Hry, ktoré definovali "žáner" - FPS (first person shooter)

Na poslednom IstroCONe/Comics Salóne som mal skromnú prednášku na tému "Hry, ktoré definovali "žáner"". Ani sám neviem prečo som sa rozhodol ju po častiach zverejniť (možno za to môže jeden z dnešných vysokonapäťových štebotov ;) ) - ono je to prednáška a ako taká je pripravená tak, aby text tvoril základnú kostru. Trochu som text učesal, i keď stále ma veľmi nepravidelnú formu. Hlavné však je, že je aspoň zoradený chronologicky. Napriek tomu, že som výber zúžil na "žánrovú päťku", zistil som, že len o jednom z nich by sa dalo rozprávať celú hodinu (i viac). Keďže ich však bolo päť na jednu prednášku, je to skôr také milé (dúfam) a stručné nahliadnutie do hernej histórie.

Niečo k názvu - kto má pozná vie, že zastávam názor o "zastavenom" vývoji hier (čo sa mi pri príprave prednášky i do istej miery potvrdilo). Prakticky im chýba akýkoľvek ďalší posun čo sa týka ich náplne (pokiaľ sa bavíme o komerčnej sfére), tá sa viac-menej nemení už nejakých 20 rokov. Avšak do tohto štádia sa musela nejako dopracovať. Pred ostatnými tu boli hry, ktoré formovali určitý herný "žáner". Tieto hry som sa snažil v prednáške priblížiť. Samozrejme konštruktívne pripomienky (a možno neprávom opomenuté hry) sú vždy vítané.

Na začiatok uvediem aj úvodné slová, avšak v budúcich článkoch už ich opakovať nebudem. Ak bude mať niekto záujem, nájde si ich práve v tomto článku. Bibliografia bude tiež rovnaká ku všetkým článkom - teda prednáške ako celku. Ako prvý som z piatich prednáškových žánrov vybral FPS hry (za čo môže už spomínaný tweet).

Gothic a Gothic - značka vs. značka

Vždy som bol toho názoru, že recenzent má mať pri recenzovaní hry trochu širší pohľad na problematiku. Ergo nepozerať sa na hru v tunely, zrakom fanúšika nejakej série, ale vidieť širší obraz celého problému. A keď už sa neviem toho ublíženého pocitu zbaviť, aspoň to prizná niekde v texte recenzie. Keď už za nič iné, aspoň za krásne odhalenie tohto prístupu, môžeme vďačiť aktuálnej hre – ArcaniA: Gothic 4.

Kam sa podeli všetky PC hry?!

Staré PC hry sú nedostatkový tovar – teda aspoň keď ich beriem podľa výskytu na Ebay. Väčšiu šancu má človek, že zoženie inú verziu – napríklad na Amigu, než narazí na jej PC variant. Tie najzaujímavejšie kusy potom obvykle nájdete (prekvapivo) na americkom kontinente, než európskom.

Lair of the Shadow Broker

On a ona. Majú sa radi, skrátka niečo medzi nimi je. On medzitým umrie. Ona nasadí život aby získala jeho mŕtve telo. Lenže potom sa čosi stane – ona má svoj život. On čerstvo vzkriesený svoje povinnosti. Prvé stretnutie po rokoch je síce príjemné, ale zdá sa, že ona si z nejakého dôvodu udržuje odstup. Ich cesty vedú iným smerom. On si nájde inú. Avšak opäť sa ich osudy krížia... On zisťuje, že k nej ešte niečo cíti?

Elaine Cunningham: Drowova dcera (Hvězdný třpyt a stíny 1)

Z dovolenkových čias, ktoré pri počasí z posledných dní, sú už skoro zabudnuté (pritom to nebolo tak dávno), mi tu ostal ešte jeden knižný restík...

Spisovateľka s menom rovnakým ako má obľúbená, fiktívna pirátka a guvernérka, k tomu ešte svet „Zabudnutých ríš“. Kniha, o ktorej existencii som sa dozvedel vďaka vydaniu druhého dielu v češtine. Prekĺzla pomedzi zrak, kdesi sa schovávala a ja som ju vôbec nevidel. Čo myslíte, je to Drizzt s prsiami? :)

Žijeme v dokonale nedokonalom svete

Určite ste si to už všimli. Postrehli, ako sa nás každá reklama snaží presvedčiť, čo je pre nás to najlepšie. Aby sme všetko mali dokonale vyžehlené, vyprané, krásne vyvoňané. Skrátka radosť pozerať. Každý uhol, každý záhyb musí byť ako zo škatuľky. Keď vás o tomto trende nepresvedčuje reklama, tak potom sú to je jednoznačne life-style časopisy. Hlúpo povrchné, avšak stačí sa rozhliadnuť okolo seba a určite narazíte na človeka, ktorý sa podľa nich riadi. Chce mať dokonalý život. Dokonalý vzhľad, dokonale vychovávať svoje potomstvo, dokonalé bývanie, skrátka sme presvedčení, že dokonalosť je cieľ v nedokonalom svete.

David Gaider - Dragon Age: Volání

Dovolenkové čítanie hlási príchod. :) Prvý diel „Dragon Age: Ukradený trůn“ priniesol očakávanú zábavu v rámci možností knižného marketingového nástroja. Nebol (a ani sa nesnažil) žiadnym prevratným, či originálnym dielom. Dalo by sa povedať, že Dragon Age bol oným povestným hamburgerom, od ktorého nečakáte harmóniu chutí, ale nasýti. Podobne je na tom i pokračovanie s podtitulom „Volání“.

Zmeny v štádiu zmien...

Ako ste istotne postrehli, momentálne mi tu prebiehajú isté tvarové a dizajnové zmeny v rámci možností a voľných šablón. Povedal som si, že by to chcelo zmenu. Minimálne rozšíriť miesto na písmenká a spolu s tým sa vždy zvezie aj to ostatné. Momentálny stav je stav zvažovania, či sa mi táto zmena páči alebo bude treba ďalej zasahovať a farebne sa opäť vrátiť k obľúbenému "čierne na bielom". Konštruktívna kritika je vždy vítaná. :)

Princ z Perzie

Pamätáte na Princa z Perzie? Nie, nie toho, ktoré ste mohli stretnúť tento rok niekde v kine. Princa z Perzie, takého malého pandrláčika. Vo svojej dobe na neho človek neveriacky pozeral, ako ladne sa pohybuje, skáče a nechutne umiera. Gilotína mala na PC Speakri nechutný, priam nepríjemný zvuk. Zvuk znejúci skoro ako cirkulárka a keď na nej nebohý princ skončil...ešte dnes ma mrazí.