Princ z Perzie. Zlý vezír bažiaci po moci. Princezná, ktorú treba zachrániť. Šibeničný termín. Len hodina a princezná sa bude musieť vydať za vezíra alebo... Spomienky. Hra bez slov a pritom tak dramatická – svojim spôsobom. Na čo si ešte spomeniem, keď sa pozerám do minulosti strávenej s touto hrou? Tučného strážcu, na ktorého bolo treba trochu viac šermiarskeho umu ako na bežných strážcov..., nesmrteľného kostlivca, myšku záchrankyňu a zrkadlo. Zrkadlo bolo celkom zákerné. Princ cez neho musel preskočiť, aby dal život svojmu zlému (zrejme) zrkadlovému obrazu. Obrazu, ktorý sa neskôr vrátil a postavil princovi. Nedal sa zabiť. Riešenie bolo pritom jednoduché a tak..., tak rozprávkovo priamočiare. Nakoniec ten vezír...
Zvonec. Hernej rozprávky bol koniec. Zadosťučinenie. Pokoj v duši – chvíľu. Počítačové rozprávky majú totiž zvyk hrdinovi život komplikovať.
Tieň a plameň.
Tak znel podtitul princových problémov. Pritom začal tak krásne – na svoju dobu. Rozprávané intro, pekne nakreslené, treba dodať. Dozvedeli sme sa ako to bolo s princom a princeznou nasledujúcich jedenásť dní po svadbe. Vezíra tak ľahko nezabiješ. Obzvlášť keď vládne čiernej mágii. Budú problémy.
A veruže boli. Honosnejšie, graficky krajšie a oveľa hráčsky komplikovanejšie. Obyčajné stráže ešte boli veľmi povedomé. Lenže tentoraz pribudli aj kostlivci – horda kostejov. Nemožno ich zabiť, dozvedeli sme sa v predchádzajúcich princových dobrodružstvách. Ani tu nie. Viac druhov pascí na princa. A čo tie nechutné vrieskajúce, lietajúce hlavy, celé nažhavené hryznúť si do princa? Spomínate? Alebo ste sa tak ďaleko ani nedostali. Čo koniec? Úprimne, pamätám si podivnú šachovnicu, ale už netuším čo tam bolo treba spraviť. Otravný vezír tam bol tiež, veď sme na konci príbehu.
Vlastne ešte nie. Ešte je tu jeden príbeh. Pokračovanie toho predchádzajúceho. Ako začal? Ako skončil? Toto jedno netuším. Tretí rozmer v ten moment princovi príliš neslušal. Dotyk s demo verziou ma nadobro odradil. Vlastne tak netuším ako sa celý princov príbeh skončil. Princ z Perzie.
Dlhé roky bolo ticho. Princ sa už nikdy nemal vrátiť. Aspoň mám ten pocit, že to ani nikoho nenapadlo. Prečo? Lenže on sa vrátil. Iný princ, s iným príbehom. Príbehom o pieskoch času, príbehom krásne rozprávkovým ako za starých čias. Ale to už je príliš čerstvý a príliš známy príbeh, ktorý pozná skoro každý.
Napokon príbeh iného princa a Eliky. O tom som sa však rozpísal na inom mieste, okrem toho, nie je tak starý aby bolo treba naň spomínať.
A ten film? Úprimne? Niečo mu chýbalo. Myslím, že na človeka pôsobil príliš vykalkulovane. Strojene. Miestami trochu neúprimne. Chýbala mu snáď ta rozprávková atmosféra, to čosi špeciálne čo môžeme nájsť v spomínaných klasických hrách, prvom diele druhej hernej trilógie či príbeh predposlednej hry s rovnakým názvom. Presne niečo tak nehmatateľné a predsa tak jasné tam chýbalo. Možno to bola len neschopnosť režiséra. Kto vie. Veď už aj ten komiksový príbeh je zaujímavejší ako film.
Ak teraz uvažujete, prečo je tu film, ako som sa k nemu dostal. Nuž, pôvodne mal byť tento článok o filme celý. Lenže čo o filme, ktorý je priemerný a človek cíti ako mu čosi chýba. List sa obrátil, skončil som tak pri spomienkach na klasické hry. Dávno som ich nehral, veľmi dávno a predsa sú momenty, ktoré mi dodnes ostávajú kdesi uložené. Zapôsobili. Film? Nič.
Aj ja som v detstve milovala prvého Princa z Perzie :-)
OdpovedaťOdstrániťNedávno som spravila malú grafiku na jeho počesť:
http://riddicksrealm.blogspot.com/2010/06/princ-z-perzie-varuje.html
Jo, clovek mal pocit, ze ten princ bol vtedy standardna vybava kazdeho pocitaca. Kazde jedno PC ho malo, ci sukromne alebo firemne :)
OdpovedaťOdstrániť