovať prečo, ale skrátka mi to tam chýba. Respektíve chýba mi to na dnešných tzv. RPG hrách. Vytváranie a hranie sa s kompletnou vlastnou partiou hrdinov (zloduchov – záleží na vašom presvedčení :-)). Áno, mám rád epické, priam filmové príbehy, kedy je postava ťahaná lineárnou spleťou chodieb a môže robiť svoje vlastné rozhodnutia (Mass Effect). Prípadne je hlavná postava úplne daná i kompletným menom (Alpha Protocol). Lenže to je jedna stránka hier a ta druhá v posledných rokoch chýba. A nikto sa ju nesnaží ani oživiť, ani vylepšiť, dokonca ani tí indie vývojári nie.

V skratke: The French touch

Môže byť hra taká, či onaká, občas sa nám dokonca môže zdať, že by sme v nej mohli vystopovať krajinu pôvodu. A keď nie presne krajinu, tak aspoň oblasť, z ktorej pochádzajú jej autori. Typická nemecká, francúzska, japonská, či v poslednej dobe východoeurópska hra. Aspoň tak zvykli označovať médiá niektoré zo špecifických herných kúskov.