pondelok, 30. januára 2017

Pool of Radiance: Ruins of Myth Drannor - Siene z kameňa

Potom ako sme sa vysporiadali s mágom dračieho kultu, nič nám nebránilo v postupe ďalej. Možnosti sme mali dve – do Hlbokých siení alebo Siení kameňa. Hlboké siene boli pod nami. Už sme tam niekoľkokrát vošli. V posledných zápiskoch som to nespomínal, ale v Hlavných sieňach je niekoľko miest, kde sa dostanete do niekoľkých uzatvorených priestorov Hlbokých siení. Predovšetkým trpasličie pohrebisko, presnejšie povedané kobky. Tam sa to len hemží nemŕtvou háveďou, duchmi a tieňmi. Nič príjemné na povel. Och, a mimochodom... na konci sme sa ešte nezabudli vrátiť k tomu nešťastnému prízraku a orkom. Keď už bol toľko zvedavý koho napadnem ako prvého. Začal som orkami a pokračoval prízrakom. A ako vždy našiel pekný poklad. Problém však začal byť, ako sa toho pokladu zbavovať! Náš paladin toho síce unesie tonu, ale už to i na neho začalo byť veľa. Keďže sa kde – tu dá z podzemia (jednosmerne) vyjsť na povrch, vrátili sme sa. K obchodníkovi vo voze. A predali mi všetky zbytočné haraburdy. Ale teraz už späť k Sieni z kameňa...


Pred našimi očami sa z tmy vynárali chodby a steny. Takmer úplne rovnaké ako pred chvíľou. Sme už v kamenných sieňach alebo sme stále v hlavnej chodbe? Všetko naznačovalo tomu, že toto poschodie bude minimálne také veľké aké to predchádzajúce. Och moja trpezlivosť!

Rozmýšľam akoby som tieto zápisky skrátil. Aby sa veľavzácny čitateľ neuškriabal nudou ako ja hrou. Počas celej hry sa nám podarilo nachádzať podivné malé, kamenné veci. Vyzerajú ako nedokonalé hlavy a volajú sa Idolon. Na čo slúžia alebo budú potrebné to absolútne netuším. Len dúfam, že ich nebudem potrebovať presné množstvo...aby som nakoniec zistil, že som nejaký, niekde vynechal. Spätne ich hľadať v takto veľkých chodbách by bolo peklíčko. V každom prípade nás privítala delegácia nemŕtvych – ako inak. Paladin a klerik si tu prichádzajú na svoje. Nie na každom mieste sa dá odpočívať, a preto hneď ako sa naskytne príležitosť to využívam. Je dobré, aby mali obaja vyháňači nemŕtvych svoje sily plné. Tiene a prízraky žerú štatistiky, síce máme v zásobe niekoľko fľaštičiek obnovy, ale kto vie koľko ich ešte bude treba. Klerik už má tiež blízko do úrovne kedy bude ovládať kúzlo obnovy, ale stále tam ešte nie sme. Obracanie nemŕtvych má tú výhodu, že i keď mŕtvolku nezabije, vo väčšine prípadov ju omráči. Čím sa z nej stáva neškodný udierací panák.


V polovici alebo ku koncu mapovania tohto poschodia už môj čarodejník zvládal kúzla tretej úrovne. Čo to znamená? Ohnivá guľa predsa! Och áno, to tak uľahčí úvod súbojov, že si to ani neviete predstaviť. Teda až na moment keď bojujete s nejakým konštruktom – golémom, potom sa váš magický chlapík môže len smutne prizerať ako jeho spolubojovníci umierajú. Vlastne nie, to si nebude pamätať, to sa oficiálne nikdy nestalo... (to len spomínam na neúspešný útok na Strážcu prameňa, len to zase trocha predbieham seba a udalosti. Nehľadiac na to, že ten neúspešný útok skončil s položkou „load“ na konci. Všetci boli mŕtvy, Dave.) Netreba ešte zabúdať na fľaštičky s krvou z Nagy (Ako Naga, tá hadovitá potvora, nie Peter, spevák ;)). Našiel som prvú a netušil som k čomu to bude pasovať. Vypiť sa to nedalo. Na to sme však prišli už záhy. Zhruba v južnej časti kamenných siení totiž bola fontána s červenou aurou okolo. Podstavce vytesané do tvaru hada. Naga má predsa hadí tvar. Hmm. A dá sa do nej niečo vliať. I vliali sme prvú fľaštičku do fontány. Jedna zo sôch sa pohla a krv začala stekať. Nič sa však neudialo. Zrejme toho bude treba viac... Nech to nenaťahujem. Bolo. Konkrétne štyri. Rozhádzané kdesi po celom poschodí. Neskôr sme sa sem vrátili a z fontány získali magický prsteň zvaný „bozk nagy“. Príhodná vecička.


Zaujímavosťou tohto poschodia potom boli akési vzdušné prieduchy, ktoré však boli momentálne mimo prevádzky. Je to akoby sa vás autori snažili dostávať stále späť, do poschodí, ktoré ste už poriadne preskúmali. Ale ono to vôbec nie je zábava. Ostatne i na tomto poschodí sa nachádzajú magicky uzatvorené dvere. So symbolom vody. Nejako sa mi zatiaľ nepodarilo za ne dostať.

Tu by som sa na chvíľu pozastavil. Ja si neobyčajne cením v RPG ak sú jej podzemia a hádanky nejako všeobecne prepojené. Nie je to len jedno poschodie a potom sa ide ďalej. Lenže práve v Pool of Radiance 2 to akosi nefunguje. A nie sú to len tieto prieduchy, sú to fontány na námestí v Hlavnej sieni alebo už spomínané uzatvorené dvere. Autori vám tam síce občas hodia nejaké to bojové prekvapenie navyše, ale... Ja viem, že už zniem ako verklík. Už asi viete čo si o miestnom podzemí myslím, ale musím to zopakovať. Je nezaujímavé, nudné a ubíjajúce. Neviem však prísť na to prečo. Nehodí sa takáto štruktúra podzemia pre izometrické zobrazenie? Alebo je to naozaj ich jednotvárnosť, ktorá ubíja vašu pozornosť? Vsadil by som svoju skromnú výplatu na jednotvárnosť prostredia. Keď dlhé hodiny hráte v tom istom prostredí nemáte sa na čo tešiť. Nemá vás čo vizuálne zaujať a prekvapiť. Sakra, veď to nie je možné – ako som sa výborne bavil počas celej doby hrania pri pôvodnom Pool of Radiance, ktorý som dohral znova minulý rok. Tu po pár hodinách, keď opadla relatívna novota, už zažívam len takmer nútené hranie. Pokračuj, hraj, veď sa to snáď zlepší. Ono to nie ja až tak úplne zlé, ale neuveriteľne priemerné.

Och, mučeníčko! Aha, to je len ďalšia stratená duša. Dokonca sa zdá, že je to jeden z pôvodnej družiny vyslanej do Myth Drannoru. Ako som ich nazval? Babráci?! Znamenalo to len jedno. Opäť sa vysporiadať s prisluhovačmi kultu draka. Jedna ohnivá guľa sem, jeden sek tam. Bum – bác. A máme ďalšieho člena do družiny. Emmeric je bojovník, tak sa snáď šikne. Dvaja čarodejovia potrebujú celkom silnú fyzickú ochranu. A tú paladin a Emmeric budú zvládať na jednotku. Pokiaľ teda v budúcnosti nenarazím na zaujímavejšiu postavu. Teda nie že by miestne NPC prejavovali akúkoľvek osobnosť (s výnimkou úvodného dialógu). Okrem toho som trošku potreboval odľahčiť paladina. Vláčiť všetok ten neporiadok, ktorý sme našli nie je povznášajúce. Čo sa mi po chvíľke hrania tak trochu vypomstilo. Preťažil som nešťastného Emmerica tak, že sa počas boja prakticky nemohol hýbať. Hups. No nič, veď tie veci niekde predáme... Opäť sme si odbehli na povrch. Bola noc, to znamenalo, že kdesi na ceste k obchodníkovi sme narazili na párik nemŕtvych. A tuhších ako naposledy! To znamená, že tieto „náhodné“ nočné strety sa prispôsobujú úrovni a schopnostiam vašich družníkov. Klerik a paladin opäť zachraňovali situáciu. Problém nastal pri návšteve obchodníka. Jeho voz bol stále na mieste, ale obchodník nikde! Povzdych. No nič, naspäť do podzemia.

Naspäť do podzemia znamenalo prejsť celý dungeon znova a nájsť cestu do Siene z kameňa. Prázdnym, rovnakým podzemím... Už nič. Čo neskôr už bude menší problém, pretože i na tomto poschodí sa nachádzala teleportačná „Roghlyn room“. Akurát stále zamrznutá, a teda nepoužiteľná. Myslím, že jeden z textov, ktoré sme našli, spomínal niečo o Hlbokých sieňach. Prieduchy majú zdroj problému v Hlbokých sieňach, teleportačná miestnosť tiež, je tam onen strážca prameňa... Pravdepodobne by to mal byť ďalší cieľ našej cesty.

Uprostred celej mapy sme narazili na podivnú miestnosť. Bol v nej kopec nemŕtvych a akási pulzujúca vec – brána. Zdalo sa, že z nej prichádzajú stále ďalší a ďalší mŕtvolní chlapci. Na jej uzatvorenie však budeme potrebovať... áno, hádate správne – slovo moci.


Takmer celé poschodie (až na neprístupné miesta) sme mali zmapované. Otázkou bolo, kam teraz?! Našiel som niekoľko schodov do Siene svetla. Ale všetko ma akosi ťahalo najprv do Hlbokých siení. Zdá sa, že práve tam leží niekoľko problémov, ktoré bude dobre vyriešiť prednostne. Ostatne funkčná „Roghlyn room“ mi rozhodne uľahčí vracanie sa do už preskúmaných miest. Najprv som však musel mierne preukladať inventáre postáv. Emmeric so svojim nehýbaním sa v boji, bol užitočný asi ako kôl v plote. Akurát nedržal žiaden plot. Povyhadzoval som najmä zbrane a štíty, ktoré sa netvárili užitočne alebo nejako dôležito. Pokiaľ viem, tieto veci ostávajú na zemi a nestrácajúca. Problém je, že aj keby to bolo niečo dôležité... Ja už si dnes presne nepamätám, v ktorej časti podzemia som to odhodil. A nie, poznámku do mapy mi napísať nenapadlo. Nuž teda, Hlboké siene tu sme...!

Herný čas: cca 22 hodín (1 reštart, 10 reload)

Poznámka na okraj: Herný čas predstavuje kompletný, aktuálny čas, ktorý som strávil s hrou. Samotné zápisky sú trochu pozadu za časovou osou. V tomto prípade to zahŕňa komplet Main Halls, Halls of Stone a veľkú väčšinu Deep Halls.

1 komentár:

  1. Jojo, přesně takhle si tenhle Pool of Radiance pamatuju - jako strašlivou nudu. :-) S výjimkou toho odinstalovávacího bugu hra fungovala technicky docela dobře, ale ty dungy byly prostě strašlivě dlouhý, prázdný a nudný, a taky mi hodně vadilo, že se při postupech na vyšší úroveň téměř nedalo zasahovat do vývoje postavy, to je prostě u hry podle 3E D&D jasnej fail. Ale jen hraj dál, rád si o tom počtu. :-)

    OdpovedaťOdstrániť