Najlepšie hry roka 2017
5. Vaporum (preview)
Na otázku, kedy budú dojmy na tento skvelý slovenský dungeon som odpovedal už veľakrát. Nebudú, pretože mi to nepríde úplne kóšer, keďže by ste mi neverili ani nos medzi očami. Pretože od septembra robím pre Fatbot, bolo by to trochu divné. To mi však nebráni zaradiť túto hru medzi to naj z roku 2017. Pretože vo svojom jadre je to skutočne poctivý dungeon, s vysokými produkčnými kvalitami a neustálou starostlivosťou zo strany autorov. Berte alebo nechajte tak. Verte mi alebo mi neverte… Plus, toť nedávno dostal jeden výživný update, s novým exoskeletom a pár talentami.
4. Injustice 2
Nie som úplne na bojovky. Áno, čosi som sa ich v mladosti nahral - Street Fighter 2, Sango Fighter, Mortal Kombat a ďalšie. Nikdy som však v nich nebol extra dobrý. Mortal Kombat ma však bavil vďaka implikovanému príbehovému pozadiu. Ja viem, znie to divne. Potom však začalo štúdio experimentovať s príbehmi v rámci hier vo veľkom. Dalo by sa povedať, že to začalo už v dieloch na PS2, kde táto začiatočnícka snaha kulminovala dielom Mortal Kombat vs. DC Universe. Injustice 2 je krásnym pokračovaním týchto snáh. Je to rozsiahla hra, v ktorej si niečo nájdu ako úplné bojové drevá (ako istý mág), ale aj hardcore fanúšikovia všetkých možných bojoviek. A sakra, tie tvárové animácie…! :-)
3. Thimbleweed Park
Nech žije Ron Gilbert a jeho úžasný výlet do dávnych dekád klikacích adventúr. Klasika je večne živá a funguje. Príbeh je podivný i keď ku koncu sa nám začne trochu rozpadávať. Nikto však nemôže povedať, že by Thimbleweed Park sklamala. Naopak, myslím, že sme dostali presne to, čo sme si na Kickstarteri zaplatili. Podobné hry jednoducho ľahko vyžehlia tých pár sklamaní, ktoré človek vďaka tejto službe zažil. Chcete poriadne divnú adventúru v totálne klasickom strihu? Neváhajte! Och, a nie je tu len preto, že mi v hre môžete zavolať! ;-)
2. XCOM 2: War of the Chosen (dojmy)
Ach XCOM, my old friend! Kto by to bol povedal, že i po roku sa zídeme v jednom rebríčku. War of the Chosen nie je dokonalý datadisk. Na miestach pôsobí trochu nedotiahnutým dojmom a po porazení všetkých vyvolených vám ostane len pôvodná hra. Avšak, stále je to náramne chytľavá hra. Až príliš. Človek sa stará o tú svoju družinu nešťastníkov, piplá sa s nimi, vytvára im plagáty, smúti za stratami a vôbec… Aj keď už je všeobecne menej času, vždy si ho nájdem aspoň na jednu misiu, dve a desiatku nainštalovaných modov… :-)
1. Torment: Tides of Numenera (dojmy)
Neortodoxná hra? Nie každému úplne sadla, pretože človek neočakáva od hry virtuálny román, ale... Neviem. Mne neprišla nejako odlišná od iných CRPG, s jedným malým rozdielom. Dôraz na súboje bol odsunutý na druhú koľaj. Čo je to najlepšie, čo sa mohlo v tomto žánri (po veľmi dlhej dobe) stať. Pre mňa osobne je veľmi osviežujúce, keď vás RPG nenúti každú chvíľu bojovať. Ostatne, čo viem, tak to je problém aj toľko oslavovaného Divinity Original Sin 2 – príliš zamerané na súboje. Numenera pritom ponúka zaujímavý svet, s úžasnou atmosférou a príbeh sa nie nutne posúva cez súboje. A predsa, ak sa pozriete na internet, nájdete k tomuto prístupu množstvo kritických názorov. Resp., aby som bol presný – kritike k nedokonalosti súbojového systému a prílišnej uhovorenosti hry. Viem, že to nie je každého šálok čaju, ale pre mňa osobne bola Numenera veľkým osviežením končiaceho sa roka.
Keď už máme za sebou to hlavné, poďme sa ešte pozrieť na kategórie, ktoré sú spojené menej s osobnou skúsenosťou. Skôr v nich vládne očakávanie. Pretože nie všetko je človek schopný (v poslednej dobe) okamžite si zahrať. To však neznamená, že stráca prehľad o veciach. Dúfam. :-)
Sklamanie roka 2017
Mass Effect Andromeda (prvé dojmy)
Má zmysel ešte niečo na adresu tejto hry hovoriť? Možno v jadre nebola až taká zlá, ale nie je to ani dobrá hra. Rozhodne robí hanbu pôvodnej trilógii. A vôbec, nie je zábavné ju príliš hrať. Pritom má potenciálne všetko čo by som od podobnej hry očakával. Vytváram si vlastnú postavu, mám otvorený svet, po ktorom sa dá pohybovať. Lenže všetko to pôsobí na človeka veľmi odfláknutým dojmom. Nedotiahnutým. Akoby vznikal pod rukami niekoho, kto si s látkou nevie rady. Rozhodne jedno z najväčších sklamaní minulého roka.
Pyre
Priznanie? Je to ďalšia z hier, ku ktorej som sa tento rok nedostal. A chcel som. Na druhej strane soundtrack mám poriadne napočúvaný a je úžasný. Ostatne ako má hudba k hrám od Supergiant Games vo zvyku.
Najlepšia hra za rok 2017, ktorú som ešte nehral
Divinity Original Sin 2
Prvá Dvinity bola vynikajúca. Do istého bodu minimálne. A nič na tom nemení ani fakt, že môj posledný save je družina v záverečnom dungeone. Nejako mi už chýbala vôľa dotiahnuť tých pár minút do konca. Problém? Nakoniec ma unavilo to množstvo súbojov. Súboje skrátka, podľa mňa, musia byť v hre vyvážené. Čo podľa niektorých názorov nespĺňa ani pokračovanie. Avšak je to hra, v ktorej má hráč množstvo možnosti ako riešiť problémy a questy, toľko chýbajúce veľkej časti moderných RPG. Dúfam však, že si v najbližšom horizonte nájdem na ňu čas.
Retro hra, ktorú som chcel dohrať do konca roka 2017, ale už to asi nestíham...
Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor
Čo k tomu povedať? Myslím, že linky na jednotlivé príspevky z môjho hrania budú dostačujúce.
Hor sa do podzemia!
Hlavná sieň a utrpenie z rovnakého
Siene z kameňa
Všade samé siene
Na povrchu dobre, na povrchu dravo
Kde sa stala chyba?
Najlepšia konzolová hra za rok 2017, ktorú si chcem určite zahrať
Mario + Rabbids: Kingdom Battle
Má to však jeden malý háčik. Najprv potrebuje konzolu. :-) A nielen vďaka tejto hre mám nutkanie si ju kúpiť. Bohužiaľ ešte predtým potrebujem investovať do úplne iných (dôležitejších) vecí. Je to úžasné, je to skvelé a dokonca je to aj vtipné. To operné číslo je priam... králiky sú divné, ale nejako ma vždy dokážu pobaviť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára