Veci minulé a tak trochu budúce...

Rok 2014 bol rozhodne zaujímavý. Nie, že by som nejako cestoval ako ten predtým, ale získal som PhD. – človek by povedal, no konečne si po sto rokoch doštudoval :-) A stránky tiež neboli  tak úplne zanedbávané – napriek tomu, že som vlastne jeho takmer polovicu dokončieval dizertačnú prácu, čo samozrejme zožralo najviac životného času.  Dokonca dostali svoju vlastnú doménu – júj! Je tu nový rok a otázka čo ďalej...

Best of 2014

Koniec. Rok sa opäť blíži k svojmu neodvratnému koncu, Zem dobieha  svoje kolečko okolo Slnka a istá časť ľudstva bude sláviť nastávajúce zimné sviatky (a letné, aby sme nediskriminovali južnú hemisféru našej planéty naším severocentrickým pohľadom na sviatky ;)) – a tak akosi nastáva čas na bilancovanie. Na stránkach, kde z času na čas píšem o hrách, to rozhodne nebude bilancovanie na tému najlepších filmov, však. Budeme bilancovať herne, a teda skôr žánrovo jednostranne, ale za to veľmi bohato. A ako človek, ktorý vyrastal na hrách v 90-tych rokoch musím rovno konštatovať – páni, to bol teda rok!

Dojmy: Dragon Age Inquisition

Už pred rokmi som sa zmieril s faktom, že Bioware už nie je to vývojárske štúdio, ktoré bývalo. Časy Baldurových brán sú už dávno preč a z kedysi sviežeho štúdia ostala len schránka a značka. Ostatne celý biznis je v konečnom dôsledku len o značkách a tvorenie hier na úrovni EA je len čistý biznis. Ale, treba zároveň dodať, ich masové poňatie RPG nemusí byť nutne zlé – a ani nie je. Len je trochu iné a záleží na každom z nás či na ich hru pristúpime alebo nie. Na druhej strane, Dragon Age 2 skutočne nebola úplne vydarená hra... a s týmto vedomím som tak trochu skepticky čakal na tretí diel série.

Dojmy: Icewind Dale Enhanced Edition (Android)

Kdesi v zapadnutej taverne na Mečovom pobreží. „Hej bosorák, potrebujem drobné!“ Kričí na elfa sediaceho v rohu pohostinstva dievča nezbedné. Elf sedí pri stole, znudene si podopiera hlavu a zdá sa, že má všetkého plné zuby. „Bosorka si ty. A už som ti sto razy povedal, že som čarodejník a...“

„Hej, tretej kategórie, viem,“ skočila mu do reči zlodejka. „Ale aj napriek tomu potrebujem tie drobné!“ Usmiala sa a nastavila otvorenú dlaň. „No tak, neondej sa, uvidíš vyplatí sa to.“ Mág zdvihol oči, chvíľu sa zastavil na jej vždy výstrednom výstrihu a napokon siahol do mešca pre mincu. Zobral ju medzi prsty a zdvihol na svetlo.

Teenage Mutant Ninja Turtles: Out of the Shadows

Sú hry, ktoré svetom presvištia tak, že si ich nikto ani nevšimne. Až na pár zapálených fanúšikov herného žánru alebo témy. To je aj prípad hry Teenage Mutant Ninja Turtles: Out of the Shadows. Posledné herné korytnačky som si kedysi kúpil hneď v deň vydania, pretože korytnačky. Žiadny racionálny dôvod za tým nehľadajte. Nejako som podvedome dúfal, že to bude minimálne tak dobré ako posledný projekt Ubisoftu, ktorý bol spojený s filmom TMNT. Nuž.

Tretí zlatý vek cRPG

Nie je čo hrať! Hry už sa skrátka nerobia tak ako v minulosti a celá komerčná produkcia nestojí za nič! Vždy sa nájde obdobie, kedy si toto poviete. Obzvlášť keď sa už hráte nejaký ten piatok. Nedávno som si však uvedomil, že tu existuje istý vzor. Aspoň čo sa RPG týka. Pamätám si časy – a nie je to tak dávno – ako som sa sťažoval, že nie je čo hrať. Dokonca už ani ten Bioware netvorí hry tak ako predtým! Skrátka, človek si myslel, že je na čase s týmto koníčkom skončiť. A odrazu BUM! Začal sa mi tvoriť taký backlog, že absolútne netuším či sa ešte niekedy budem na nedostatok sťažovať.

Digitálne hry ako objekt záujmu kultúrnej antropológie

Digitálne hry sú kultúrne artefakty, pretože nám ponúkajú informácie o kultúre a jej nositeľoch. Predstavujú novú formu ľudského sebavyjadrenia a reprezentácie. Sú výsledkom ľudskej kultúry a dokladom technického a kultúrneho vývoja spoločnosti. Pohľad na digitálne hry ako kultúrny artefakt nie je založený len na tom, čo sú hry, akým spôsobom sa hrajú alebo o hľadaní tej správnej definície. Je to pohľad na digitálne hry, resp. ako ich špecifické črty ovplyvňujú a odrážajú širšiu kultúru. Často to zahŕňa pohľady na predstavy, hodnoty a ideály nejakej konkrétnej kultúry alebo subkultúry.

Dojmy: Wasteland 2 po 70 hodinách

Keď vidím tu zeleň, ktorá obrastá každý kút tohto priestoru, aj sa mi trochu cnie za prašnou Arizónou. Stále nie som presvedčený, že rozširovať naše pôsobenie smerom do Kalifornie bol ten najlepší nápad. Jasné, Vargas nemôže ignorovať hrozby, ktoré vychádzali z toho podivného vysielania, ale… Neviem. Čo z toho vzišlo? Sme tu len my - tím Echo… a to je všetko. Okrem toho, mám taký pocit, že tu žije viac bláznov než v Arizóne. Myslím, že zo všetkých komunít, ktoré sme tu navštívili ešte vyznieva Rodia najnormálnejšie. Po toľkých mesiacoch patrolovania už dávno nie sme tá banda začiatočníkov, ktorá sa účastnila pohrebu rangera Aca. A predsa, vždy keď narazíme na Deti citadely či sado-maso katolíkov, tak neviem… Aký to celé má vlastne vôbec zmysel. Žijeme v divnom svete, fakt divnom… (Mick, kapitán rangerského tímu Echo)

Retro: Gender Wars

Pamäť je na najnespoľahlivejšia vec, ktorú človek má. Zo všetkého najviac sa to ukazuje pri spomienkach na minulosť. Na prežité, na hrané, skrátka na všetko čo bolo. Ťažko povedať čo je toho príčinou. Meníme sa, vyvíjame a rastieme a náš pohľad na svet okolo sa mení. Tu trocha, tu o niečo viac. Dlhé roky som bol presvedčený o tom, že ak ma niečo v minulosti bavilo, musí ma to baviť aj po dlhých rokoch. Gender Wars dokazuje, že pravda bude opäť niekde na pol ceste.